Denník N

Rímska armáda v Gerulate (1. časť)

Počas prvých štyroch storočí nášho letopočtu sa v Gerulate vystriedali tisíce vojakov stojacích na strane Rímskej ríše.

Rímskemu vojenskému kastelu Gerulata a priľahlej civilnej osade (vicusu) som už venoval päť dielov môjho blogu. Množstvo informácií a zaujímavostí o Gerulate ešte ponúka priestor na mnoho nových článkov. V tomto sa budem podrobnejšie venovať vojenským jednotkám, ktoré sú s Gerulatou spájané.

Na začiatok len zopakujem, že prvý rímsky vojenský tábor bol na území dnešných Rusoviec, ktoré patrilo do provincie Panónia, postavený v druhej polovici 1. storočia a rímska prítomnosť tu bola zachovaná až do prelomu 4. a 5. storočia. Kastel postupne prešiel štyrmi výraznejšími stavebnými etapami od drevozemného, cez dva rozsahovo rozdielne kamenné tábory až po neskoroantickú kamennú pevnosť. Ležal na opevnenej hranici (Limes Romanus) Rímskej ríše a chránil východné krídlo legionárskeho tábora Carnuntum (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku).

Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus)
Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus)

Výskum z roku 2013 potvrdil hypotézu, že jednotkou nasadenou v 1. storočí v Gerulate mohla byť V. kohorta Lucensium (cohors V Lucensium resp. cohors V Callaecorum Lucensium). Bolo známe, že táto kohorta v 1. storočí sídlila „kdesi“ v Panónii. K fragmentu tehly, ktorá pochádzala zo sekundárnej polohy a nebolo možné jej presnejšie datovanie, pribudlo ďalších šesť tehál, ktoré domnienku o prítomnosti tejto kohorty v počiatkoch tábora dosvedčujú.

Fragment tehly s kolkom cohors V Lucensium, Bratislava-Rusovce
Fragment tehly s kolkom cohors V Lucensium, Bratislava-Rusovce

Po príchode I. aly Kananefátov (ala I Cannanefatium), ktorý sa kladie na prelom prvej a druhej dekády 2. storočia mohla byť V. kohorta Lucensium prevelená do tábora Crumerum (dnes Nyergesújfalu v Maďarsku). Nevieme presne, kedy jazdecká jednotka Kananefátov vznikla, ale stalo sa to niekedy v prvej polovici 1. storočia. Jadro jednotky tvorili germánski Kananefáti, ktorí pôvodne žili na území dnešného Holandska. Prítomnosť aly je v jej počiatkoch doložená v Dolnej Germánii v meste Lopodunum (dnes Ladenburg v Nemecku). Potom bola podľa niektorých bádateľov nasadená do vojny proti Dákom a následne počas presunov panónskych légií sa jej domovským táborom stala Gerulata. Kompletný stav jednotky tvorilo 512 jazdcov, ktorí museli mať pre plnú bojaschopnosť k dispozícii 700 až 800 koní.

Kasárenské budovy jazdeckej jednotky so stajňami
Kasárenské budovy jazdeckej jednotky so stajňami

Počas pôsobenia v Gerulate sa I. ala Kananefátov vyznamenala vo vojne s Germánmi, za čo medzi rokmi 138 až 146 získali príslušníci jednotky rímske občianstvo a čestný dodatok k svojmu pomenovaniu ala „rímskych občanov“ (Civium Romanorum). Po roku 212, keď bolo udelené rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom Rímskej ríše tento prídomok stratil význam. V rokoch 145 až 152 viedol cisár Antoninus Pius (cisár 138 – 161) vojnu proti Maurom v severnej Afrike. Do bojov boli zapojené viaceré oddiely z Panónie vrátane I. aly Kananefátov alebo aspoň jej časti. Pravdepodobne v tomto čase bola posádka Gerulaty posilnená o XIIX. kohortu dobrovoľne bojujúcich rímskych občanov (cohors XIIX Voluntariorum Civium Romanorum) o počte približne 500 mužov. Po návrate z Afriky čakala príslušníkov aly ťažká skúška počas markomanských (germánsko-sarmatských) vojen, ktoré sa odohrávali v rokoch 166/167 až 180. Najmladší nápis, ktorý dokladá prítomnosť kananefátskych jazdcov v Gerulate pochádza z obdobia vlády cisára Gordiana III. (cisár 238 – 244). Jednotka však v Gerulate pôsobila zrejme až do reforiem cisára Diocletiana (cisár 284 – 305) na prelome 3. a 4. storočia.

