Denník N

Roadtrip Rumunsko (foto). Časť druhá

Uličkami starého Brašova
Uličkami starého Brašova

Z transylvánskeho Brašova do delty Dunaja.

Päť hodín cesty z Bukoviny do Brašova síce vedie krásnou horskou krajinou, ale s častými prestávkami je to na celý deň. Len okolo jazera Izvorul Montelui sa presúvame asi 40 kilometrov (pri týchto dlhých presunoch vďaka za tablet, i keď počúvať také Spievankovo viac než hodinu už je na vážnu psychickú poruchu).

Izvorul Montelui

Po asi dvoch hodinách prechádzame tiesňavou Bicaz, zo serpentín vidieť skalné ihly vynárajúce sa z ihličnatých lesov. Kúsok za tiesňavou je horské jazero Lacu Rosu, také miestne Štrbské pleso, kde sa návštevníci člnkujú. Cestu, už aj tak úzku, navyše lemujú stánky na jednej strane a hadík parkujúcich áut na strane druhej, príliš stiesnené a preplnené na to, aby sme tam my introverti zastavovali.

Cez tiesňavu Bicaz
Cez tiesňavu Bicaz
Jeden z horských priechodov

V Brašove bývame priamo v starom historickom centre (ach to parkovanie, to je smútok presne ako u nás). Kaviarničky, večer živá hudba, veľmi príjemné miesto. Hlavné námestie, Piata Stafului, máme v podstate na konci ulice, na druhej strane sa nad nami týči hora Tampa, kam sa dá lanovkou vyviezť k ich hollywoodskemu nápisu BRASOV (ktorý je v noci vysvietený), od ktorého je vyhliadka na mesto (spiatočný lístok na Telecabina Tampa 16,- lei).

Uličkami starého Brašova
Lanovkou na horu Tampa k nápisu BRASOV

Jeden deň sme venovali hradom v okolí Brašova. Najskôr samozrejme hrad Bran, o ktorom síce všetci vedia, že to nie je pravý Drakulov hrad, ale aj tak tam všetci chodia (a my medzi nimi). To máte ako s tou DeLillovou najfotografovanejšou stodolou, ktorú som spomínala pri Provensálsku – týmto tomuto fenoménu dávam názov „efekt najfotografovanejšej stodoly“ a skromne sa o autorstvo podelím s Donom DeLillom.

Keď si odmyslíme dlhočizný rad ľudí pred pokladňou a obrovské množstvo stánkov s drakulovskými gýčmi, tak Bran je krásny hrad, o to sa prieť nemusíme, i keď malé deti z neho veľa nemajú – had návštevníkov, ktorí sú takmer všetci o polovicu vyšší než oni, sa kľukatí uzučkými starými chodbičkami, takže po prvé nič nevidia, po druhé musia sa pomaly posúvať s davom, po tretie ani ich to tak veľmi nezaujíma. A keď niektoré potrebuje na záchod, tak vnútri má smolu, lebo tie masy sa predbiehať veľmi nedajú (malá našťastie vydržala aspoň po kvetináč na nádvorí). A keďže tu funguje efekt najfotografovanejšej stodoly, tak vstupné je patrične prispôsobené na 35,- lei na osobu.

hrad Bran

Po ceste z Branu späť do Brašova je mesto Rasnov, ktoré má tiež svoj hollywoodsky názov na kopci, a okrem toho ďalší pekný hrad, ku ktorému vedie vydláždená cestička, po ktorej premáva dokonca aj turistický vláčik (jeden naozajstný a dva prefarbené traktory, ktoré ťahajú vozíky s návštevníkmi). Dokonca aj Dinopark, takže pre deti je Rasnov lepšia voľba než Bran.

hrad Rasnov

Z Brašova sa presúvame do delty Dunaja rozhorúčenou krajinou v smere Buzau – Braila – Tulcea, je 34 stupňov, a to už je na celodenné sedenie v aute (s dvoma deťmi) ozaj dosť. Kompa v Braile na druhú stranu tohto ramena Dunaja stojí 22,- lei na auto, do Tulcei, čo je posledné väčšie mesto pred deltou, je to ešte asi tridsať kilometrov. Do Dunavatu de Jos, dedinky na konci cesty, za ktorou už nie je nič (len delta Dunaja), kde bývame, ďalšia hodina. Domov je stále menej, konských povozov stále rovnako veľa, mokrade, komáre, a dopravné značky použite snežné reťaze.

Cestou do delty Dunaja

Po delte Dunaja sme sa vybrali motorovým člnom na asi dve hodiny do oblasti jazera Razim, a náš sprievodca už asi dávno neviezol pasažierov, ktorí si na čln vzali aj nočník, no ale tak dvojročnú Veroniku nad temnou hladinou Dunaja držať nebudem, do člna to tiež hádam nepustí, tak čo. Uzučké kanály zarastené rákosím, aj otvorené zátoky. Kolibríky, volavky, pelikány. Zážitok, pre nás síce čosi väčší než pre deti, ktoré už po hodine mali problém obsedieť, ale u pani domácej majú na záhrade bazén, a jeho vidina ich drží v rámci normy.

Dvojhodinová boat ride po delte
Dunavatu de Jos, nikde nič, len komáre a prašná cesta
A vďaka tomuto deti vydržali v člne dve hodiny

Zajtra nás čaká presun do Konstancy, a nebyť oslavy rumunskej svadby vo vedľajšom penzióne (do pol štvrtej ráno), tak už by to ideálnejšie ani byť nemohlo. Aspoňže do Konstance sú to len čosi cez dve hodiny, tak to hádam zvládneme aj nevyspatí.

–––––––––––

Časť prvá: Cez veselý cintorín ku kláštorom južnej Bukoviny

Časť druhá: Z transylvánskeho Brašova do delty Dunaja

Časť tretia: Cez starovekú Histriu do prímorskej Konstance

Časť štvrtá: Transfagarašskou magistrálou do Sibiu

Časť piata (a posledná): Korvínov hrad, rímska Sarmizegetusa Regia a Oradea

Teraz najčítanejšie