Denník N

Rozdiel medzi Cynickou obludou a Kordom je v tom, že Korda je chudák

To nemám z vlastnej hlavy, napísal to o ňom Hríb. Vo svojom texte spomína, že Korda mal tažké detstvo, hanbil sa za otca, ktorý sedel v base, robili mu zle komunisti… A naplácanie týchto faktov na kopu má oblúkom obhájiť či vysvetliť, prečo je ten Jeňo taký aký je. Chudák, ktorého by sme mali poľutovať. V podstate ho Hríb uráža, robí z neho niekoho, kto nemôže za to, ako sa správa. Často sa podobne obhajujú aj sexuálni násilníci. Sú to len chlapi, nevedeli sa ovládnuť a vlastne ženy si za to môžu, lebo provokovali krátkou sukňou. Nedávno som počul o mužovi, ktorý prekonal mozgovú príhodu, nevie rozprávať a jediné slovo, ktoré hovorí je „prúser“. Keď chce, aby mu otvorili okno či podali pohár vody, povie „prúser“, keď uvidí vnuka, poteší sa a nadšene vykríkne „prúser!“. To je Korda podľa Hríba – prežil traumu a to ospravedlňuje jeho prúsery. Sme prvou krajinou na svete, kde je dôsledkom komunizmu sexuálne obťažovanie.

Na vine je Ondřejíček

Mal sa zastať devy, ktorú Korda obštastňoval sexuálnymi narážkami – to píšu Kordovi kamoši, vlastne aj on sám. Veď sa jej aj zastal. Urobil to verejne, napriek tomu, že mu niektorí hovorili, že príde o „priateľov“. A prišli útoky. Ďalší bard slovenskej žurnalistiky, Hanus z Postoja, zvolil taktiku ad hominem, kopnutie do Ondřejíčka, ktorý podľa Hanusa nemá morálne právo kritizovať chlípnych chudákov, lebo on sám robí satirické obrázky. Nečakal som, že Hanus nedokáže pochopiť rozdiel medzi satirou a obťažovaním žien. Nedávno som tu vysvetľoval rozdiel medzi Mazurekom a Zomri, tak skúsim aj toto: Cynická obluda je satirická webstránka a Korda obťažuje ženy. Ako chceme, aby mladí rozumeli kontextom informácií, keď aj starí komentátori v médiách nerozlišujú elementárne veci? Sexuálne obťažovanie, a najmä násilie, je jediný zločin, ktorý sa často obhajuje tým, ž obeť si môže za to sama. Victim blaming. Tupý provokoval dlhými vlasmi a gitarou, tak ho zabili. Veď len chlapi to boli, neovládli sa no… Strašné slová, všakže? Teraz okrem obete sexuálneho obťažovania obviňujeme aj svedka, ktorý vraj nemá morálne právo naň upozorniť. Pripadá vám to normálne? Ondřejíčkove aktivity, či on sám sa nám nemusí páčiť, je to vec vkusu, či morálnych postojov. Tuto to pekne vysvetľuje samotný Ondřejíček:

Avšak to neznamená, že by nemal o obťažovaní žien hovoriť, a že už vôbec nemal z Kordu urobiť slovenského Weinsteina.

Korda je skvelý symbol sexuálneho obťažovania

Keby sa prevalilo, že Mikuláš Černák (alebo nech sme aktuálnejší Pavol Rusko) sa správa k ženám neúctivo, má hrubý slovník, sexuálne narážky a podobne, čo by sa stalo? Zapadlo by nám to do obrazu o morálne pokrivených charakteroch vrahov, či objednávateľov vrážd. A zapadlo by to aj prachom. Kordagate odkrýva primitívne správanie sa ľudí, ktorí sú, často právom, rešpektovanými, obdivovanými a neraz uctievanými osobnosťami. Medzi slizkých prasákov nepatria len kriminálnici, často je to vážený lekár, právnik, politik, či profesor na vysokej škole, ktorý namiesto vedomostí študentky rieši jej postavu. Odhalenie, že aj taký miláčik novinárov a človek, ktorého zásluhy v boji napríklad proti mečiarizmu sú nepopierateľné, sa vie správať ako slizký prasák, je presne tým, čo táto voči sprostým rečiam dosť tolerantná spoločnosť potrebuje. Táto debata by zďaleka nezasiahla toľko ľudí, keby si Ondřejíček na chodbe nevypočul Kordu, ale Černáka.

Čudujete sa, že ženy o obťažovaní verejne nehovoria?

Ak to urobí žena, je frustrovaná, frigidná, zakomplexovaná, škaredá, isto nemala dávno sex, alebo je lesba, či feministka (čo mnohí myslia ako urážku), nemá zmysel pre humor, nemá nadhľad, nechápe srandu a podobne. Aha, čo sa deje keď o tom prehovoril muž.

Teraz najčítanejšie

Róbert Slovák

Dvadsať rokov sa venujem reklame a komunikácii. Bol som prezident Art Directors Clubu a Klubu reklamných agentúr Slovenska, som člen Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu a spoluzakladateľ ždruženia Ľudia z marketingu. Nedávno som vydal knihu Viac ako reklama. Bol som spoluiniciátor Výzvy k ľudskosti, pod záštitou prezidenta Andreja Kisku som založil medzinárodnú databázu charitatívnych kampaní GOODEAS.org. Po komédii o neexistujúcom filme s názvom Prvý slovenský horor dokončujem smutnú komédiu o nezmysle života a smrti La Dolce Morte. Ak vás zaujíma na čom pracujem, pozrite www.slovakandfriends.agency