Roadtrip Rumunsko (foto). Časť tretia

Pracujem pri dvoch deťoch a tak som zvyknutá zniesť značne veľa, ale tá neuveriteľne hlučná oslava rumunskej svadby, ktorá trvala do pol štvrtej rána, dala zabrať už aj mne. Z delty Dunaja sú to do Konstance (stále si nie som istá, ako toto exonymum skloňovať, vraj ako ulicu) našťastie iba dve hodinky, takže sa ponáhľať nemusíme. A tak to aj vyzerá. K areálu archeologických vykopávok starovekej Histrie sme dorazili až cez obed.

Histria (alebo Istros) sú pozostatky gréckej polis na pobreží Čierneho mora (zas len tak na okraj, názov Histria je kombináciou latinského „Hister“, čo znamená „Dunaj“, a „ia“, prípony čo znamená miesto, teda Histria znamená miesto na Dunaji alebo v jeho blízkosti), a na to, aká je to významná pamiatka s múzeom aj rozsiahlym areálom, nás k nej smerujú už takmer nečitateľné hrdzavé smerovníky a cesta je v takom stave, že je takmer neprejazdná. Rozbitejšiu som asi ešte nevidela. A to som už videla rôzne, napríklad odbočku na Vlkolínec či prekážkovú jazdu k Ochtinskej aragonitovej jaskyni. No nič, vstupné je 10,- lei na osobu, ale deti sú zadarmo, čo (nás vždy) poteší.

Celý areál je poriadne veľký, na vysušenej planine pri mori, a my sme tu cez obed v tej najväčšej horúčave. Pod neúprosne sálajúcim slnkom je 35 stupňov a tak zúfalo a značne neúspešne hľadáme aspoň kúsok tieňa a do detí tlačíme hektolitre už nechutne teplej vody. Areál sa tiahne až k moru, a my sme sa dostali až na malú cestičku vedúcu k maličkej zátoke, tak si patrične vychutnávame prvý kontakt s morom.

Pri parkovisku je našťastie aj reštaurácia, tak si po návrate dokupujeme chladenú vodu, keďže naša ponechaná v aute sa už takmer varí, a pokračujeme do Konstance. Míňame Navodari (priemysel, rafinérie), Mamaiu (betónová zástavba, všetko rozkopané) a konečne sme na mieste. Máme pred sebou tri dni pri mori a vypotení z delty a Histrie si konečne užívame hotelovú klimatizáciu (to sme ešte netušili, čo to spraví s deťmi).

Pre našich dvoch čvirikov je tunajšia pláž konečne splnený sen, hoci od romantiky to má asi tak ďaleko ako Jozef Banáš od kritika establišmentu. V pozadí betónové hotely, v každom rohu kopa smetí (čo do čistoty je to poriadny rozdiel oproti takému Brašovu či Sibiu), ale kúpanie je pre deti ideálne, s piesočným vstupom do plytkej vody, ktorá je ešte aj sto metrov od brehu len po pás. A v meste sme tu natrafili na chlapíka, čo predával staré platne, a to také kúsky, že sme minuli aj našu železnú rezervu, takže namiesto reštaurácie večeriame kebab.

Aby sme sa len neváľali na piesku, tak sme (za hundrania detí) preskúmali aj historické centrum. Pešia zóna s kaviarňami, mešita Karola I. so 47 metrov vysokým minaretom, katedrála Sv. Petra a Pavla s pozostatkami starovekého mesta Tomis, rímske pamiatky a za nimi nákladný prístav (a ja si pri spomínam, že raz som prekladala zmluvu súvisiacu s ropnou rafinériou a prístavom v Konstanci, a tá konkrétna rumunská angličtina bolo zatiaľ v rámci prekladateľskej práce asi to najhoršie, čo sa mi stalo), pomedzi to množstvo rozbitého a rozostavaného.

Ako čerešnička na torte nad morom tróni nádherná historická budova secesného kasína, a k radosti detí hneď vedľa menšie akvárium (vstupné 20,- lei na osobu, deti znovu zadarmo).

Po troch dňoch pri mori nás čaká štvorhodinový presun pod pohorie Fagaraš.

–––––––––––

Časť prvá: Cez veselý cintorín ku kláštorom južnej Bukoviny

Časť druhá: Z transylvánskeho Brašova do delty Dunaja

Časť tretia: Cez starovekú Histriu do prímorskej Konstance

Časť štvrtá: Transfagarašskou magistrálou do Sibiu

Časť piata (a posledná): Korvínov hrad, rímska Sarmizegetusa Regia a Oradea