Blog
piatok

Ruky preč od Andreja Kisku

Podnikatelia majú snahu výdavky spojené s osobnou spotrebou zahrnúť do nákladov firiem, ktoré vlastnia. Ako príklad použijeme reálny prípad prostitúcie. Tej reálnej, ale aj politickej...

Začiatkom deväťdesiatych rokov  jeden môj známy prevádzkoval na Martinských holiach na chate verejný dom, alebo jednoduchšie povedané nevestinec. Ženy súložili s mužmi za peniaze. Aby sa to dalo schovať do nákladov firmy, tak im môj známy formálne poskytoval inú službu. Tak znel predmet faktúry. Mala jednoduchý, hoci možno dvojzmyselný predmet – jazykové kurzy. Ani zvedavé manželky nič nezistili. Manželia mohli pred deťmi a manželkami moralizovať o kresťanských hodnotách. Mohli byť aj sociálni! Sloboda! Rovnosť! Bratstvo! A bratstvo s kňažkami lásky nikomu neprekážalo. O čo iné sa vôbec dalo účtovať? Prostitúciu nikto nepovolil. Nedala sa účtovať a ani zdaňovať. Neviem si predstaviť, ako by sa odvádzala pridaná hodnota zo súlože. Kto by ju odvádzal? Komu by sa vracali preplatky? On, alebo ona? Nechajme to na znalcov daňovej teórie a aj praxe.

Po čase sa ukázalo, že kedysi hovoril Vladimír Iljič Lenin (Uľjanov), existujú nielen bežné, aj dokonca aj politické prostitútky. S obľubou tak nazýval  Leva Trockého, pôvodným priezviskom Bronštejna, ktorý bol obyčajným sociálno-demokratickým, kaviarenským povaľačom vo viedenskom Café Zentral. Dodnes sa nim pýšia na internetovej stránke kultovej viednej kaviarne. Sociálno-demokratickú stranu Ruska, ktorá v novembri zorganizovala Veľkú októbrovú revolúciu financoval nemecký generálny štát. Opäť sme pri prostitúcii. Peniaze sa do Ruska prevádzali po rúškom exportu nemeckých prezervatívov do zahraničia. Cez švédske banky sa dostávali do Ruska. Prezervatívy nevyvážali ich  do Prahy. Súdruh Vladimír Iľjič Lenin sa nechránil. Preto sa tam nakazil pohlavnou chorobou zvanou syfilis.

Dnes sa diskutuje o tom, kto a čo si môže kto dať do nákladov firmy. Kedysi keď ruská dočasná vláda zistila, že skupinu Vladimíra Iľjiča Lenina financujú zo zahraničia, chcela ich dať zavrieť do väzenia. Súdruh sa preto schoval na brehoch Fínskeho zálivu do slameného salaša. Keď dnes  diskutujeme o tom čo môže byť v nákladoch a čo nie, je to úplne zbytočné. Keď mu daňový úrad zistí neoprávnené náklady, požiada ho o doplatenie dane. Prezident, neprezident,  z hrušky dole! Pre zákonom sú si všetci rovní. Andrej Kiska, ale aj iní. DO nákladov firmy sa nemôže dávať reálna, ba ani politická prostitúcia

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.

Blogy

|