Rímska armáda v Gerulate (2. časť)

V predchádzajúcej časti som sa venoval vojenským jednotkám, ktoré boli dislokované v Gerulate alebo sú s ňou nejakým spôsobom spájané, najčastejšie v súvislosti s jej výstavbou. Asi najznámejšou posádkou z Gerulaty je I. ala Kananefátov, teda jazdecká jednotka, ktorá tu mala domovské právo približne od začiatku 2. storočia až do prelomu 3. a 4. storočia nášho letopočtu.

Jednotke velil prefekt (praefectus alae). Od čias cisára Claudia (cisár 41 – 54) sa určité obdobie kandidát na túto funkciu vyberal spomedzi jazdcov. Jazdci predstavovali elitnú vrstvu rímskych občanov s majetkom o hodnote minimálne 400 000 sesterciov. Pod správu a právomoc veliteľa spadala aj táborová osada (vicus). Z kamenných pamiatok s nápismi nájdených v Rusovciach poznáme meno minimálne jedného prefekta aly. Bol ním Marius Firmus, ktorý žil na prelome 2. a 3. storočia a podľa mena pochádzal zo severnej Itálie. Jeho osoba je známa z fragmentu oltára zasväteného Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu, ktorý je dnes zamurovaný v spodnej časti veže Kostola sv. Víta v parku kaštieľa v Rusovciach. Osoby ďalších dvoch prefektov I. aly Kananefátov poznáme z nápisov z 1. polovice 2. storočia nájdených mimo územia Slovenska. Gavius Balbus P. a Crepereius Paulus L. pochádzali z jazdeckého stavu, istý čas velili jednotke v Gerulate a v priebehu vojenskej služby urobili značnú kariéru.

Nápismi sú v Gerulate doložení aj príslušníci armády s inými vojenskými hodnosťami. Častou je slúžny prefekta (stator praefecti) I. aly Kananefátov. Boli nimi napríklad Aelius Tutor, Titus Flavius Surilio a Titus Mangis. Ich mená sú taktiež známe z oltárov pochádzajúcich z rokov 174, 212 a 223.

Gerulata bola kastelom (castellum), v ktorom boli dislokované pomocné (auxiliárne) jednotky. Takého kastely boli rozmiestnené hlavne na hranici Rímskej ríše medzi legionárskymi tábormi (castrum), prípadne tvorili nárazníkový pás a boli pred týmito tábormi predsunuté.

V relatívne pokojnom období pred vládou cisára Marca Aurelia (cisár 161 – 180) bolo každoročne potrebné získať do vojenskej služby 30 000 nováčikov. Tento počet sa väčšinou podarilo naplniť dobrovoľníkmi. Ak bola potreba vojakov väčšia, dochádzalo k núteným odvodom, ktoré mohol vyhlásiť iba cisár. Jednou z podmienok prijatia do légií bola výška 170 cm, pokým do pomocných vojsk postačovala len výška 165 cm. Regrúti do armády najčastejšie nastupovali medzi 17. a 22. rokom.

Aktívna vojenská služba legionárov trvala 20 rokov, pre vojakov pomocných jednotiek bola stanovená na 25 rokov. Výška žoldu vojakov pomocných jednotiek bola taktiež s príslušníkmi légií v nevýhode. Auxiliárne útvary sa na rozdiel od légií formovali ako neobčianske vojsko. Rímske občianstvo získavali príslušníci týchto jednotiek za zásluhy, prípadne po ukončení vojenskej služby. Obyvatelia Impéria, ktorí mali rímske občianstvo mohli napríklad zastávať úradné funkcie a všeobecne povedané robiť politickú kariéru. Táto motivácia mala opodstatnenie len do roku 212, keď získali rímske občianstvo všetci slobodní obyvatelia Rímskej ríše.

Na rozdiel od légií prechádzali pomocné jednotky iba čiastočným rímskym výcvikom a ponechávali si svoj pôvodný spôsob boja a výzbroje ako jazda, lukostrelci alebo prakovníci. Veliacim jazykom bola latinčina, v prípade potreby sprostredkovaná tlmočníkom. Pokým legionárska výzbroj a odev boli unifikované, výbava pomocných jednotiek bola veľmi pestrá, čo bolo dané etnickým pôvodom jednotky a jej špeciálnym určením.

