Robíme pre ľudi.. všetko pre to, aby prichádzali o možnosti a peniaze

S blížiacim sa prvým novembrom narastajú obavy developerov, no najmä bežných ľudí, akú výšku poplatku za rozvoj nakoniec odsúhlasí zastupiteľstvo. (pre pripomenutie, výška poplatku sa má hýbať od 10 do 35 € za m2)

Prečo obavy? Na začiatok v skratke: pre bežných ľudí menej pracovných príležitostí, viac peňazí za zatepľovanie, neschopnosť kúpiť si nehnuteľnosť. Pre developerov vyššie výdavky. V neposlednom rade však bude mať hlavu v smútku aj samotné mesto.

Hoci vidina toho, že developeri za zaťaženie územia v dôsledku výstavby zacvakajú viac, je pekná a my si z tých peňazí predstavujeme nové škôlky, cesty a ihriská, treba si uvedomiť, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Masívnym zaťažením developerov, investorov a veľkých stavebníkov finančne zaťažíme akurát tak tých, ktorí chcú len konečne dôstojne bývať vo svojom. Cena za m2 v novostavbách je historicky najvyššia a môžeme sa pripraviť na jej ďalšie zvyšovanie. Práve kvôli poplatku, ktorý developeri premietnu do cien nehnuteľností, aby vykryli svoje o milióny eur zvýšené náklady. Bežní Slováci s bežným slovenským platom tak môžu dať peknému novému bývaniu a prijateľnej hypotéke akurát tak zbohom a naďalej môžu bývať u svojich rodičov..

Predstava toho, že všetky „bonusy“ hradí developer, sa teda rozpadá ako domček z karát a v končenom dôsledku zisťujeme, že nové škôlky a relaxačné zóny si platíme sami. Ak tie (aj naše) peniaze nakoniec neskončia na vyrovnávanie dlhov mestských častí, kúpu nových áut alebo zaplatenie pseudoumelcov, ktorí si odrapkajú pár svojich pesničiek pred podguráženými divákmi na hodoch či vinobraniach.

Okrem toho, že za bývanie zacvakáme o niekoľkotisíc eur viac, stratíme množstvo peňazí aj na tom, ak budeme chcieť napríklad zateplovať. Hoci niektorí bratislavskí poslanci sa dušujú, že zateplovania sa poplatok netýka, opak je pravdou. Zákon totiž výslovne nehovorí, že v prípade zmeny stavieb bez  zmeny ich podlahovej plochy, sa žiadny poplatok nevyrubí. Nejde pritom ani o odstránenie poruchy stavby alebo jej havarijného stavu, ani o drobnú stavbu, nadstavbu či prístavbu s výmerou podhladovej plochy do 25 m2, ktorých sa poplatok netýka. Na zateplenie sa tak poskladajú obyvatelia a bytové družstvá.

Peniaze nie sú všetko, o čo bežní ľudia zavedením poplatku v takomto znení môžu prísť. Veľkí investori, ktorí plánujú stavať priemyselné parky, si dvakrát rozmyslia, kde nakoniec budú investovať. Ak im ich výstavbu zaťažíme o milióny, vyberú si podnikanie u našich susedov, ktorí nám vyfúknu stovky ba aj tisícky nových pracovných príležitostí.

Poplatok za rozvoj v aktuálnej podobe bude nakoniec preklínať aj mesto. Tým, že sa ceny bytov dvihnú, ľudia sa začnú presúvať do obcí neďaleko Bratislavy, čím hlavné mesto opäť bude prichádzať o peniaze. Nehovoriac o tom, že dvere sa korupcii ešte viac priotvoria, keďže nastavenie výšky poplatku nie je jednotné, ale obce či mestské časti si ho môžu nastaviť podľa seba.

Je teda na zamyslenie, či zákon o miestnom poplatku za rozvoj nepotrebuje výraznú korektúru.