Denník N

Deti je možné naučiť lietať aj spoločným čítaním

Poetický príbeh života Alžbetky je ako ilustrovaná nedeľná kázeň duchovného otca, ktorý ponúka množstvo sentencií o živote, rozletoch, pádoch a aj návratoch. Iný rozmer dostáva, keď ju číta dieťa, iný keď si ju listuje dospelý. Svoju komplexnosť však nadobúda vtedy, keď ju číta rodič dieťaťu, pretože aj spoločné lietanie je takto najkrajšie.

Už po druhýkrát sa na našom knižnom trhu objavil výsledok zaujímavej symbiózy rozprávkového podobenstva Daniela Pastirčáka a unikátnych ilustrácií od slovenských ilustrátoriek. Kým v prvom prípade s názvom O kresbe, čo ožila bola spoluautorkou knižného dielka výtvarníčka Daniela Olejníková, v novšom počine z dielne vydavateľstva Artforum, do tandemu s Danielom Pastirčákom vstúpila Veronika Holecová Klímová.

V obidvoch prípadoch sa tak zvýraznil unikátny model dualizmu, vzájomnej tvorivej kooperácie, v ktorej mužský autor dodáva slová a ženský element ich konkrétnu obrazovú imagináciu. Okrem toho je pre knihu Rozprávka o lietajúcej Alžbetke charakteristický dualizmus aj v otázke zacielenia, pretože to, čo sa prezentuje ako imaginárna rozprávka pre deti, je zároveň podobenstvom o skutočnom živote pre dospelých.

1485855986-rozpravka-o-lietajucej-alzbetke-o-lietajucej-alzbetke2271

Knižné dielko tak nadobúda atribút ontogenetického univerzalizmu, teda podobu nielen uni-vekového, ale aj nadčasového zamyslenia sa nad životom a otázkami bytia. V knihe sa v podstate naplno prejavuje aj všestrannosť autora, ktorý je kazateľom Cirkvi bratskej, filozofom, spisovateľom, básnikom a zároveň aj výtvarníkom.

Rozprávka o lietajúcej Alžbetke je vlastne darom syna, Daniela, svojej mame, Alžbetke, k narodeninám. Je to teda kniha veľmi osobná, no zároveň aj veľmi univerzálna, keďže životy ľudí sa aj napriek ich každodenným inakostiam a iným geografickým lokalizáciám, v samej podstate až nápadne podobajú.

Niet na svete totižto človeka, ktorý by nenašiel v texte aspoň čriepok vlastného života, pričom v mnohých prípadoch by s touto rozprávkou, mohli ľudia stotožniť aj celé svoje životy. Tie majú totižto často veľmi podobnú matricu, líšia sa iba variabilnosťou, ktorú život ako taký paradoxne ponúka.

Rozdiel je teda iba v nuansách, a to aj v otázkach rozletu a lietania (žitia). Niekto má krídla od malička roztiahnuté na doraz a jeho let nikto neusmerňuje. Buď nevníma alebo ani nemá za sebou svojho Daidala, ktorý by ho varoval pred strmhlavými pádmi. Niekoho stačí v rozletoch iba jemne navigovať, inému je potrebné krídla pristrihnúť.

1485855986-rozpravka-o-lietajucej-alzbetke-o-lietajucej-alzbetke2275

Samozrejme miera zástrihov je diskutabilná a tiež prípad od prípadu veľmi špecifická. Niektoré rodičovské zástrihy krídel sú dokonca oveľa radikálnejšie, akoby by mali byť. Na živote je však krásne aj to, že je napriek tomu nepredvídateľný, že nekontrolovateľný let môže mať takisto tragický, ako aj šťastný koniec, a že krátky pobyt hoci aj v zlatej klietke, môže v špecifických prípadoch prinášať diametrálne rozdielne výsledky.

Veď keď sme mladí, ako veľmi nám prekáža, keď nás rodičia obdarúvajú zákazmi a príkazmi, keď ich starostlivosť je nami vnímaná iba ako zásah do nášho súkromia a osobnej slobody, a napokon s odstupom času zistíme, že sme pubertu a postpubertálne roky prežili v plnom zdraví, a to iba vďaka ochranárskym inštinktom vlastných rodičov.

Taký je aj život mladej Alžbetky, dievčaťa túžiaceho lietať nielen vysoko, ale aj ďaleko. Bez vtedy bolestného zákazu zo strany otca, by odvábené pestrofarebným snom možno odletelo navždy a nenávratne. Predstavy rodiča a dieťaťa sa môžu totižto veľmi líšiť. Kde jeden vidí nástrahy, druhý cíti úspech.

Mladá Alžbetka rešpektovala rozhodnutie svojho otca. Ostala, no zároveň odmietla ponuku na zlatú klietku ženícha, ktorého jej vybral otec. Spočiatku nebola vôbec šťastná. Smútila za stratenou víziou šťastia, ktorá sa podľa nej nachádzala niekde vysoko a ďaleko. No nakoniec jej stratu nahradila spolupatričnosť a blízkosť chlapca s belasými očami, po boku ktorého prežije celý svoj pozemský život.

1485855986-rozpravka-o-lietajucej-alzbetke-o-lietajucej-alzbetke2277

Napriek tomu však stále túži po lietaní, ale výchova detí má prednosť pred dorastaním v mladosti odstrihnutých krídel. Táto inotaj je opäť typická pre nejeden rodinný život. Sny rodičov idú skoro vždy načas do úzadia, pretože v popredí je obeta, opatera a dláždenie cesty pre sny vlastných detí. Alžbetka na základe vlastných skúseností z mladosti dáva síce vlastným deťom väčší rozlet, no svojím spôsobom zisťuje, že aj na ňu dolieha strach z ich potenciálnych pádov.

Ukazuje sa, že jej ctižiadostivé deti vo veľkom svete strácajú občas orientáciu alebo ich vlastné ciele nenapĺňajú spokojnosťou. Preto matka Alžbetka opatruje svoje deti vo snoch aj v čase bdenia. Svoje deti hľadá po svete, zachraňuje ich a ponúka im opäť zázemia domova, pohladenia a pokoj.

Poetický príbeh života Alžbetky je ako ilustrovaná nedeľná kázeň duchovného otca, ktorý ponúka množstvo sentencií o živote, rozletoch, pádoch a aj návratoch. Iný rozmer dostáva, keď ju číta dieťa, iný keď si ju listuje dospelý. Svoju komplexnosť však nadobúda vtedy, keď ju číta rodič dieťaťu, pretože aj spoločné lietanie je takto najkrajšie.

 

Daniel Pastirčák: Rozprávka o lietajúcej Alžbetke, Vydavateľstvo: Artforum, 2016, Ilustrácie: Veronika Holecová Klímová

Teraz najčítanejšie