Denník N

Roadtrip do Toskánska. Splnené očakávania i prekvapenia (1. časť)

Verona
Verona

Talianske mestá majú svoje nesporné čaro. Oplatí sa ich navštíviť. Nasadnite do auta a vyrazte na roadtrip.

Rozhodnutie zorganizovať road trip do talianskeho regiónu Toskánsko bolo rýchle a spontánne. Pre mnohých je práve Toskánsko tým najkrajším kútom Talianska a keď vidíte fotografie z tohto regiónu, jednoducho ho chcete vidieť aj na vlastné oči. Potom si už len stačí vybrať čo bude stredobodom vášho záujmu. Lebo jednou dovolenkovou cestou všetko vidieť jednoducho nemôžete.

Ako cesta vznikala

S priateľkou sme si povedali len to, že poďme do Toskánska. To znamená na vlastnej koži zažiť všetko, čo ponúka. A najmä vidieť toskánsky vidiek. Bola to túžba nás oboch. Moja požiadavka bola navštíviť Florenciu, ktorá je metropolou tohto regiónu. Lákala ma od času, keď som čítal knihu Dana Browna – Inferno (Peklo). Väčšina scén sa odohrávala práve v tomto talianskom meste ne brehoch rieky Arne a autor ho opísal tak príťažlivo, že sa okamžite dostalo na zoznam mojich vysnívaných turistických destinácií. Zostávalo sa už len rozhodnúť čo chceme vidieť cestou tam. Napokon voľba padla na mestá Verona, Bologna a očakávaná Florencia. Mali sme ich v podstate po ceste. Po prehliadke týchto historických centier sme to naplánovali smerom na západ – cez toskánsky vidiek do starobylého mestečka Bibbona, odkiaľ naše cesty pravidelne smerovali k moru, na pláž, za zaslúženým oddychom.

Trasa road tripu do ITA

Najlepším dopravným prostriedkom sa nám javilo auto. Zbalíte doňho čo potrebujete, nasadnete priamo pred domom a vystúpite tam kde chcete a kedy chcete. Do cestovného itineráru môžete navyše doplniť nové destinácie a nie ste odkázaní na iných. Aj preto sa automobil stal voľbou, ktorá sa napokon ukázala ako správna. Jediné čo sme si pripravili a zabezpečili vopred bolo ubytovanie. Stačilo pár hodín na Booking.com a bývanie s parkoviskom a raňajkami, neďaleko centra navštívených miest bolo zabezpečené.

Cez Rakúsko, Alpy do Talianska

V nedeľu ráno o pol deviatej sme sa vydali na cestu. Na čerpacej stanici v Bratislave sme kúpili za 10 eur 10-dňovú diaľničnú známku pre rakúske diaľnice. Okolo obeda sme sa dostali do Álp a poobede prekročili hranice s Talianskom. Kvalita diaľnic Rakúska a Talianska je na porovnateľnej úrovni, tie talianske sú však neporovnateľne drahšie. Vzhľadom na platbu mýtneho. Pre porovnanie: 10 eur na Rakúsko, 80 eur na Taliansko. Na 9-dňový trip. Okolo tretej popoludní sme sa priblížili k prvej dovolenkovej destinácii, ktorou bola Verona. Mesto milencov. Mesto Romea a Júlie. V aplikácii, cez ktorú sme si rezervovali ubytovanie máte možnosť stiahnuť si aj turistického sprievodcu. Nájdete v ňom odporúčania na najväčšie atrakcie mesta, ktoré by ste mali vidieť a tiež tipy na turistom menej známe lokality. Potom je už len a len na vás, čo si vyberiete.

Verona, mesto lásky

Mesto s neskutočnou atmosférou. Hneď ako sme sa ubytovali v našom hoteli, na recepcii sme si vzali turistickú mapu historického centra, kúpili si lístky na MHD, ktorá mala zastávku kúsok od hotela a vydali sa na cestu do samého centra viac ako dvetisíc ročnej histórie. Neďaleko od Benátok, ležiac na brehoch rieky Adiža nás ako prvá privítala Arena di Verona, rímsky amfiteáter na Piazza Bra, postavený v prvom storočí nášho letopočtu, približne v čase, keď žil Ježiš Kristus. Dnes je miestom koncertov a výnimočných operných predstavení pod holým nebom.

Arena di Verona

Po jej prehliadke sme sa rozhodli pre kávičku na Piazza Bra, kde som (ako kávičkár) zistil, že Taliani nepoznajú espresso s mliekom. Odvtedy som vedel, že si musím od obsluhy v kaviarňach pýtať caffe macchiato a že espresso je malá káva bez mlieka. Po tejto milej skúsenosti sme sa pobrali na prechádzku po Verone.

