Denník N

Robertko, strč sa!

Spriaznená duša, spriaznenej duši…

Milý Robertko,

píšem ti, ako spriaznená duša spriaznenej duši. Máme toho toľko spoločného a ty si jediný, ktorý ma pochopí a jediný, s ktorým sa chcem podeliť o svoj životný údel.

Aj tebe sa stáva,  že po celom dni, keď lietaš ako špinavé prádlo dnu-von, dnu-von, dnu-von, nikto neocení tvoju celodennú drinu? Snažíš sa, makáš, odovzdáš sa a čo máš z toho? Nič, len opovrhnutie! Nároky sú vysoké, podmienky nepriaznivé a odmena skoro žiadna. Keď niekto spomenie tvoje meno, nastáva posmech a zhnusenie. Veď, kto by sa čo i len zaoberal takým malým a bezvýznamným článkom spoločnosti? Všetci ťa považujú za samozrejmosť. Vraj prvá pomoc v prípade núdze?!

Pravda je taká, že keď sa človek započúva do rytmu tvojich pohybov… Ach, ani jedno oko nezostane suché! Veď ty si ten, ktorý vyčarí úsmev na tvári. Ty si ten, ktorého možnosti sú nekonečné a účinky blahodárne! Jednoducho fešák do každého počasia!

Ale veď … my máme tie správne kľúče! My sme predsa tí, ktorí otvárajú dvere! Všetci nás zneužívajú, ukájajú sa nami a len čo im poslúžime, odložia nás. Taký je náš údel, milý Robertko! Skončíme na smetisku dejín a nikto po nás ani len neštekne!

Obaja celé dni počúvame dookola to isté!

Dochádzajú ti baterky?

Robertko, strč sa!

Potrebujú tvoje služby?

Robertko, strč sa!!

Nepodáš solídny výkon?

Robertko, strč sa!!!

Nesmúť! Keď náhodou prepadneš depresii a panike, chcem, aby si vedel, že na tomto svete nie si sám. Navždy spolu!

Tvoja spriaznená duša ♥

Teraz najčítanejšie