Richard Sulík – ekonomický diletant a geopolitický analfabet?
Po včerajšej tlačovke, kde Richard Sulík na plné ústa povedal, že Slovensko nemá byť v A skupine európskej integrácie a hlavne po „argumentoch“, ktoré uviedol, som stratila aj poslednú nádej, že raz z neho môže byť politik schopný vládnuť štátu. Názory, ktoré prezentoval včera pán Sulík, ho začínajú robiť nebezpečným pre budúcnosť Slovenska a treba sa voči nemu jasne postaviť a vyhraniť.
Prvý raz v novodobej histórii Slovenska sa stalo, že vcelku relevantný politik povedal, že nechce, aby Slovensko bolo medzi najlepšími, ale naopak, že bude lepšie, ak zostane na periférii. O dôvodoch, prečo to robí, špekulovať nebudem, hoci by som celkom rada vedela, čo si o tom myslia poslanci jeho strany, z ktorých mnohých považujem za racionálne uvažujúcich ľudí.
Richard Sulík sa včera ukázal ako ekonomický a bezpečnostný diletant a geopolitický analfabet. Úspešne zavŕšil svoj prerod na populistického politika, ktorý nemá problém povedať čokoľvek. A v antieurópskej agende už finišujú s Kotlebom plece pri pleci.
Predseda SaS porovnáva ekonomický rast takzvanej prvej ligy s ekonomickým rastom Slovenska, zabúda však povedať, že tento rast sa naštartoval okolo roku 2002, keď už bolo jasné, že Slovensko sa stane členom Únie a bude bezpečným prístavom pre priame zahraničné investície. Takže raketový rast ekonomiky Slovenska v prvom desaťročí tohto tisícročia bol najmä vďaka nášmu členstvu v Európskej únii. Chvalabohu nebol v tomto období na čele Slovenska Richard Sulík, lebo dnes by sme boli asi v pozícii Srbska, Moldavska alebo Ukrajiny, ktoré stále o ekonomickej úspešnosti aj vstupe do Únie len snívajú.
Ekonomickým diletantizmom je aj porovnávanie toho, že kedysi chudobná krajina ako Slovensko rastie rýchlejšie ako prvá liga EÚ. Pán Sulík, ktorého mnohí považujú za ekonóma, by mohol vedieť, že percento ekonomického rastu nehovorí takmer nič o bohatstve krajiny, pretože z nuly sa rastie dobre. Tak pripomeňme „ekonómovi“ Sulíkovi, ktoré krajiny mali podľa Medzinárodného menového fondu za rok 2016 na svete najrýchlejší rast. V prvej desiatke sa umiestnili napríklad Mjanmarsko (8,10 %), Pobrežie Slonoviny (8,00 %), Etiópia (7,50 %), Kambodža (7,00 %) alebo Bangladéš (6,90 %). Každý z týchto štátov zaznamenal minimálne dvojnásobne väčší hospodársky rast ako Slovensko (3,30 %). Podľa logiky pána Sulíka by sme sa asi mali usilovať patriť do združenia práve s nimi. Lebo to, koho si ako partnerov pre Slovensko teda predstavuje, keď sú Nemecko či Francúzsko také toxické, nepovedal. Alebo chce, aby Slovensko bolo na periférii Európy v spoločnosti napríklad Grécka, ktorému pomoc mimochodom tak vehementne odmietal ?
„Líder“ opozície asi zabúda aj na skutočnosť, že tak otvorenej ekonomike ako Slovensko, kde 85 % exportu smeruje na trhy EÚ by jeho zahraničnopolitické avantúry zásadne poškodili.
Ešte horší ako Sulíkov diletantizmus je jeho geopolitický analfabetizmus. Pre malé štáty ako Slovensko je životnou nevyhnutnosťou byť v prvej lige európskej integrácie. Človek, ktorý vidí svet len v tabuľkách a grafoch, aj to značne skreslených, asi nič netuší o historických a geopolitických súvislostiach regiónu strednej Európy.
A napokon, zneužívanie teroristických útokov na ataky voči motorom EÚ považujem doslova za znechucujúce a cynické. Terorizmus si nevyberá a trápi veľmoci ako USA alebo Rusko ale aj politicky menej významné krajiny sveta, nielen tie, kde sa žije dobre. Podľa logiky pána Sulíka sa asi Spojené kráľovstvo po Brexite stane oázou pokoja a bezpečnosti. Nuž, kiežby.
Tí, čo spochybňujú potrebu Slovenska patriť k integračnému jadru, neponúkajú ani v črtách žiadnu zmysluplnú a reálnu alternatívu pre ekonomický progres a bezpečnostne garancie. Naopak otvárajú priestor pre populistické experimenty, extrémizmus. Tešia sa najmä tí, ktorým vadí silná a spolupracujúca Európa. Už teraz sme svedkami (ruských) akvizícií politických i finančných, ktorých zámerom je destabilizácia Európy a prekreslenie sfér vplyvu, zmenšenie priestoru slobody a spolupráce. Je smutné, že aj na Slovensku si našli obetavých a krátkozrakých agentov. (Aj takých, ktorý v roku 2012 predpovedali rozpad Eura do roku 2015, však, pán Sulík?).
Zodpovednú politiku a spoluprácu s tými najvyspelejšími v EÚ preto považujem za základný predpoklad pokračovania úspešného slovenského príbehu. Príbehu Slovenskej republiky člena EÚ, ktorá občanom aj do budúcna ponúka ďalší rast životnej úrovne, zamestnanosť, rozvojové projekty a bezpečnostné garancie.