Verona

Cez I Portoni della Bra (bránu v románskom štýle) sme sa cestičkami dostali až na most z červených tehál Ponte Scaligero,  nazývaný tiež Ponte di Castelvecchio, ktorý spája brehy mesta od roku 1356.

Ponte di Castelvecchio
Ponte di Castelvecchio, Verona

Ďalšou našou zastávkou bol veronská katedrála stojaca na Piazza Duomo.

Duomo Di Verona

Odtiaľ naše kroky smerovali opäť von zo starovekého  historického centra, znovu cez rieku Adiža a na kopec, na ktorom sa vyníma Castel San Pietro (postavený v r. 1398). Práve odtiaľto bol na mesto najkrajší výhľad a Veronu ste mali ako na dlani. Po zostupe schodmi nazad do mesta sme sa úzkymi historickými uličkami cez nádherné námestie Piazza delle Erbe pobrali navštíviť dom Júlie Capuletovej, kde sme mali možnosť vidieť balkón, pod ktorým ju podľa legendy čakával Rómeo.

Piazza del Erbe, Verona

Opäť cez ikonické námestie Piazza del Erbe sme sa vybrali hľadať atraktívnu tradičnú taliansku reštauráciu, kde by sme sa mimo hlavného prúdu turistov v pokoji a hlavne dobre najedli. Našli sme zašitú reštauráciu, kúsok od spomínaného námestia, kde sme si napokon mohli vychutnať tradičnú a veľmi chutnú taliansku pizzu a výnimočné červené víno, ktoré mali v ponuke na bežné rozlievanie. Dostali sme sa k nemu ako slepé kura k zrnu. Pomýlili sme si totiž slová rosso (červené) s rosé (ružové), na ktoré sme mali pôvodne zálusk. Tento omyl poznačil celý pitný režim našej dovolenky. Červené víno, ktoré nám doniesli nám tak zachutilo, že sme celý pobyt nič iné nepili (samozrejme okrem vody). Po viac ako desiatich kilometroch v nohách sme sa opäť miestnym autobusom okolo polnoci dostali späť do nášho hotela, aby sme sa vyspali na pokračovanie našej cesty. Na druhý deň nás totiž čakala Bologna.

Druhá zastávka, univerzitné mesto arkád

Aj takto by sme mohli nazvať Bolognu. Nebudem klamať ak poviem, že toto mesto si môžete pozrieť aj v čase nepriaznivého počasia. Takmer celý čas totiž kráčate popod arkády a stále máte strechu nad hlavou. Má ich takmer každá ulica v širšom centre mesta. Bologna sa môže pýšiť jednou z najstarších, ak nie najstaršou univerzitou v západnom svete. Právo sa tu študovalo už niekoľko desiatok rokov pred Kristom, univerzita ako taká vznikla v roku 1088. Študovali na nej také osobnosti ako Francesco Petrarca, Erazmus Roterdamský, Mikuláš Kopernik, Thomas Becket a mnohí ďalší. Nie tak dávno tu vyučoval aj slávny spisovateľ Umberto Eco.

Typické ulice v Bologni

Naše kroky z hotela smerovali priamo na najznámejšie námestie Piazza Magiore, kde sme si v turistickom a informačnom centre vypýtali mapu centra mesta a pri káve sme si naplánovali našu ďalšiu trasu, hľadiac krížom cez námestie na Baziliku San Petronio (dokončená v r. 1479).

Bazilika San Petronio, Bologna

Cez uličky sme potom absolvovali menší okruh centrom, popri Due Torri, teda dvoch vežiach, ktoré sú dominantami tohto historického centra kultúry a vzdelania. Jedna z veží, tá nižšia je naklonená až o takmer 3 metre a kvôli bezpečnosti nie je prístupná turistom. Odtiaľ to bolo už len na skok k univerzite, ktorej fakulty sídlia vo viacerých historických budovách.

Due Torri, Bologna
Pri univerzite v Bologni

Večer sme nezabudli zájsť do miestnej „tratorrie“, teda malej štýlovej reštaurácie, kde sme si pochutili na výborných talianskych cestovinách a kvalitnom červenom víne. Bolo sa treba posilniť, lebo na druhý deň nás čakala cesta do najočakávanejšieho mesta nášho výletu, do Florencie.

Pokračovanie v 2. časti, už čoskoro…

 

 

Teraz najčítanejšie