Denník N

Rok Iva Nesrovnala: Trápenie. Dobré rozhodnutia sprevádza zlá komunikácia

10.12. bol presne rok odkedy do funkcie nastúpil primátor Nesrovnal. O prešľapoch, čudnej personálnej politike, zvláštnych výrokoch a tak sa už toho popísalo dosť. Chcem sa preto pozrieť na jeho kroky, ktoré by mohli posunúť hlavné mesto dopredu, len neboli správne komunikované, politicky dohodnuté, alebo sa stroskotali z iných dôvodov.

Mestské podniky
Sľuboval transparentné výberové konania, stali sa z toho akési súťaže krásy. Všetko bolo vopred dohodnuté a hoci došlo k posunu oproti minulosti, tak výsledok bol komunikačná prehra. Je naozaj absolútna transparentnosť to čo voliči požadujú? Nedávajú mandát vo voľbách svojmu zástupcovi preto, aby mal na určený čas voľné ruky napríklad aj v personálnej politike? Mestské podniky a vedúce pozície na meste budú vždy  o politike, myslieť si že existuje akási nezávislá odbornosť celkom bez politických vplyvov je naivné. A ešte naivnejšie je veriť, že ju dosiahneme v transparentných verejných konkurzoch. (to však neznamená, že konkurzy sú zlé či nepotrebné)

Parkovanie
Nesrovnal sa do toho pustil naplno. Dal do médií (na Bratislavu) odvážne vyhlásenie, že právo na parkovanie nepatrí medzi základné ľudské práva, je to služba ako každá iná a treba za ňu platiť. A rozhodol sa nastaviť jednotný systém na úrovni mesta, a nechať na mestských častiach jeho zavedenie do prevádzky – či, kedy a za koľko. Mesto malo stanoviť mantinely pre cenu, zľavy pre obyvateľov iných mestských častí a zveriť komunikácie 1.a 2.triedy do správy m.č. za účelom parkovania. Potiaľto dobre. Nastali však dva problémy. Prvým bolo Fiasko v Petržalke, narýchlo a potichu pripravený petržalský model sa otočil proti Bajanovi (problémom nebol obsah skôr spôsob) a zanechal obrovskú pachuť vo verejnosti. Druhým problémom je zvláštne vyhodenie Kratochvílovej z postu hl.dopravnej inžinierky, zatiaľ bez náhrady. Oceňujem, že to IvoN tlačí, hoci okolie ho odhovára, ale čas beží. Ku koncu volebného obdobia mu to nikto neschváli.

Bratislavská integrovaná doprava
Majetkovú väčšinu v BID má a vždy mala župa. Rovnako obsadzovala kľúčové posty. Neznamená to, že mesto BID nenesie svoj diel zodpovednosti, ten je však podstatne menší ako u VÚC. Žiaľ gro dopravy prebieha v meste samotnom, prostredníctvom Dopravného podniku Bratislava. Vnútromestskej doprave prinieslo zavedenie tretej etapy BID len zdraženie a skomlikovanie. Tento krok je potrebný, integrovanú dopravu metropola potrebuje, a jej ďalšie odďaľovanie by nič neriešilo. Zanedbala sa však komunikácia najmä zo strany mesta a namiesto odstránenia nedostatkov doteraz všetci hrajú mŕtvych chrobákov.

Zmena financovania Bratislavy DZP FO
je nadlho a na je na pleciach NR SR a vlády. Tento systém, t.j. veľkostný koeficient sídla na ktorý doplácajú Košice a najmä Bratislava nastavil Ivan Mikloš v časoch keď Slovensko rástlo aj o 10% a zdalo sa, že to potrvá večne. Bratislava a čiastočne Košice mali takouto solidaritou dotovať ostatné obce na Slovensku. Ďalším parametrom je prerozdeľovanie daní podľa trvalého bydliska, a práve Bratislava má najviac „neprihlásených“. Presadiť reformu v tomto ohľade je najmä vecou ministerstva vnútra, ktoré vedie register obyvateľstva. V minulosti sme tu mali úvahy o zmene trvalého bydliska, spojeného s vzťahom k (väčšinou vlastníctvom) nehnuteľnosti. Pomôcť mala informatizácia služieb, ale ako vieme, tu sa nie je čím chváliť. Tu je potrebné viac zákulisnej politickej práce a menej „robiť ramená“ do médií…

