Rodičovňa: záchrana nespokojných detí?
Povedzme si ako rodičia úprimne, že nie sme často pre naše deti žiadna veľká výhra. Koľkokrát sa stane, že hneď ako prídeme domov z práce, pribehnú za nami a žiadajú, aby sme im z kartónu urobili robota alebo sa pridali k vymaľovávaniu koníkov a my, namiesto toho, aby sme boli šťastní, že sa venujú niečomu tvorivému, ich zahriakneme, že najprv musíme urobiť čosi také strašne prízemné ako napríklad navariť večeru.
Jemná rodičovská irónia je pri knihe Rodičovňa úplne na mieste. Začiatky puberty a prvé náznaky násťročného obdobia je výzva. Doteraz deti nad ničím nepochybovali, nespochybňovali nás ako autority, vždy sme boli pre nich tí najmúdrejší, najkrajší, najlepší. Zrazu sa to však mení a naša mlaď sa znenazdajky začne zatvárať do izby. Z dlhých rozhovorov sú kratučké útržky končiace už pri konštatovaní, že v škole nebolo nič. Pekné oblečenie ostane nami prichystané na stoličke a zo skrine sa ťahajú vždy tie isté vyťahané tričká a mikiny. A rodič aby sa zmenil na vyšetrovateľa, hľadajúc odpovede na to, čo sa to s deťmi porobilo.
Barry bude mať čoskoro desať rokov. Žije s ockom, mamou a mladšími sestrami dvojičkami, má troch najlepších kamošov a úplne bežný život. Teda, až doteraz si to myslel. Pozorujúc svoje okolie však nadobúda pocit, že jeho život nie je celkom v poriadku. Už len to meno: Barry. Jeho kamoši majú skvelé mená Jake, Lucas, Taj. Ale Barry? Okrem seba nepozná nikoho s takým predpotopným menom. Alebo to, že ho rodičia nechcú púšťať samého do parku, keď iní chlapci tam už sami chodia. Navyše sú tu ešte jeho sestry, ktoré pomenoval SE: sesterská entita, pretože sa podobajú ako vajce vajcu a Barry odmieta vnímať ich ako dve samostatné bytosti. VŠETKO MU LEZIE NA NERVY! A raz to rodičom pri spoločnom jedle aj chrstne do tváre. Vykričí im, že ich nenávidí, že sú v kuse unavení, že mu stále niečo zakazujú a všetko je u nich nadávka, aj keď povie len obyčajný ZADOK!
V tejto jednoduchej scéne z úvodu knihy Rodičovňa sa s veľkou pravdepodobnosťou nájde veľa detí. A tiež veľa rodičov. Každá rodina to ďalej rieši ako vie, zaťahujú sa ručné brzdy alebo nahadzujú záložné motory. U Barryho však udalosti predbehne jeho tajné želanie, ktoré nevedomky vysloví trikrát pred tým, než zaspí: Kiežby som mal lepších rodičov.
To, čo nasleduje potom, je strhujúce, zábavné i skľučujúce zároveň. Barry sa ocitne v Rodičovni, krajine, kde si nespokojné deti môžu vybrať svojich nových rodičov a tí sa idú roztrhať, aby deťom splnili, čo im vidia na očiach. Barry má však na výber rodičov len obmedzený čas, a ak sa nebude vedieť rozhodnúť, stane sa niečo… ale nikto mu nechce povedať, čo. Barry zatiaľ v strese nie je, rozhodne sa okúsiť život v niekoľkých rodinách, ktoré majú to, čo jeho rodina nemá: raz peniaze, potom slávu, jeho ako najobľúbenejšie dieťa, úplnú slobodu rozhodovania a podobne.
Každá kapitola v sebe nesie silné posolstvo. Pre deti veľmi jednoducho pochopiteľný fakt, že žiadna rodina nie je dokonalá. Pre dospelého dojímavý pocit, že na vzťahu k deťom je vždy čo zlepšovať, ale ak sa v základoch neurobili vážne chyby, deti samy zistia, kam patria. Rodičovňa nie je len skúšobňou zidealizovaných vzťahov, je aj cestou návratu detí tam, kde síce nefunguje všetko podľa ich predstáv, ale nechýba to najdôležitejšie: láska.
Autor David Baddiel, britský komik, moderátor a spisovateľ, ktorý začínal ako stand-up komik a vypracoval sa na vyhľadávaného autora vtipných skečov a scénok viacerých seriálov, v texte nezaprel svoje vlohy pre komédiu. Text je ľahký, je v ňom mnoho vtipných momentov a je napísaný jazykom, ktorému deti bez problémov porozumejú.
Ilustrácií nie je veľa, ale keď už sa objavia, nie raz zaberú aj polovicu dvojstránky. Sú vtipné, expresívne, vystihujú atmosféru knihy. Ich autor Jim Field je vyhľadávaný ilustrátor kníh a tvorca animovaných filmov.
Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Albatros Media.
Viac z mojej tvorby a recenzií nájdete tu.
