Denník N

Rumunsko ako príklad pre Slovensko. Alebo čo robiť v sobotu, aby sme sa priblížili Rumunsku?

V Rumunsku som prežil štyri roky života, ktoré považujem dodnes za moje najzmysluplnejšie. Pri vyslovení názvu krajiny sa mnohým v predstavách zmyslí Drakula a najrozličnejšie stereotypné predstavy. K tomu nekonečné kolóny na hraniciach s bakšišom v pase pre colníka, aby vás do krajiny pustil. To všetko je dávno preč.

Trápno-smiešnu skúsenosť, ale skutočnú, spred dvanástich rokov má môj niekdajší kolega, ktorý v aute viezol pomôcky do základných škôl v slovenských komunitách. Po pol dni presedenom v aute, keď colník konečne pochopil, že úplatok nedostane, vytiahol z kufra auta balíček kried a teatrálne si dve z nich vytiahol s dovetkom: „Jedna pre mňa, druhá pre šéfa.“ Aby sa mladý učiteľ naučil, čo sa na hraniciach patrí. Dnes však trestnému stíhaniu za korupciu čelia nielen colníci, ale aj starostovia, poslanci parlamentu, ministri a predsedovia vlád. Prečo je to dnes v Rumunsku inak? V krajine, ktorá v našich mysliach bola synomom korupcie?

Predsedníčka Direcţia Naţională Anticorupţie, (tzv. DNA) Laura Codruța Kövesi. foto: mole.my
Predsedníčka Direcţia Naţională Anticorupţie, (tzv. DNA) Laura Codruța Kövesi. foto: mole.my

Rumunská DNA mení zaužívané stereotypy

Boj proti korupcii začal práve na hraniciach. V roku 2011 zatkli vyše 200 príslušníkov colného zboru pre podozrenia z pašovania cigariet. Rumunsko sa dodnes nestalo súčasťou schengenského priestoru, no boj s korupciou v krajine neskončil. Rumunsko už v roku 2002 zriadilo Štátne protikorupčné riaditeľstvo (Direcţia Naţională Anticorupţie, tzv. DNA) na boj proti korupcii. Úlohou DNA je vyšetrovať, ale aj žalovať trestné činy, ktoré súvisia s korupciou. Úrad rieši prípady so škodou za viac ako 200 tis. eur alebo hodnotou (úplatku, alebo iných nelegálne získaných výhod) za viac ako 10 tis. eur. Od 2013 DNA vedie Laura Codruța Kövesi, ktorá sa stala najmladšou riaditeľkou úradu. V roku 2006 sa stala ako tridsaťročná najmladšou generálnou prokurátorkou v krajine.
DNA v prieskumoch popularity štátnych inštitúcií (z leta 2015) dosahuje neuveriteľné čísla. Až 77% obyvateľov krajiny schvaľuje kroky tejto štátnej inštitúcie. Šéfka úradu má dôveru 44% obyvateľov. Samotnej DNA verí až 63% obyvateľov, čo ju radí na tretie miesto spomedzi inštitúcií a štátnych úradov (na porovnanie parlament má 17% dôveru a politické strany len 9%).

Pre zákonom sme si všetci rovní I.
– aj poslanci, aj sudcovia, aj starostovia

V druhom roku jej úradovania v roku 2014 bolo odsúdených 1138 ľudí, vrátane 24 starostov, 35 sudcov a štátnych zástupcov, 9 poslancov parlamentu, 2 bývalí ministri a bývalý premiér Adrian Năstase. Trestnému stíhaniu čelilo 7% percent poslancov parlamentu. V priebehu roka 2014 otvorili vyše desaťtisíc prípadov, čo je najviac od roku 2002, kedy úrad vznikol. DNA ide po krkoch vysokopostaveným politikom bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Aj preto už od roku 2012 zažila krajina striedanie až troch vládnych kabinetov, v ktorých trestnému stíhaniu čelilo 12 ministrov.

Picasso a Warhol zamurovaný v stene

Jedným z najbizarnejších príkladov boja proti korupcii je prípad niekdajšieho ministra financií Dariusa Valcova, ktorému v jeho bezpečnostnom trezore našli 82 tisíc eur v hotovosti, tehličky zo zlata i vzácne maľby, jedna z nich bola od Renoira. Keďže bol podozrivý z prijatia úplatku v hodnote až dvoch miliónov eur z čias jeho ešte primátorského pôsobenia (v meste Slatina) z manipulovania verejných tendrov, razia pokračovala aj v jeho vidieckom sídle. Vyšetrovatelia v ňom našli po zrútení jednej z falošných stien ďalších 94 obrazov – niektoré od Picassa či Warhola.

Pre zákonom sme si všetci rovní II.
– dokonca aj premiér vo funkcii

Nami toľko podceňované Rumunsko si dokonca trúflo na stíhanie premiéra vo funkcii. V lete minulého roka DNA išla po krku premiéra Victora Pontu. Premiér na obvinenie z prania špinavých peňazí reagoval tak, že sa zo dňa na deň vyparil a mesiac do Turecka, vraj zo zdravotných dôvodov. V úrade premiéra ešte pár mesiacov vydržal, až ho k demisii donútili novembrové protesty. Tie sa uskutočnili po požiari v klube Collective, ktoré si vyžiadali 63 obetí a 164 zranených. Požiar a následná tlačenica v klube zhromaždili na bukurešťských námestiach cez 20 tisíc demonštrantov, ktorí sa zhodli, že korupcia môže ohrozovať aj životy ľudí.

