Denník N

Roadtrip Rumunsko (foto). Časť piata (a posledná)

Korvínov hrad, rímska Sarmizegetusa Regia a Oradea.

Po veľmi príjemnej zastávke v Sibiu pokračujeme asi 130 km do mesta Hunedoara, kde je majestátny Korvínov hrad, jeden z najväčších v Európe. Dorazili sme tam až okolo obeda, teda zas a znova v tých najväčších horúčavách. Hrad je naozaj majestátny, ale keďže vstupné je 30 lei,-, tak len poobdivujeme zvonku, pretože skúsenosť z Branu nám bohato stačila – deti z toho nič nemajú, ani ich to nezaujíma, a len ich to vystresuje.

Pri pokladni sa ešte snažíme prostredníctvom psích očí a dvoch upotených detí vydrankať aspoň pohľad na vnútorné nádvorie (áno ja viem, Slováci poviete si), ale nič z toho. Aspoň za pokus to stálo. Zaujímavé je, že v meste sme videli množstvo domov s plechovými odkvapmi a ozdôbkami na strechách vytvarovanými do podivuhodných tvarov. Možno to súvisí s miestnym oceliarskym priemyslom, neviem, nepodarilo sa nám zistiť.

Len asi 40 km ďalej leží Sarmizegetusa, kde sa nachádza starodávne dácke mesto Ulpia Traiana, ktoré archeológovia ešte stále odkrývajú, a tak ich v rámci prehliadky môžete pozorovať pri práci. Po ceste vidíme pohorie Retezat, tretí najvyšší horský masív v Rumunsku.

Odtiaľ sa vraciame smerom na sever k Apusenským horám, kde máme prespať v penzióne v dedinke Albac pod horami. Množstvo úsekov našej cesty sa v tom čase opravovalo, na každom kroku semafory a obchádzky a státie, telefón vybitý, a tak keď sme večer konečne dorazili na miesto, slečna domáca nám hovorí, že sa mi nemohla dovolať, tak našu izbu dala iným, ale že má ešte jednu voľnú v podkroví (čo nám je úplne jedno, hlavne že sme konečne tu), ale že nám za to dá raňajky zadarmo (OK), že tam je nejaká veľká skupina, čo opeká (rozumej autobus plný tínedžerov), takže asi do jedenástej bude hluk (OK), ale že nám sama pomôže vynosiť veci (OOK) a dá nám pivo zadarmo (OOOK). Typická ukážka rumunského prístupu k turistom, pochvaľujeme si.

Do Oradei ideme tri hodiny krásnymi cestami cez Apusenské hory. Je to krasové pohorie, známe svojimi jaskyňami (možno niekedy nabudúce). V Oradei bývame na siedmom poschodí v paneláku nad rušnou križovatkou, na skok od pevnosti Oradea. Samotná pevnosť je zaujímavá pamiatka, ale mesto ako také bolo pre nás sklamaním. Polovica chodníkov je rozkopaných, cesty sa opravujú, pri spomienke na Sibiu sa nám mesto zdá byť úplne mŕtve (nedeľa? ale aj tak).

Za dva týždne sme toho videli veľa, Rumunsko ponúka úžasnú rôznorodosť, od hôr cez kláštory a historické mestečká až po pobrežie a deltu Dunaja. Za tých 3580 km, čo sme tu najazdili, sme síce nevideli ani polovicu toho, čo sme pôvodne plánovali (ale s tým sa s dvoma deťmi počíta), takže ešte je prečo sa vrátiť. Do Retezatu, do jaskýň Apusenských hôr, či do ďalších mestečiek, ktoré sme nestihli (Sighisoara, povedzme). Sever je mimo tých známejších turistických centier zanedbanejší, v Transylvánii je cítiť väčšie bohatstvo z minulosti, a hoci cesty boli cez hory často rozbité a plné túlavých psov a konských povozov (čo tu ale nikto nerieši), domáci sa neuveriteľne snažia (viac než polovicu ubytovaní sme mali v súkromí a na nič sa nemôžeme sťažovať). V konečnom dôsledku sa nám v podstate potvrdilo to, čo sme predpokladali už na začiatku: že (odhliadnuc od hodinového státia na hraniciach) to bude ako Slovensko len väčšie a s morom (a na mnohých miestach s lepšími službami).

Drobné povzbudenie na záver: ak chcete cestovať s malými deťmi týmto spôsobom (roadtrip a presúvanie sa s miesta na miesto), nebojte sa toho. Deti to znášajú často lepšie než rodičia, každý deň majú iné prostredie a nové zážitky, a síce je pravda, že sú najradšej pri vode, ale budú si pamätať aj to ostatné (tajomstvom prežitia sú časté zastávky). Naše dve (momentálne tri a päť) keď vidia auto s otvoreným kufrom, do ktorého sa balia veci, skáču od radosti, presne tak isto, ako si užívajú výlety tu po okolí. So synom sme prešli Čiernu Horu keď nemal ešte ani rok, a bola to doslova paráda. Tak ako aj pred dvoma rokmi v Provensálsku a teraz v Rumunsku.

–––––––––––

Časť prvá: Cez veselý cintorín ku kláštorom južnej Bukoviny

Časť druhá: Z transylvánskeho Brašova do delty Dunaja

Časť tretia: Cez starovekú Histriu do prímorskej Konstance

Časť štvrtá: Transfagarašskou magistrálou do Sibiu

Časť piata (a posledná): Korvínov hrad, rímska Sarmizegetusa Regia a Oradea

Teraz najčítanejšie