Dane z nehnuteľností
Ďalší kľúčový zdroj príjmov samosprávy. Ivo bez prípravy a bez rozmyslu vyrukoval so zvýšením o 100% pre fyzické osoby. Zvýšenie je potrebné, k poslednej úprave prišlo už dávno a aj v dôsledku toho sú neúmerne zaťažené podnikateľské subjekty. Starostovia mestských častí počítali so zvýšením o cca.30 až 40%, ktoré by bolo únosné. Najväčší lapsus bol, že Nesrovnal nikde neuviedol, na čo by sa mali prostriedky zo zvýšenia tejto dane použiť. Namiesto toho to prirovnal k cene jednej kávy mesačne. Ľudí to zbytočne naštvalo, primátor vyzeral ešte viac odtrhnutý od reálneho sveta ako dlhoroční poslanci Národnej Rady. Nakoniec prezentoval novinárom odborné argumenty až po funuse a médiá už nepočúvali… Verejnosť si názor spravila, nebol dôvod vracať sa na začiatok. Nádej na zvýšenie sadzieb (aj menšie ako 100%) definitívne pochoval príkaz politických strán voči poslancom v MsZ, nehlasovať za zvýšenie pár dní pred parlamentnými voľbami. Tento príbeh najlepšie ukazuje zlý odhad situácie a komunikačné zlyhania mesta.

Starý Most
Mal to byť jeho triumf. Projekt prevzal s chybami a výrazným meškaním. Nevyhováral sa na predchodcu, verejne sľúbil že ho dokončí a stihne koncoročný termín, kvôli vyúčtovaniu eurofondov. Pri prevzatí diela v novom termíne dokončenia 15.12., malo ísť teda o kolaudačný stav. To jest, aby objekt mohol začať kolaudačné konania na všetkých príslušných úradoch a aby mohol byť vyfakturovaný ministerstvu dopravy a európskej komisii včas. Nikto predtým nesľuboval, že 16.12. od rána začnú premávať električky. IvoN však nepochopiteľne prišiel most pompézne otvoriť. Použil slová ako hotový, či dokončený. Namiesto striktne odborných vyjadrení o procesoch a vydokladovaní diela… Prípadne mohol most prirovnať k holobytu, ktorý si preberiete v  kolaudačnom minime, ale bývať sa tam ešte nedá. No a prekvapujúco, výsmech médií nasledoval…

A výzvou roka je …. PKO
Bol to (až doteraz) veľmi zamotaný príbeh, ktorý nikam nesmeroval. Ftáčnik ho mohol vyriešiť kompromisom s investorom, ktorý ponúkal zachovanie funkcie PKO pre mesto aspoň do istej miery. Vybral sa však cestou súdov, ktoré jeden za druhým prehrával. Nesrovnal tiež prispel svojou troškou keď ako šéf klubu SDKÚ-Most, ktorý mal pohodlnú väčšinu v zastupiteľstve presadil uznesenie, zaväzujúce primátora zachoval PKO ako celok, bez možnosti kompromisu s investorom a vlastníkom pozemkov. Teraz keď má investor všetky tromfy na svojej strane, už dohodu neponúkal. Nesrovnalovi sa napriek tomu podarilo dospieť k slušnej dohode na projekte, ktorý rešpektuje charakter nábrežia, zaviazať investora, aby dodržal výškové limity aj hranice zastavanosti na prijateľnej úrovni. Henbury malo niekoľko dní predtým verejné prezentáciu zámeru v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Ivo osobne neprišiel, len na druhý deň zavesil na úradnú tabuľu osobitný zreteľ, predaj budov PKO za spolu 1 €. Žiadna tlačovka, vysvetlenie zámeru, že investor stiahne všetky žaloby, že sa zaviazal nezastavať to tak ako by mu územný plán dovoľoval, že vybuduje planetárium a mediatéku (nech už to je čokoľvek), že v rekordnom čase opraví a sprístupní promenádu a zachová ten múrik, vybuduje protipovodňovú ochranu, proste NIČ. Médiá, verejnosť a hlavne aktivisti (čo kandidujú) sa do ňho pustili, a pamäťová stopa ostala – Ivo predal PKO za 1€. Pritom práve títo aktivisti zakonzervovali neudržateľný stav, keď mesto pozemky nevlastní, na ich odkúpenie nemá vôľu a najmä peniaze a ak by si Henbury uplatnilo finančné nároky voči Bratislave tak nútená správa je istá. Toto je presne ten typ projektu, pri ktorom treba ustáť počiatočnú kritiku a ak sa podarí ustriehnuť výslednú podobu investičného zámeru, tak to môže vtlačiť dunajskému nábrežiu ráz modernej európskej metropoly. Svojou nekomunikáciou to však Ivo zabil. Namiesto aby sa zapísal ako primátor, ktorý vdýchol život nábrežiu si ho zapamätajú ako toho, kto predal PKO za 1€.

Teraz najčítanejšie