Korupcia ovplyvňuje naše zdravie

Slovensko to okúsilo pri kauze CT v októbri-novembri v roku 2014. Aj kvôli predraženému CT-čku na Slovensku chýbajú financie, ktoré by mohli slúžiť na zabezpečenie lepšieho zdravotníctva. Na uliatie viac ako milióna eur reagovala naša spoločnosť sériou protestov po celej krajine.

Slovenská DNA

Aj na Slovensku máme inštitúcie, ktoré by mohli bojovať s korupciou – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ)Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). NKÚ kontroluje hospodárnosť vynakladania verejných financií vo verejnej správe a v právnických osobách s majetkovou účasťou štátu. NKÚ od svojho vzniku zistil stovky porušenia zákonov vo verejnej správe, mnohé z nich by mohli mať aj trestnoprávny základ. NKÚ na základe týchto kontrol od začiatku svojej existencie (rok 1993 a s rozšírenými právomocami v 2001) podalo do roku 2013 jedno jediné trestné oznámenie, ktoré súviselo s nehospodárnym nakladním majetku obce Kamenín. V roku 2014 podalo ďalšie 3 trestné oznámenia.

Tlačovka NKÚ o „množstve odhalených vecí“.

Ešte lepšou paralelou voči rumunskej DNA je slovenská NAKA, ktorá vznikla v roku 2012, aby priamo riešila boj proti korupcii a organizovanej kriminalite. Z výročných správ NAKA vyplýva, že ročne podajú desiatky trestných oznámení v súvislosti s korupciou a podplácaním. Vo výročnej správe z roku 2014 NAKA vypichla aj tieto prípady:

  • vznesené obvinenie voči lekárovi v pozícii prednostu, ktorý prijal od rodiča pacienta obálku s hodnou 500 eur,
  • obvinenie zamestnanca katastra za prijímanie úplatkov v hodnote 50 – 200 eur,
  • obvinili dekana fakulty za to, že od matky študenta prijal úplatok za zabezpečenie vybraného skúšajúceho,
  • obvinenie voči lekárovi, ktorý prijímal úplatok so slovami: „Čo treba dať, mi dajte rýchle, nech vám to napíšem… Keď nemáte, tak nemôžte maródiť. No. Ak nedáte… minimálne trikrát päť euro mi musíte dať za to“, pričom po tom, ako peniaze dostal, bez lekárskeho vyšetrenia a na základe nepravdivej diagnózy potvrdzoval pacientom preukazy o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, slúžiacich ako podklad na vyplatenie nemocenských dávok,
  • vyšetrovateľom bolo vznesené obvinenie voči civilnému zamestnancovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody za trestný čin prijímania úplatku preto, že sa za odplatu spolčil s odsúdeným a iným odsúdeným so statusom pomocníka zamestnanca ústavu za to, že zabezpečili pre odsúdeného v prvom rade nepovolené veci.

Teda žiaden odsúdený starosta, sudca, poslanec parlamentu, minister ani premiér. Až na jednu výnimku, v prípade firmy Regionpress, na základe anonymu vhupla do firmy a zhabala množstvo počítačov a vo februári tohto roka si z povale Matovičovej babky zobrala 60 škatúľ účtovníctva Regionpressu za posledné desaťročie.

Spoločným menovateľom neakcieschopnosti NKÚ aj NAKA sú politické nominácie na šéfov oboch úradov. Ján Jasovský, ktorý skončil iba minulý rok bol nominatom ešte mečiarovho HZDS z roku 2005. Voľba jeho nasledovníka Karola Mitríka mala veľmi veľa otáznikov, keď ho nominoval Pavol Frešo z SDKÚ-DS, no podporu získal najmä vďaka vládnej strane SMER-SD.
NAKA má zase za štyri roky svojej existencie už tretieho riaditeľa. Aktuálne ním je Peter Hraško.

Ján Jasovský v parlamente pri odchode z funkcie šéfa NKÚ.

Ako urobiť z rumunskej DNA aj slovenskú?

Na úspech rumunskej spoločnosti v boji proti korupcii by sme mali pamätať aj pri zajtrajších voľbach. Rumunská DNA je funkčným úradom vďaka aktívnym občanom. Zlom nastal okolo roku 2006, keď sa v Rumunsko našlo čoraz viac angažovaných občanov, ktorí sa nebáli postaviť aj vysokopostaveným politikom. Ale najmä, keď prostredníctvom volieb sa na dôležité posty v krajine dostali ľudia, ktorí nie sú bábkami finančných skupín a nevisia niekomu na nitkách.

Rumunská vlajka pre bratislavským hradom počas návštevy rumnského prezidenta Klausa Iohanissa. foto: V. Dolinay
Rumunská vlajka pre bratislavským hradom počas návštevy rumnského prezidenta Klausa Iohanissa. foto: V. Dolinay

Teraz najčítanejšie