Denník N

Rozhovory s katom dokazujú, že byť nacistom je nebezpečná diagnóza

Byť nacistom je podľa mňa diagnóza, stav mysle a disfunkčnosť v oblasti emocionality a empatie. Akákoľvek forma neofašizmu a neonacizmu je potom len recidíva tejto závažnej mentálnej a sociálnej choroby.

V slovenskom verejnom diskurze čoraz častejšie prevláda názor, že fašizmus a nacizmus sú nadužívanými pojmami. Nebyť však určitej citlivosti zo strany konkrétnych elít, mienkotvorcov a aktivistov, spoločnosť by sa mohla skutočne ocitnúť v reálnom ohrození, pretože generácie po druhej svetovej vojne majú stále väčší problém identifikovať znaky fašizmu a nacizmu.

Nechcem dramatizovať, ale zárukou nie je ani univerzitné štúdium. Na Slovensku sa dokonca nevylučuje byť xenofóbom alebo antisemitom, a zároveň držiteľom magisterského diplomu v odbore história alebo aplikovaná etika.

Skutočne môže byť neskoro, ak si pod pojmami fašizmus a nacizmus absolútna väčšina predstaví iba obraz vyhladzovacieho koncentračného tábora, neuvedomujúc si, že cesta ku genocíde národov začala už slovným popretím univerzálnosti ľudských a občianskych práv.

Keď si k tomu pridáme ešte neurčitý počet príslušníkov silových zložiek a absolventov práva, ktorí takéto názory nielen zdieľajú, ale ešte aj pomáhajú legitimizovať, máme zamiesené na vážny problém, keď je tretia hodina dejepisu v deviatom ročníku ZŠ skutočne iba neúčinná kozmetická úprava.

Byť otvoreným sympatizantom týchto zhubných ideológii je už čistá patológia. Byť nacistom je podľa mňa diagnóza, stav mysle a disfunkčnosť v oblasti emocionality a empatie. Akákoľvek forma neofašizmu a neonacizmu je potom len recidíva tejto závažnej mentálnej a sociálnej choroby.

Ako dôkaz tohto môjho tvrdenia by mohla poslúžiť aj kniha Rozhovory s katom. Jej autorom je poľský novinár Kazimierz Moczarski, ktorý po druhej svetovej vojne ako bývalý člen komunistami likvidovanej Krajinskej armády, musel zdieľať jednu väzenskú celú s nacistickým pohlavárom Jürgenom Stroopom.

Tento vysokopostavený esesák bol strojcom definitívnej likvidácie varšavského geta, teda vojnový zločinec, ktorého priamym pričinením zahynulo viac ako 70 tisíc Židov a príslušníkov poľského odboja. Bývalý protifašistický bojovník Moczarski bol tak nútený stráviť 255 dní v jednej cele so svojím potenciálnym katom.

Moczarski – v civilnom povolaní spisovateľ a novinár, sa však v tejto nekomfortnej situácii zachoval ako profesionál. Deväť mesiacov viedol rozhovory so svojím nepriateľom na rôzne témy, s cieľom pochopiť a zachytiť všetky subjektívne a aj objektívne príčiny, ktoré sa mohli podpísať pod vznik nacistu.

Jürgen Stroop bol nacistom telom i dušou. Svoje zločiny neoľutoval ani pred smrťou a počas deväťmesačného väzenského dialógu svoje fundamentálne presvedčenie vôbec neskrýval. Jeho poľský spoluväzeň mal teda možnosť osobnej skúsenosti s ukážkovým nacistom, pričom jeho neskoršie dielo Rozhovory s katom sú unikátnou diagnostikou nacizmu ako takého.

Stroop pochádzal z konzervatívneho provinčného prostredia. Otec bol policajt, matka domáca. Na jeho výchovu mali tak vplyv otcova vojenská disciplína a matkina precízne riadená domácnosť. Vyrastal v silne nacionalistickom a patriotickom prostredí, kde sa šovinizmus vnímal ako skondenzovaná láska k vlastnému národu.