Tehla (tegula) s kolkom Ala I Cannanefatum, Bratislava-Rusovce
Tehla (tegula) s kolkom Ala I Cannanefatum, Bratislava-Rusovce

Okolo roku 430 vznikol súpis Notitia Dignitatum so zoznamom civilných a vojenských úradov, v ktorom sa dochovala aj dôležitá zmienka viažuca sa ku Gerulate: „Veleniu ctihodného veliteľa Prvej Panónie a Pobrežného Norica podliehajú … jazdeckí lukostrelci v Gerolate.“ I. kohorta jazdeckých lukostrelcov (cohors prima aelia Sagittariorum milliaria equitata) je v Gerulate skutočne doložená viacerými kolkami na tehlách. Nie je vylúčené, že jazdeckí lukostrelci vznikli reorganizáciou pôvodnej kananefátskej aly. Táto nová jednotka predstavovala posádku poslednej stavebnej etapy tábora, ktorá bola realizovaná po roku 375/380. Tábor bol výrazne zmenšený vybudovaním vežovitej pevnosti rozmerov 30 x 29 m v severnom rohu pôvodného kastelu. Na základe parametrov dochovaných konštrukcií statické posudky uvažujú až o trojpodlažnej stavbe.

Pozostatky IV. stavebnej etapy kastelu Gerulata
Pozostatky IV. stavebnej etapy kastelu Gerulata

Okrem vojenských jednotiek, pre ktoré bola Gerulata domovským táborom sa v jej polohe našla stavebná keramika s kolkami, prípadne kamenné pamiatky svedčiace o ďalších vojenských útvaroch. Tieto hmotné pamiatky automaticky neznamenajú, že jednotka tu bola dlhodobejšie prítomná. Môže ísť iba o stavebný materiál vyrobený mimo Gerulaty špecializovaným útvarom danej légie a dovezený na miesto zabudovania alebo sa stavebný oddiel priamo zúčastnil budovania tábora. V niektorých prípadoch, napríklad počas vojny mohla byť v tábore krátkodobo prítomná nová jednotka, ktorá mala posilniť existujúci stav. V nálezoch z Rusoviec sú najviac zastúpené kolky X., XIIII. a XV. légie. Môžeme predpokladať, že na budovaní tábora Gerulata sa podieľali posádky z Carnunta a Vindobony (dnes Viedeň v Rakúsku), ktorým prináležia uvedené kolky.

X. légia zdvojená a oddaná, verná (legio X Gemina et Pia Fidelis) bola okolo rokov 63 až 69 dislokovaná v Carnunte, odkiaľ bola odvelená mimo provinciu Panónia. Do Panónie sa vrátila až v roku 103, keď bola prevelená do Aquincu (dnes Budapešť v Maďarsku), kde zotrvala do roku 107, potom sídlila vo Vindobone. Čestné označenie PF (Pia Fidelis – oddaná, verná) získala v roku 89.

XIIII. légia zdvojená Marsova víťazná (legio XIIII Gemina Martia Victrix) bola v blízkosti Gerulaty od roku 103, keď bola prítomná vo Vindobone. Medzi rokmi 114 až 119 nahradila XV. légiu v Carnunte, kde zotrvala až do konca rímskych čias. Prídomok MV (Martia Victrix – Marsova víťazná) získala už v roku 42.

Tehla s kolkom XIIII. légie s odtlačkami rímskej vojenskej obuvi a stopami psa, Bratislava-Rusovce
Tehla s kolkom XIIII. légie s odtlačkami rímskej vojenskej obuvi a stopami psa, Bratislava-Rusovce

XV. légia Apolónova (legio XV Apollinaris) bola do Carnunta preložená v roku 14 z Emony (dnes Ľubľana v Slovinsku). V rokoch 62 až 71 bola odvelená do Malej Ázie, kde bojovala proti Parthom a Židom. Známa je tým, že sa v roku 70 zúčastnila dobytia Jeruzalema, pričom týmto činom sa prakticky skončila židovská vojna. V roku 71 sa vrátila do Carnunta, kde zotrvala do roku 114 resp. 118 (119), keď bola odvelená na územie Cappadocie (dnes Kappadokia v Turecku) a vystriedaná XIIII. légiou.

