Rozhovor, ktorý nevyšiel

Akú hudbu počúva Martin Poliačik, keď práve nevystupuje z SaS a nerieši, čo ďalej?

Väčšinu času počúvam Rádio_fm, v aute aj doma. Ale keď si už niečo pustím sám, záleží to od nálady. Mám rád kvalitnú elektroniku, ale aj jazz, vlastne žánrovo počúvam toho veľa, okrem metalu asi zo všetkého niečo. Metal nechápem. Ale metalistov mám rád.

V predvolebnej kampani ste sa pokúšali aj rapovať – máte k rapu a hiphopu aj nejaký špeciálny vzťah, alebo ste to len vyhodnotili ako vhodnú a vtipnú formu na prenos vášho posolstva?

Akože pokúšal som sa? Flow mám lepší jak tretina slovenskej scény a to som len letmo trénoval. (smiech) Hip-hop a break beat sú moje srdcové rytmy, jednoducho mi najlepšie sedia. Inteligentný rap a hip hop sú zároveň nositeľmi závažných spoločenských tém a reflektujú aj politiku, takže v nich viem nachádzať aj inšpirácie pre rozmýšľanie. Plan B napríklad je podľa mňa génius, milujem celé Ill Manors, album aj film. U nás samozrejme Vec, to je slovenská hiphopová inštitucionálna pamäť a potom Bene a Lyrik z Modrých hôr. Beneho keď som naposledy počul naživo, šiel som do kolien. Je skvelý.

Skúste možno vymenovať aj nejakých konkrétnych interpretov, ktorých si radi pustíte, alebo ktorí vás v poslednej dobe upútali. Takzvané „Poliačikove vychytávky“:

Teraz si fičím na Soulwax, Missing wires od nich už poznajú okolo parlamentu aj strážnici, dávam to v aute naplno, drnčia okná. Včera som objavil Kate Tempest, mám rád Duft Punk. Z mladých čias som verný fanúšik Depeche Mode, rád si pustím Nirvanu, pomerne pravidelne mi hrá v aute aj výberovka High Times od Jamiroquai. Z klasiky mám rád Bacha a Beethovena. A milujem Janu Kirscher, ako speváčku aj ako človeka, keby som mohol, dám si jej plagát nad posteľ. Ale žena by asi protestovala. Moruša čierna je u nás v aute už zodratý disk, ide stále.

Akou formou alebo pri akej príležitosti počúvate hudbu? V aute, v pohodlí domova, pri športe, cez počítač, mobil, rádio?

V aute každý deň, vozím chlapcov do školy, tam je hudba ako podmaz. Doma občas.

Hudbu – ak to tak smiem nazvať – „používate“ skôr ako kulisu, alebo zvyknete aj niečo také, že vypnete všetky ostatné podnety a tri-štyri, teraz všetci tíško, počúvam hudbu?

Veľmi zriedka si môžem dovoliť sústrediť sa výhradne na reprodukovanú hudbu. Väčšinou len keď sám šoférujem nejakú dlhšiu trasu. Ale radi s Hankou chodíme na koncerty. Pravidelne na One Day Jazz festival, Valihoru za bicími by som vedel sledovať aj celý deň, čo tam vyvádza. Každý rok chodíme na Pohodu a pomedzi to na všetko zaujímavé, čo sa v okolí vyskytne.

Sme síce časopis o hudbe, ale pomučíme vás trochu aj v iných spriaznených témach: najobľúbenejší film/režisér?

Milujem Matrix, nielen jednotku, ale celú trilógiu. Z režisérov ma veľmi oslovili v poslednom čase Nolan a Aronofsky, Matka! je brutálne dobré dielo.

Najobľúbenejšia kniha/spisovateľ?

Čítam väčšinou literatúru faktu, teraz mám v taške výbornú knihu od Johanna Hariho Chasing the Scream, ktorá veľmi jasne vysvetľuje, prečo vojna proti drogám je jedným z najbolestivejších omylov západnej kultúry a nikam nevedie. Doma mám veľkú zbierku kníh Junga, celú päťdielnu trilógiu Stopárovho sprievodcu galaxiou a všetky básnicke zbierky Mirky Ábelovej.

Čo, okrem vyššie zmieňovaných záľub, ešte zvyknete robiť vo voľnom čase, ak teda nejaký máte?

Venčím psov a keď sa dá, idem si zastrieľať z luku.

Poliačikov najskorší zážitok z detstva?

