Denník N

Rimania stavajú v Dúbravke

Rímske stavby v mestských častiach Bratislava-Rusovce a Bratislava-Devín patria medzi tie známejšie. Ale tá najzachovalejšia sa nachádza v Dúbravke.

Napriek tomu, že rímska stavba leží na území Bratislavy iba 4 km od devínskej hradnej skaly s bohatou rímskou výstavbou, bola objavená len nedávno. V roku 1976 začal na lokalite literárny historik Oskár Čepan zbierať úlomky strešnej krytiny a keramiky, napriek tomu prevládal skeptický názor, že by tu mohlo existovať neznáme rímske nálezisko. Zisťovací výskum uskutočnil Archeologický ústav SAV až v roku 1981. Záver hovoril jasne: na lokalite je možné predpokladať zvyšky rímskej stavby. Samotný výskum začal už nasledujúci rok a trval do roku 1993.

Postupne bola v polohe Veľká lúka odkrytá najcelistvejšia rímska stavba z nášho územia. Budova rozmerov 13,2 x 11,2 m bola členená do troch, prípadne štyroch (ak predpokladáme drevenú priečku) miestností. Z troch strán sú k pôdorysu pripojené polkruhové apsidy s rozličnou veľkosťou, ktoré tvoria súčasť stavby a boli budované súbežne s ostatnými priestormi. Dochovaná výška základového a nadzákladového muriva dosahuje na niektorých miestach až 1,5 m. Na vnútornej strane apsíd a priestorov k ním priľahlým bola nanesená hladená malta s prímesou zlomkov tehál a keramiky, ktorú možno považovať za tesniacu maltu používanú pre izoláciu nádrží a bazénov. Všetky apsidy a s nimi spojené priestory majú špeciálny spôsob budovania základov spočívajúci v podmurovaní celej plochy tromi vrstvami šikmo ukladaného lomového kameňa v hrúbke 28 až 30 cm, ktoré sú oddelené tromi vrstvami kvalitnej vápennej malty v hrúbke okolo 7 cm. Keramická strešná krytina bola dovezená zo súkromných dielní najskôr z Carnunta (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) alebo Vindobony (dnes Viedeň v Rakúsku), ktoré ležali na území provincie Horná Panónia.

Pôdorys rímskeho „kúpeľa“, Bratislava-Dúbravka
Pôdorys rímskeho „kúpeľa“, Bratislava-Dúbravka

Na základe stavebnej dispozície a konštrukčných zvláštností sa dá jednoznačne interpretovať, že stavba bola projektovaná a v základoch postavená ako rímsky kúpeľ okružného typu. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na horúcu (caldarium), teplú (tepidarium) a studenú (frigidarium) vodu. Dva priľahlé štvoruholníkové priestory mali slúžiť na horúci a teplý vzduch a tretí priestor v tvare písmena L mal mať funkciu šatne. Teóriu o kúpeli podkladá aj doložený výdatný vodný zdroj a odpadový kanál, ktorým voda z kúpeľa mohla odtekať. Všetky dôkazy o funkčnom kúpeli ale narúša chýbajúce podlahové vykurovanie (hypocaustum).

Vizualizácia stavby rímskeho „kúpeľa“, Bratislava-Dúbravka
Vizualizácia stavby rímskeho „kúpeľa“, Bratislava-Dúbravka

Aká bola teda skutočná funkcia stavby? Do úvahy pripadá možnosť jej využitia len pre studený kúpeľ, ale pravdepodobnejšia sa javí obytná funkcia, ktorá mohla byť kombinovaná s už spomenutým studeným kúpeľom. Nejednoznačná je aj odpoveď na otázku, kto stavbu využíval. Pre lepšie pochopenie ponúkaných možností musíme poznať rad ďalších súvislostí. Stavba „kúpeľa“ nebola v lokalite jediným rímskym objektom. Asi 80 metrov od nej stála halová kolová stavba s pôdorysom zhruba 14 x 12 m so škridlovou strechou. Pravdepodobne slúžila na hospodárske účely, možno ako sklad obilia.

Oblasť s umiestnenými stavbami sa nachádzala v približne 7 km širokej limitnej zóne pozdĺž ľavého brehu Dunaja, ktorá podľa Commodovho mieru z roku 180 po ukončení markomanských (germánsko-sarmatských) vojen pripadla pod kontrolu Rímskej ríši. Územie dnešnej Dúbravky v 1. až 2. storočí obývali Germáni, avšak obdobie markomanských vojen (166/167 – 180) a prvej polovice 3. storočia nie je archeologickými nálezmi výraznejšie zastúpené. Opätovný návrat germánskeho obyvateľstva na Veľkú lúku máme doložený približne od prelomu 3. a 4. storočia s trvaním do začiatku 5. storočia. Rímske stavby sú orientačne datované do prvej tretiny 3. storočia so skorým zánikom už v druhej tretine 3. storočia, teda do obdobia, keď toto územie Germáni neobývali.

