BLOG
Ivan Balluch
Ivan Balluch
1 814

Ruské zaucho panslovanským fikciám Andreja Danka

Vystúpenie Andreja Danka v súkromnej spravodajskej televízii k jeho prejavu v ruskej štátnej dume bolo ešte horšie ako prejav samotný. V Rusku zatiaľ vychádzajú články, z ktorých je zrejmé, ako si predstavujú "slovanskú vzájomnosť" tam - okupáciu z roku 1968 schvaľujú.

Už som písal, že nemožno namietať nič proti, ak niekto cestuje do Ruska, rokuje s tamojšími politikmi, hostiteľa trošku zo slušnosti pochváli a niekde aj prechváli a dojedná aj nejaký biznis. Problém je, ak politik  nepochopí podstatu, prípadne sa snaží predstierať, že podstatu nechápe alebo sa snaží podstate trápne vyhýbať tak, ako Andrej Danko v "samodiskusii" v súkromnej spravodajskej televízii v nedeľu 19.11.2017.

Argument o slovanskej vzájomnosti, ktorá nás vraj má podľa Andreja Danka s Ruskom spájať, dostal totiž najväčšiu ranu nie od domácich kritikov ale priamo z Ruska na vládnom armádnom webe v článku o tom, ako by malo byť Československo vďačné za sovietsku okupáciu v roku 1968. Vajatavé vyjadrenie premiéra Medvedeva, že ide o súkromný názor autora článku akoby podčiarkovalo, kde je "ruský problém", ktorého podstatu sa rôzni "panslovania" snažia nevidieť.  Problém nie je ruská (sovietska) minulosť. Problém je súčasný ruský vzťah k nej.

Medvedev dobre vie, že veľmi veľká časť jeho spoluobčanov sa hrdo hlási k zločincovi Stalinovi a k sovietskej rozpínavosti. A Danko má - aj keď nechtiac, pravdu ak tvrdí, že slovensko - ruský vzťah nebol iba na ideologickom základe. Nie nebol. Bol to čistý ruský imperializmus maskovaný za sovietsky socialistický internacionalizmus  a keď bolo treba aj za slovanskú vzájomnosť, čo nás nie že spájalo, ale k "veľkému bratovi" pripájalo. Dankova snaha o paralely, že ak by sa nemal baviť s Rusmi len pre ich minulosť, nemohol by sa baviť ani s Nemcami, neobstojí. Článok o invázii je jedným z dôkazov. Veľká časť ruskej ponurej minulosti v mysliach a oficiálnych stanoviskách trvá doposiaľ, na rozdiel od tej nemeckej. Preto sa s Rusmi treba baviť, ale opatrne. I keď je to pre "nedocenených a zosmiešňovaných" rýchlokvasených kapitánov v zálohe naozaj ťažké. Lebo čo Rusi vedia naozaj dokonale, je omotať si takýto typ okolo prsta. Stačí ponúknuť rečnícky pult a aplauz.

Čo je pri predsedovi národnej strany, ktorej vzostup je neoddeliteľne spätý s neustálou preventívnou obranou územnej celistvosti krajiny s početnou národnostnou menšinou dosť zarážajúce, je postoj k otázke anexie Krymu.Neurčité a vyhýbavé vyjadrenie na priamu otázku k tejto téme, že Katalánsko, Kosovo a Krym a niečo o nedoriešených veciach totiž svedčí buď o absolútnej strate orientácie alebo o absolútnej strate súdnosti pri podliezaní aj za cenu ohrozenia štátnych záujmov SR vrátane jej územnej celistvosti. Inak si totiž nemožno vysvetliť, ako môže tento národniar dávať dokopy tieto tri príklady. Ak totiž nejaký precedens ohrozuje územnú celistvosť SR, tak je to práve anexia Krymu Ruskom. Postoj rozhodujúcich veľmocí a rozhodujúcich krajín EÚ sa totiž dá pomerne ľahko prečítať. Pokiaľ nedôjde k vyloženému útlaku menšín, tak sú zásadne proti akejkoľvek secesii. Čo je v súlade so záujmami Slovenska. A veľmoci  boli aj proti oddeleniu Kosova od Srbska, a to aj po zrušení kosovskej autonómie a bolo tomu tak až do srbskej "policajnej akcie", ktorá vyhnala státisíce Kosovčanov z domovov.  Napriek tomu má Kosovo so svojím uznaním doposiaľ problém, pretože ho značná časť krajín neuznáva. Ani SR, práve preto, lebo u nás žije početná maďarská menšina. Lenže prečo potom ten vyhýbavý tón Andreja Danka? Krym mal v rámci Ukrajiny autonómiu. Tak ako Katalánsko v rámci Španielska.  Napriek tomu ho Rusko anektovalo. Znamená to, že Andrej Danko si vie predstaviť referendá "alá" Krym aj na našom území? Postoj k otázke Krymu, ale aj postoj niektorých smeráckych ľavičiarov, ktorí "držia Kataláncom palce" nemožno nazvať inak, ako hlúpy a "vlasťohrozujúci". Schizofrenickejší je už iba postoj slovenského politika, ktorý si pripomína "pamiatku Jozefa Tisa" a potom zdraví ruský motorkársky gang, ktorý kladie vence na hroby padlých sovietskych vojakov. Z histórie vieme, že hraničné zmeny bez dohody zúčastnených strán závisia výlučne na súhlase veľmocí. Či sa nám to páči alebo nie. V prípade trianonskej zmluvy sa nám to páčilo, treba pripomenúť. Preto Jobbik pri anexii Krymu zavetril šancu a netajil sa tým.

"Nebuďme hlúpi", opakoval Andrej Danko v snahe podsunúť publiku proruskými trollmi šírenú tézu, ako všetci s Ruskom obchodujú a preto musíme aj my. Súhlasím, nebuďme hlúpi a prečítajme si poriadne dejepis. Aby sme si všetci, vrátane politikov, uvedomili, že za nerovnosť medzi nami a západnými krajinami sú do veľkej miery zodpovedné tanky, ktoré k nám prišli v roku 1968 a ktoré v Rusku doposiaľ žnú sympatie.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

kedysi som vyštudoval humánnu geografiu na PriF UK v Bratislave a rád na ňu spomínam

Blogy

|