Rimania stavajú v Dúbravke
Rímske stavby v mestských častiach Bratislava-Rusovce a Bratislava-Devín patria medzi tie známejšie. Ale tá najzachovalejšia sa nachádza v Dúbravke.
Napriek tomu, že rímska stavba leží na území Bratislavy iba 4 km od devínskej hradnej skaly s bohatou rímskou výstavbou, bola objavená len nedávno. V roku 1976 začal na lokalite literárny historik Oskár Čepan zbierať úlomky strešnej krytiny a keramiky, napriek tomu prevládal skeptický názor, že by tu mohlo existovať neznáme rímske nálezisko. Zisťovací výskum uskutočnil Archeologický ústav SAV až v roku 1981. Záver hovoril jasne: na lokalite je možné predpokladať zvyšky rímskej stavby. Samotný výskum začal už nasledujúci rok a trval do roku 1993.
Postupne bola v polohe Veľká lúka odkrytá najcelistvejšia rímska stavba z nášho územia. Budova rozmerov 13,2 x 11,2 m bola členená do troch, prípadne štyroch (ak predpokladáme drevenú priečku) miestností. Z troch strán sú k pôdorysu pripojené polkruhové apsidy s rozličnou veľkosťou, ktoré tvoria súčasť stavby a boli budované súbežne s ostatnými priestormi. Dochovaná výška základového a nadzákladového muriva dosahuje na niektorých miestach až 1,5 m. Na vnútornej strane apsíd a priestorov k ním priľahlým bola nanesená hladená malta s prímesou zlomkov tehál a keramiky, ktorú možno považovať za tesniacu maltu používanú pre izoláciu nádrží a bazénov. Všetky apsidy a s nimi spojené priestory majú špeciálny spôsob budovania základov spočívajúci v podmurovaní celej plochy tromi vrstvami šikmo ukladaného lomového kameňa v hrúbke 28 až 30 cm, ktoré sú oddelené tromi vrstvami kvalitnej vápennej malty v hrúbke okolo 7 cm. Keramická strešná krytina bola dovezená zo súkromných dielní najskôr z Carnunta (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) alebo Vindobony (dnes Viedeň v Rakúsku), ktoré ležali na území provincie Horná Panónia.
Na základe stavebnej dispozície a konštrukčných zvláštností sa dá jednoznačne interpretovať, že stavba bola projektovaná a v základoch postavená ako rímsky kúpeľ okružného typu. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na horúcu (caldarium), teplú (tepidarium) a studenú (frigidarium) vodu. Dva priľahlé štvoruholníkové priestory mali slúžiť na horúci a teplý vzduch a tretí priestor v tvare písmena L mal mať funkciu šatne. Teóriu o kúpeli podkladá aj doložený výdatný vodný zdroj a odpadový kanál, ktorým voda z kúpeľa mohla odtekať. Všetky dôkazy o funkčnom kúpeli ale narúša chýbajúce podlahové vykurovanie (hypocaustum).
Aká bola teda skutočná funkcia stavby? Do úvahy pripadá možnosť jej využitia len pre studený kúpeľ, ale pravdepodobnejšia sa javí obytná funkcia, ktorá mohla byť kombinovaná s už spomenutým studeným kúpeľom. Nejednoznačná je aj odpoveď na otázku, kto stavbu využíval. Pre lepšie pochopenie ponúkaných možností musíme poznať rad ďalších súvislostí. Stavba „kúpeľa“ nebola v lokalite jediným rímskym objektom. Asi 80 metrov od nej stála halová kolová stavba s pôdorysom zhruba 14 x 12 m so škridlovou strechou. Pravdepodobne slúžila na hospodárske účely, možno ako sklad obilia.
Oblasť s umiestnenými stavbami sa nachádzala v približne 7 km širokej limitnej zóne pozdĺž ľavého brehu Dunaja, ktorá podľa Commodovho mieru z roku 180 po ukončení markomanských (germánsko-sarmatských) vojen pripadla pod kontrolu Rímskej ríši. Územie dnešnej Dúbravky v 1. až 2. storočí obývali Germáni, avšak obdobie markomanských vojen (166/167 – 180) a prvej polovice 3. storočia nie je archeologickými nálezmi výraznejšie zastúpené. Opätovný návrat germánskeho obyvateľstva na Veľkú lúku máme doložený približne od prelomu 3. a 4. storočia s trvaním do začiatku 5. storočia. Rímske stavby sú orientačne datované do prvej tretiny 3. storočia so skorým zánikom už v druhej tretine 3. storočia, teda do obdobia, keď toto územie Germáni neobývali.