Z obranného hľadiska nevýhodná oblasť čiastočne vylučuje vojenské využitie, naopak dostatok pitnej vody, ornej pôdy a blízky les ako zdroj dreva poskytovali dobré podmienky na život a poľnohospodárstvo. Villa rustica, teda poľnohospodárska výrobná usadlosť sa javí ako najpravdepodobnejšie využitie stavebného komplexu. Tá však okrem kúpeľa a hospodárskych budov bežne zahŕňala aj hlavnú budovu ako sídlo hospodárstva a svätyňu, ktoré sa zatiaľ nepodarilo v Dúbravke objaviť. Zmeny vo výstavbe konkrétnych stavieb, resp. celého plánovaného komplexu mohli spôsobiť zhoršené rímsko-germánske vzťahy po nástupe tzv. vojenských cisárov (235 – 284). Navyše v rokoch 259 až 260 a 270 vtrhli kmene Markomanov, Kvádov a Sarmatov priamo na územie Rímskej ríše, konkrétne do Panónie.

A konečne sa dostávame k odpovedi na otázku, kto stavby využíval. Teóriu o rezidencii, ktorú postavili Rimania pre spriaznené germánske knieža čiastočne narúša absencia výraznejšieho germánskeho obyvateľstva v danom čase. Išlo azda o dvorec rímskeho vojenského veterána germánskeho pôvodu, ktorý aj takýmto spôsobom prenášal rímsky spôsob života na barbarské územia a utužoval tak vzájomné vzťahy. Pôvodne mal v pláne zriadiť vo svojej usadlosti aj komfortný rímsky kúpeľ, ale neskôr bol nútený od pôvodného projektu ustúpiť.

Medzi drobné rímske artefakty nájdené v Dúbravke patria najmä strieborné a bronzové mince, zlomky keramických, bronzových a sklených nádob, šperky a nástroje. Najstaršou mincou je denár cisára Alexandra Severa (cisár 222 – 235) vyrazený v mincovni v Ríme v roku 230.

Minca (denár) cisára Alexandra Severa, 230 n. l., Bratislava-Dúbravka
Minca (denár) cisára Alexandra Severa, 230 n. l., Bratislava-Dúbravka

Medzi ojedinelejší nález patria zlomky jemného keramického pohára určeného na pitie vína. Pohár bol vyrobený v meste Augusta Treverorum (dnes Trevír v západnom Nemecku). Pozoruhodným a výnimočným nálezom je drobná bronzová plastika ithyfalického muža zobrazujúca Priapa – bôžika plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad. Soška je dokladom keltsko-rímskeho synkretizmu v náboženských predstavách i umeleckom remesle.

Bronzová plastika Priapa, Bratislava-Dúbravka
Bronzová plastika Priapa, Bratislava-Dúbravka

Po zániku usadlosti okolo druhej tretiny 3. storočia využívalo stavbu alebo jej ruiny germánske obyvateľstvo, ktoré sa vrátilo na túto lokalitu. Ich osídlenie v 4. a na začiatku 5. storočia zaberalo rozsiahly areál. Žili v zahĺbených chatách s úžitkovou plochou 12 až 16 m2. V roku 1993 bola objavená časť nadzemnej stavby z obdobia okolo polovice 4. storočia, ktorej dlážka bola zhotovená rímskou technikou. Vo výplni chát a stavby s „rímskou“ podlahou sa okrem germánskych našli i početné rímske nálezy, ktoré sú ďalším dôkazom koexistencie týchto odlišných svetov.

Poznámka:
Opisovanú lokalitu som navštívil 28. 8. 2016. Náznaková rekonštrukcia i okolie boli výrazne zanedbané. Na tento stav som následne upozornil mestskú časť Bratislava-Dúbravka. Dbajte aj Vy na ochranu národných kultúrnych pamiatok a apelujte na príslušné orgány.

 

Použitá literatúra:

DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.

ELSCHEK, Kristian. 2000. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť s kúpeľom v Bratislave-Dúbravke. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 27 – 29.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.

Zdroje obrázkov:

Pôdorys rímskeho „kúpeľa“, Vizualizácia stavby rímskeho „kúpeľa“:
ELSCHEK, Kristian. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť „typu Villa Rustica“ v Bratislave-Dúbravke. [online]. [cit. 30. 8. 2016]. Dostupné na internete:
http://www2.rgzm.de/Transformation/Slovakia/BA_Dubravka/BA_Dubravka_Elschek_SK.htm

Minca (denár) cisára Alexandra Severa:
KOLNÍKOVÁ, Eva. 2012. Peniaze v rímsko-germánskych vzťahoch. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 276 – 281.

Bronzová plastika Priapa:
DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.

Teraz najčítanejšie