Ruky preč od Petra Plavčana

Petra Plavčana poznám skoro dvadsať rokov. S ním a jeho manželkou Vierkou som sa spoznal v cukrárni na zmrzline. Bolo to v jednu sobotu v Trenčianskych Tepliciach. Ani som  nevedel čo presne robí. Len to, že je to ministerstvo školstva. Jeden zo študentov doktorandského štúdia potreboval niečo vybaviť. Nechceli mu dať termín skúšky. Hovorí sa tomu buzerácia. Peter to vybavil.  Len tak. V minulé dni a mesiace, každý kto má v istej časti tela otvor, na neho lial špinu. Je to bez ohľadu na to, že autori sú absolventmi takzvaných „vysokých“ škôl na Slovenku. Ich rektori nemajú čo vypisovať, ale mali by sa sami pozrieť do zrkadla. Už len to, že kradnú študentom diplomové práce, prípadne manželky ministrov kradnú doktorandom práce a vydávajú ich ako vlasné knihy. V renomovaných vedeckých vydavateľstvách si to nešimli. List Petrovi písali aj zo Slovenskej akadémie vied ktorá chce skúmať teórie sprisahania. Môže. Sú v prácach niekoľkých „ekonómov“, ktorí robia v SAV. K sprisahaniu občas prilepia čísla vymyslené z brucha. Veda!  Sú aj jednochodbovými profesormi: Profesormi len na svojej chodbe. O Petrovi Plavčanovi odznelo veľa vymyslených klamstiev. Korupcia? Nikto si nevšimol, že žije len so mzdy. Tak ako kedysi písali v denníkoch o vojne USA proti Vietnamu „Ruky prečo od Vietnamu! Dnes sa mi chcelo napísať ruky preč od Petra Plavčana, ale aj od Martiny Lubyovej! Každý nech sa pozrie najprv do zkradla.