S prítomnosťou vojska v Gerulate súvisí množstvo nálezov. Zo sečných zbraní je to gladius – krátky meč s obojstranným ostrím, vybrúsený do ostrého hrotu, keďže to vyžadovalo jeho použitie primárne ako bodnej zbrane. Našli sa aj rôzne bronzové kovania súvisiace s upevnením meča v pošve, kovania opasku, nože a bronzová pošva na dýky. Z diaľkových zbraní sú to hroty kopijí a šípov, ako aj prakové gule. Medzi militárie môžeme zaradiť aj rôzne konské postroje.

Unikátnym nálezom spájaným s armádou je prilba dôstojníka jazdy nájdená v roku 1978. Našla sa v tesnej blízkosti Bergla (súčasná poloha Múzea Antická Gerulata) v ruinách rímskeho objektu, bohužiaľ, deformovaná ťarchou tehlovej strešnej krytiny. Prilba nebola určená pre boj, ale bola súčasťou slávnostného jazdeckého výstroja vojenského hodnostára, možno i veliteľa posádky, a nosila sa len pri výnimočných príležitostiach, napríklad vojenských prehliadkach. Zdobená je plnoplastickými orlicami bojujúcimi s hadmi na lícniciach a orlicou vedúcou víťazný boj s morskou obludou umiestnenou na jej vrchole. Plastickú výzdobu dopĺňa rytá výzdoba v podobe postavy boha vojny Marsa umiestnenej v strede čelovej časti s postavami bohyne Viktórie po svojich bokoch. Na zadnej ploche je zobrazený lovecký výjav s oltárom (bohyňa Diana na love so psami naháňajúcimi zajacov) a orol s bleskami v pazúroch, ktoré symbolizujú boha Jupitera. Prilbu môžeme zaradiť k typu Guisborough s datovaním do 2. storočia.

Ďalším pozoruhodným nálezom z Rusoviec, ktorý patrí do skupiny tzv. obrannej výzbroje je fragment honosnej zbroje nájdený v blízkosti stavby č. 1 (poloha Tehelný hon), ktorá bola skúmaná v roku 2010 a je interpretovaná ako súčasť komplexu villa rustica. Fragment zbroje je z plátovej ocele, tvrdenej technikou preplátovania štyroch až piatich vrstiev. Z vrchnej strany je zdobený bronzovým plechom, čo poukazuje na vyššiu vojenskú hodnosť jeho nositeľa. Zbroj vykazuje podobnosť s brnením typu lorica segmentata a predbežne ho môžeme zaradiť do 1. storočia.

Gerulata ako vojenský kastel stál v prvej línii v boji proti prípadnému útoku barbarov. Neraz prešiel ťažkými skúškami, ale zažíval aj dlhé obdobia mieru a prosperity. Množstvo militárií, ako aj oltáre a náhrobné kamene viažuce sa k príslušníkom armády svedčia o bohatom vojenskom živote. Tento obraz je neustále dopĺňaný novými nálezmi a do budúcna nemôžeme vylúčiť ani ďalšie prekvapivé objavy.

Použitá literatúra:

HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.

KENDRALA, Daniel. 2015. Antická Gerulata odhaľuje nové svedectvá. Najvýznamnejšie objavy SAHI v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 35 – 41.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

SNOPKO, Ladislav. 1988. Cesta do Gerulaty. Bratislava : Bratislavská informačná a propagačná služba, 1988. 32 s.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2013. Rímsky vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach. In Hranice Rímskej ríše. Slovensko. Bratislava : Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, 2013. ISBN 978-80-971437-7-0, s. 77 – 89.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

Zdroje obrázkov:

Oltár s votívnym nápisom, ktorý dal vyhotoviť prefekt aly Marius Firmus, Oltár s votívnym nápisom, ktorý dal vyhotoviť stator Aelius Tutor:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

Gladius, Zdeformovaná slávnostná rímska bronzová prilba typu Guisborough + prekreslený pohľad:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.

Pohľad na zadnú časť zdeformovanej prilby:
SNOPKO, Ladislav. 1988. Cesta do Gerulaty. Bratislava : Bratislavská informačná a propagačná služba, 1988. 32 s.

Článkový pancier typu lorica:
HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.