Blog
piatok

Roadtrip Rumunsko (foto). Časť štvrtá

Transfagarašskou magistrálou do Sibiu.

Z Konstance sa presúvame pod pohorie Fagaraš. Do dedinky Corbeni na južnom začiatku transfagarašskej magistrály sú to asi štyri hodiny, to sme však nepočítali s tým, že síce môžeme ísť väčšiu časť cesty po diaľnici, ale tá na slovenský spôsob končí pred Bukurešťou a potom znovu začína až za ňou. Cez rozpálené mesto sa tak presúvame v kolónach slimačím tempom, ale aspoň máme čas vychutnať si pohľad z auta na Ceaușescovu megalomanskú šialenosť zvanú Palác ľudu.

Palác ľudu z auta

Pod Fagarašom ostávame prespať v penzióne, kde chovajú tri poníky, a tie sú spolu s ihriskom aspoň malou náplasťou pre deti, keďže tie ťažko nesú odchod od mora, a navyše trojdňový pobyt v klimatizovanej izbe sa na ich zdraví tiež podpísal. Slečna domáca síce nevie ani slova po anglicky, ale to, že túžime po chladenom pive, našťastie pochopila bez problémov.

Rumunská krajinka po ceste medzi Bukurešťou a Arges

V skvostne slnečnom ráne vyrážame na druhý deň okolo skutočného Drakulovho hradu Poienari (kam vedie skoro 1500 schodov, takže s pohľadom na naše ešte stále fyzicky trochu zmoknuté deti vynechávame, možno nabudúce) k Vidraru, krásnej priehrade na rieke Arges, za ktorou sa už začína dvíhať hrebeň pohoria Fagaraš.

Hovorí sa, že cesta transfagarašskou magistrálou, o ktorej miestni zvyknú vtipkovať, že to je jediná dobrá vec, ktorá po Ceaușescovi ostala (ten ju mimochodom dal postaviť v reakcii na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska), je krajšia v smere zo severu na juh, ale aj opačným smerom má svoje čaro. Chvíľu sa kľukatí hustými lesmi, potom sa otvorí do dych berúcich výhľadov, a za krátkym, ešte stále neosvetleným tunelom, vyústi do najvyššie položenej časti magistrály, kde medzi dvoma najvyššími vrcholmi Fagarašu, Moldoveanu a Negoiu, leží horské jazero Lac Bilea. Cesta je lemovaná stánkami a zástupmi ľudí, pri jazere je horská chata a rozhľadňa (a preplnené parkovisko).

Deti sa snažíme rozveseliť mikropiknikom, veď je už obed, tak sardinky/keksíky potešia, a po chvíli sa začínajú z okolitých hôr naťahovať hmly. Keď sme asi po hodine odchádzali, už sme naokolo nevideli vôbec nič, len biele mlieko. Ak by vás zaujímalo, ako to vyzerá aj v horách mimo cesty, tu sú fotky z bráchovho prechodu hrebeňom Fagarašu.

Do Sibiu (známe aj ako Sibiň) je to ešte asi 70 kilometrov, dole je opäť horúco a krásne, Fagaraš za nami je ale stále skrytý v oblakoch. Na transylvánske Sibiu, idylické historické mestečko, máme len krátke poobedie, ale stojí za to. Jeho tri námestia sú prepojené uličkami, na hlavnom z nich, Piata Mare, sa chystá večerný koncert, na ďalšom sa hrá plážový volejbal, pešia zóna žije kaviarničkami.

Sibiu nás veľmi príjemne prekvapilo, nielen historickými pamiatkami, ale aj atmosférou a výbornými službami, a nás na záver cesty čaká hrad Hunedoara, rímske vykopávky a presun cez Apusenské hory do renesančnej Oradei.

–––––––––––

Časť prvá: Cez veselý cintorín ku kláštorom južnej Bukoviny

Časť druhá: Z transylvánskeho Brašova do delty Dunaja

Časť tretia: Cez starovekú Histriu do prímorskej Konstance

Časť štvrtá: Transfagarašskou magistrálou do Sibiu

Časť piata (a posledná): Korvínov hrad, rímska Sarmizegetusa Regia a Oradea

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

interested in life

Blogy

|