Stavebný materiál s kolkami týchto troch légií bol nájdený aj na iných rímskych lokalitách na Slovensku. Napríklad v Stupave a Veľkom Kýre sa rovnako ako v Gerulate našli kolky všetkých troch vojenských jednotiek. Na Devíne to je X. a XIIII. légia a na území Starého Mesta v Bratislave bola v minulosti objavená stavebná keramika s kolkami XIIII. légie (Primaciálny palác) a XV. légie (Laurinská ulica).

Dva vojenské náhrobky príslušníkov II. légie Pomocnej a II. légie Italickej Vernej nájdené v Rusovciach súvisia s nasadením týchto jednotiek počas markomanských (germánsko-sarmatských) vojen. Rímske vojská začali prenikať na územie barbarov od roku 172 a v Gerulate pochovaní vojaci mohli byť obeťou práve tejto vojny.

So záverečným obdobím Gerulaty a štvrtou stavebnou etapou kastelu sa spája osoba vysokého dôstojníka cisára Valentiniana I. (cisár 364 – 375) Tempsonia Ursicina, ktorého meno sa našlo na kolkoch samostatne, ale i v spojení s II. légiou Italickou. Práve v období vlády cisára Valentiniana I. prebiehala rozsiahla rekonštrukcia limitu, a preto tieto kolky spájame so stavebnými aktivitami, ktoré v tomto čase prebiehali aj v Gerulate.

Kolky na rímskych tehlách nájdených v Bratislave-Rusovciach 1 – X. légia, 2 – XIIII. légia, 3 – II. légia Italická + Temposonius Ursicinus, 4 – Temposonius Ursicinus
Kolky na rímskych tehlách nájdených v Bratislave-Rusovciach
1 – X. légia, 2 – XIIII. légia, 3 – II. légia Italická + Temposonius Ursicinus, 4 – Temposonius Ursicinus

S dislokáciou v Gerulate spájame štyri vojenské jednotky počnúc V. kohortou Lucensium a končiac I. kohortou jazdeckých lukostrelcov. Kolky ďalších vojenských útvarov zväčša vypovedajú o stavebných aktivitách spojených s budovaním a rekonštrukciou tábora. Ojedinelé náhrobné kamene vojakov II. légie Pomocnej a II. légie Italickej Vernej, ktoré boli počas markomanských vojen nasadené na tomto úseku Dunaja sú dokladom o prítomnosti týchto jednotiek počas vojnového ťaženia.

V nasledujúcom článku sa budem venovať niektorým konkrétnym vojakom, pomocným jednotkám, ktoré sú príznačné práve pre kastely, akým bola Gerulata a nálezom spájaným s armádou.

 

Použitá literatúra:

KOLNÍK, Titus. 1977. Rímsky nápis z Boldogu. In Slovenská archeológia. 1977, roč. 25, č. 2, s. 482 – 500.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

PELIKÁN, Oldřich. 1960. Slovensko a Rímske impérium. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. 349 s.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2013. Rímsky vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach. In Hranice Rímskej ríše. Slovensko. Bratislava : Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, 2013. ISBN 978-80-971437-7-0, s. 77 – 89.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

VARSIK, Vladimír. 2012. Kastel Gerulata a ala I Cannanefatium civium Romanorum. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 223 – 231.

Zdroje obrázkov:

Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus):
VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.

Fragment tehly s kolkom cohors V Lucensium:
VARSIK, Vladimír. 2012. Kastel Gerulata a ala I Cannanefatium civium Romanorum. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 223 – 231.

Kasárenské budovy jazdeckej jednotky so stajňami:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

Tehla (tegula) s kolkom Ala I Cannanefatum, Pozostatky IV. stavebnej etapy:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Kastel Gerulata. Rímsky vojenský tábor v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 29 – 34.

Tehla s kolkom XIIII. légie:
KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

Kolky na rímskych tehlách nájdených v Bratislave-Rusovciach:
KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.