Z obranného hľadiska nevýhodná oblasť čiastočne vylučuje vojenské využitie, naopak dostatok pitnej vody, ornej pôdy a blízky les ako zdroj dreva poskytovali dobré podmienky na život a poľnohospodárstvo. Villa rustica, teda poľnohospodárska výrobná usadlosť sa javí ako najpravdepodobnejšie využitie stavebného komplexu. Tá však okrem kúpeľa a hospodárskych budov bežne zahŕňala aj hlavnú budovu ako sídlo hospodárstva a svätyňu, ktoré sa zatiaľ nepodarilo v Dúbravke objaviť. Zmeny vo výstavbe konkrétnych stavieb, resp. celého plánovaného komplexu mohli spôsobiť zhoršené rímsko-germánske vzťahy po nástupe tzv. vojenských cisárov (235 – 284). Navyše v rokoch 259 až 260 a 270 vtrhli kmene Markomanov, Kvádov a Sarmatov priamo na územie Rímskej ríše, konkrétne do Panónie.
A konečne sa dostávame k odpovedi na otázku, kto stavby využíval. Teóriu o rezidencii, ktorú postavili Rimania pre spriaznené germánske knieža čiastočne narúša absencia výraznejšieho germánskeho obyvateľstva v danom čase. Išlo azda o dvorec rímskeho vojenského veterána germánskeho pôvodu, ktorý aj takýmto spôsobom prenášal rímsky spôsob života na barbarské územia a utužoval tak vzájomné vzťahy. Pôvodne mal v pláne zriadiť vo svojej usadlosti aj komfortný rímsky kúpeľ, ale neskôr bol nútený od pôvodného projektu ustúpiť.
Medzi drobné rímske artefakty nájdené v Dúbravke patria najmä strieborné a bronzové mince, zlomky keramických, bronzových a sklených nádob, šperky a nástroje. Najstaršou mincou je denár cisára Alexandra Severa (cisár 222 – 235) vyrazený v mincovni v Ríme v roku 230.
Medzi ojedinelejší nález patria zlomky jemného keramického pohára určeného na pitie vína. Pohár bol vyrobený v meste Augusta Treverorum (dnes Trevír v západnom Nemecku). Pozoruhodným a výnimočným nálezom je drobná bronzová plastika ithyfalického muža zobrazujúca Priapa – bôžika plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad. Soška je dokladom keltsko-rímskeho synkretizmu v náboženských predstavách i umeleckom remesle.
Po zániku usadlosti okolo druhej tretiny 3. storočia využívalo stavbu alebo jej ruiny germánske obyvateľstvo, ktoré sa vrátilo na túto lokalitu. Ich osídlenie v 4. a na začiatku 5. storočia zaberalo rozsiahly areál. Žili v zahĺbených chatách s úžitkovou plochou 12 až 16 m2. V roku 1993 bola objavená časť nadzemnej stavby z obdobia okolo polovice 4. storočia, ktorej dlážka bola zhotovená rímskou technikou. Vo výplni chát a stavby s „rímskou“ podlahou sa okrem germánskych našli i početné rímske nálezy, ktoré sú ďalším dôkazom koexistencie týchto odlišných svetov.
Poznámka:
Opisovanú lokalitu som navštívil 28. 8. 2016. Náznaková rekonštrukcia i okolie boli výrazne zanedbané. Na tento stav som následne upozornil mestskú časť Bratislava-Dúbravka. Dbajte aj Vy na ochranu národných kultúrnych pamiatok a apelujte na príslušné orgány.
Použitá literatúra:
DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.
ELSCHEK, Kristian. 2000. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť s kúpeľom v Bratislave-Dúbravke. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 27 – 29.
KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.
KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.
PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.
VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.
Zdroje obrázkov:
Pôdorys rímskeho „kúpeľa“, Vizualizácia stavby rímskeho „kúpeľa“:
ELSCHEK, Kristian. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť „typu Villa Rustica“ v Bratislave-Dúbravke. [online]. [cit. 30. 8. 2016]. Dostupné na internete:
http://www2.rgzm.de/Transformation/Slovakia/BA_Dubravka/BA_Dubravka_Elschek_SK.htm
Minca (denár) cisára Alexandra Severa:
KOLNÍKOVÁ, Eva. 2012. Peniaze v rímsko-germánskych vzťahoch. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 276 – 281.
Bronzová plastika Priapa:
DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.