Ako chlapec bol systematicky usilovný, pedantný a čistotný. Mal talent na rysovanie a technické kreslenie, no v literatúre a ani v dejepise sa neorientoval. Respektíve celý život chápal mnohé dejinné udalosti veľmi svojsky, pričom jeho vnímanie nemeckej minulosti sa veľmi výrazne zhodovalo so svetonázorom Adolfa Hitlera.

Od mlada bol však talentovaný v učení sa banalít a pohŕdal ľuďmi s humanistickým vzdelaním. Nikdy nedosiahol vyššie vzdelanie.  Zbožňoval fyzickú silu, miloval kone a uniformy. Imponovali mu atletické postavy, veľa cvičil a športoval.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny ako devätnásťročný narukoval s presvedčením, že príčinou vojny bolo sprisahanie nepriateľov Nemecka. Vo vojne zažil aj krutosti, no napriek tomu sa mu zažil do krvi kult, že vojna je nástroj na vyrovnávanie si účtov medzi národmi a na zaberanie majetkov pre seba a národ.

Po porážke Nemecka sníval o vojne novej, ktorá mala byť odvetou za prehratú 1. svetovú vojnu. Veľmi skoro pochopil, že jeho sny môže naplniť iba jeden muž – vodca. Stroop naberá národno-socialistický kurz a osvojuje si Hitlerove nacistické evanjelium. Dokázal z neho plynulo citovať ešte aj v roku 1949 v poľskom väzení Mokotów.

Stal sa pravoverným nacistom. Vstúpil do SS, prešiel mnohými školiacimi strediskami a nechal sa úplne zglajchšaltovať. Postupne bol poverovaný rôznymi operatívnymi akciami, v ktorých sa mal naplno prejaviť jeho zmysel pre poriadok a precízny výkon rozkazov.

V kontexte s nacistickými plánmi je jasné, že vo všetkých prípadoch bola jeho činnosť spojená aj s elimináciou ľudí, ktorí tvorili prekážku alebo ohrozenie týchto snáh. V prípade židovského obyvateľstva vstupovala do hry aj primitívna nenávisť, ktorá sa v jeho prípade naplno prejavila práve počas likvidácie varšavského židovského geta.

Po šiestich mesiacoch spoločného väzenia sa Stroop rozhovoril aj o tejto temnej kapitole dejín 20. storočia. O predmetných udalostiach rozprával ako o veľkom dobrodružstve. Jeho popis bol detailný a cynický, pričom celý akt násilia bol pod jeho velením vykonávaný ako disciplinovaný výkon rozkazu  z vyšších miest.

Patopsychológia nacizmu sa naplno prejavila aj v súvislosti s počtom priamych obetí jeho ozbrojeného zásahu, teda do oficiálneho ukončenia Grossaktion in Warschau. Na celkové číslo 56 065 nazeral ako na unikátny symetrický číselný kód. Numerické kryptogramy vzrušovali mnohých nacistov, pričom je nepopierateľným faktom, že tejto obskúrnej symbolike čísel fandia aj ich súčasní pohrobkovia.

Číslu 5 pripisoval vo svojom živote výnimočnú úlohu, šestky boli podľa neho menej šťastné ako deviatky, ale ak sa vnímali ako obrátené deviatky, tak ich význam sa vylepšil. Nula v strede mala symbolizovať symbol slnka, plodnosti, života, večnosti. Čo na tom, že jeho básnenie o plodnosti a večnom živote bolo utopené krvi.

Keď už sme pri číslach, tak pre milovníkov germánskych rún a nacistickej numerológie je nutné dodať, že v 300 000 litroch ľudskej krvi.

 

Kazimierz Moczarski: Rozhovory s katom, Vydavateľstvo: Absynt, 2017, Preklad: Milica Nováková

Teraz najčítanejšie