Keď som mal asi 3 alebo 4 roky, otcovi raz okolo hlavy poletoval vrabec a on ho zo vzduchu chytil rovno do ruky. Ukázal nám ho, potom otvoril ruku, vrabčák sa otriasol a zas uletel. To bolo pre mňa niečo neuveriteľné. V tej chvíli bol ako superhrdina :)

Čomu ste sa ako dieťa venovali, na aké krúžky ste chodili, čo vás bavilo, čím ste chceli byť?

12 rokov som tancoval vo folklórnom súbore, obaja moji rodičia boli folkloristi a moji starí rodičia boli hviezdami SĽUKu. Chcel som byť hercom a už za komanča som hovoril, že sa odsťahujem do Ameriky :)

Strih do dospelosti, obľúbené životné krédo:

Stojaci traktor neotočíš. (stačí zadať do Google, dozviete sa viac)

Čo považujete za zmysel vášho života, ak niečo také máte. Čo je to, čo sa vám zdá najpodstatnejšie, čo by ste chceli dosiahnuť, zažiť, uskutočniťviac ako čokoľvek iné?

Zmyslom života je podľa mňa učiť sa životu v láske. Nie len ku konkrétnym ľuďom alebo veciam, ale v láske k všetkému stvorenému okolo nás. Začať to nutne musí láskou k sebe samému, preto najpodstatnejšie je sám seba spoznať. Ak človek toto robí, má šancu nájsť svoj stred aj svoje miesto na zemi. A odtiaľ začať milovať všetko ostatné.

Je Boh?

Je.

Vzor, spriaznená osobnosť spomedzi zahraničných politikov alebo osobností?

Václav Havel. Podľa mňa bol osobnosťou svetového významu so schopnosťou vidieť oveľa širšie súvislosti diania okolo neho.

S Dalajlámom si podávate ruku na profilovej fotke na Facebooku – šlo len o to podanie rúk, alebo aj ste s ním prehodili zopár slov?

Vediem v parlamente už 7 rokov Klub priateľov Tibetu. S Dalajlámom som sa prvýkrát stretol v roku 2014 a pozval som ho na Slovensko s tým, že vtedy čerstvo zvolený prezident Kiska by sa s ním rád v rámci návštevy stretol. Minulý rok Dalajláma na Slovensko naozaj prišiel a s prezidentom sa stretol. V ten deň sme sa s ním stretli aj viacerí poslanci parlamentu, tam vznikla aj tá fotka. Na oboch stretnutiach sme mali krátky rozhovor.

Hudba a subkultúry s ňou spojené v minulosti doslova tvorili dejiny ako hlas protestu, či už to boli hippies, punk, českí folkáči. Dnes ako keby nič také neexistovalo, étos protestu a avatgardy si ukradli Kotleba a Slobodný vysielač a tínedžer, od prírody náchylný k protestu, sa ako keby ani nemá kam inam obrátiť. Vieme čo s tým?

Vieme. Len zrealizovať je to veľmi ťažké. Je potrebné, aby už na základných školách bola v deťoch posilňovaná vnútorná motivácia učiť sa, objavovať svet a chápať ho ako svoj. Aby ešte pred pubertou deti chápali svet okolo seba ako prostredie na vlastnú realizáciu, nie ako svet autorít a systému, na ktorý nemajú dosah. Keď potom nastúpi puberta, mali by mať skôr nábeh ten dobrý svet ochrániť a boj proti systému by mal byť skôr v podobe snahy zmeniť ho k lepšiemu. Na to ale potrebujeme kompletne prebudovať vzdelávací systém a dať deťom v školách viac zmyslu a slobody.

Viete si predstaviť niečo tak sexi, čo napríklad v očiach bájnej skupiny „prvovoličov“ prebije tú Kotlebom ponúkanú nenávisť a chytí ich za srdce namiesto neho? Lebo samotné slová o potrebe demokracie im asi znejú podobne odťažito ako nám zneli reči o bratskej družbe so ZSSR.

Myslím si, že tým deckám nepredstavujeme možnosti, ktoré im tento svet ponúka. Sú často pasívnymi prijímateľmi informácií a želaní ľudí okolo a nemajú možnosť získať kontrolu nad vlastným životom. To môže viesť k frustrácii a hľadaniu skratiek von. To presne fašisti ponúkajú. Nový mýtus o národe a hrdom štáte. Nič sexi a rýchle neexistuje. Jediná cesta von je v tom, že zodpovední ľudia začnú poriadne spravovať krajinu a mladí v nej uvidia priestor pre hľadanie vlastného šťastia.