Ruský brat – náš vzor!

Premiéri a prezidenti.
Rusku vládne od roku 1999 Putin. Raz ako úradujúci zastupujúci prezident, tri krát ako prezident, dva razy ako premiér. V prezidentskom úrade môže byť až do roku 2024, ak mu samozrejme bude zdravie slúžiť. A možno si zmení ruskú ústavu a bude dlhšie. Je to znakstability, nie ako v tom USA, kde môže byť prezident len 2 x po sebe.
U nás to tiež vyzerá na nestabilitu, ale Fico je premiérom druhý raz a vyzerá to tak, že ak tradičný pán Boh požehná KDH, tak bude aj tretí raz. To, že ho Slováci za prezidenta nezvolili, je len preto, lebo ako premiér má významnejšie právomoci. Ľudia v prezidentských voľbách zvolili radšej Kisku, pretože chceli, aby bol Fico ďalej premiérom.

Politické strany.
Politické strany Ruska a Slovenska sa podobajú. Ani neviete ako! V Rusku bola Putinová opozícia nejednotná a samú seba navzájom rozbíjala. Na Slovensku je to našťastie podobné. V Rusku je jedna veľká strana, Putinové Jednotné Rusko. Na Slovensku jedna veľká strana Smer.

Preferencie politických strán sú tiež veľmi podobné. Pozrime sa napríklad na preferencie politických strán v Rusku z roku 2011. Ubezpečujem vás, že opäť máme veľa podobného.
Jednotné Rusko (49,32%), Komunistická strana (19, 19 %), Spravodlivé Rusko ( soc.demokracia) (13,24 %), Liberálna demokratická strana Ruska (pravicoví nacionalisti) (11,67%). Potom je ešte Jabloko (3,43%) a niekoľko menších nepodstatných ministraničiek.
Na Slovensku nie je rozloženie až také, ale usilovne Rusko dobiehame. Je tu jeden dominantný a stabilizovaný Smer (40 – 45 %) s bezkonkurenčným lídrom, jedno tradičné KDH (okolo 10 %), jedna zatiaľ nečitateľná Sieť (12 %), pár politických dobrodruhov z názvom Obyčajní ľudia (cca 7 %) a podľa posledných prieskumov aj nacionalistická SNS (cca 7 %). Zbytok sú nepodstatné opozičné ministraničky, ktorých hlavným politickým cieľom je mať mizivé percento. Pracujú na tom napríklad tak, že sa medzi sebou radi hašteria.

Média.
V oblasti médií sa snažíme dobehnúť Rusko, kde to média s bežným divákom vedia lepšie ako naše. Sme na správnej, ale ešte dlhej ceste. Pokrok je, že mainstreamovým (či ako sa volajú) médiam prestáva veriť čoraz viac Slovákov. Veľa občanov Slovenska začalo veriť alternatívnym médiam ako je Zemavek, či Slobodný vysierač. Ficovi veríme aj napriek podrazom poplatných médií, ktoré samozrejme ovládajú Židia, USA a zväz mediálnych jašterov EU. Tie média očierňujú nášho premiéra a jeho stranu, ale stabilných 40 % pre Smer je dôkazom toho, že Slováci majú vlastný rozum. Objavila sa ale prvá lastovička, televízia Ta3, ktorá informuje inak, nekydá špinu a vie aj vládu pochváliť.

Aká radosť je naproti tomu sledovať televíziu v Rusku! Vidieť, že televízie stoja pevne za ruským prezidentom, pomáhajú mu, nevyrývajú. Prezident Putin je v ruskej televízia hviezda č. 1. S ruskými divákmi to veľmi dobre vie. Od roku 2008 často vystupuje v živom televíznom vysielaní, kde odpovedá na telefonické otázky divákov. Napríklad v roku 2011 bol v jednom živom vysielaní až 4 hodiny. Všetky problémy rieši bez scenára, nenútene s rozhodnosťou. Spamäti chrlí čísla, mená a rôzne súvislosti, čím dokazuje fenomenálne ekonomické poznatky o svojom panstve. Rieši problémy širokého spektra. Od vianočných darčekov pre deväťročnú Mášu, cez plynofikáciu najzastrčenejších dedín, vybavenie vymaľovania nemocnice v nejakom kraji, až po geopolitiku.

Škoda, že aj náš premiér Fico nie je v živom vysielaní sám. Aspoň že do televízneho ringu chodí len s dopredu vybraným a spoľahlivým súperom, ktorý mu vie nahrať na smeč. Buď je to neškodný Béla Bugár, alebo zaklínač hadov Fígeľ. Fico síce neodpovedá v priamom prenose na telefonáty občanov, ale vie sa výborne vyhýbať diskusii s argumentačne zdatnými a pripravenými súpermi, vie krásne neodpovedať, prípadne držať sa len svojej témy. Divák, ktorý sa v záujme svojho pokoja nezaujíma o detaily a súvislosti, sa teší, akého máme zdatného premiéra, ale na Putina aj tak ešte nemá. Dúfajme, že časom sa to zlepší. Potešiteľné je, že náš premiér exceluje na oslavách MDŽ.

Obyvateľstvo.
Široká ruská duša vkladá svoje nádeje na zlepšenie svojho stavu do rúk všetkých cárov, generálnych tajomníkov a prezidentov, len nie do seba. A dobre robí! Ruský človek je šťastný, ak Putin vyrieši všetko za neho. Stačí podať žiadosť, vystáť si rady v úradoch, počkať si, kým bujná byrokracia detailne posúdi jeho problém a dá rozhodujúcu pečiatku, ktorá ruskej duši uľaví. Potom to môže zapiť stakanom vodky. Vyriešený problém zaručuje vďačnosť vedeniu štátu. Bezhraničnú! Máte šéfa? A on tiež má šéfa. A predstavte si, že príde šéf šéfov, povie čo a ako a všetko vyrieši. Môžeme Rusom len a len závidieť!

My Slováci samozrejme na ruských bratov nemáme, ale mnohí sa nevzdávajú. Napríklad ja pracujem v školstve a tam je tento „ruský“ mentálny kurz ešte pevne ukotvený. Každá iniciatíva je po zásluhe potrestaná! Ak je problém, tak sa nehľadá spôsob ako ho vyriešiť, ale hľadá sa niekto, kto ho vyrieši, prípadne sa nájde predpis, ktorý znemožní akúkoľvek škodlivú iniciatívu. Zásadne sa čaká na pokyny zhora, čo je dobre. Aj keď panujú široké obavy z liberalizácie školstva, sú to našťastie len také bludné fantázie.

Čakanie na spasiteľa, podobné ako v Rusku, sa chvalabohu u slovenských občanov naplno prejavuje vo voľbách. Tam máme s Rusmi veľa spoločného. Vyhráva ten politik, ktorý vie emotívnejšie sľúbiť. Mečiar, ktorý sľuboval diaľnice či bazény v dedinách, vyhral tri krát voľby a tri krát bol premiérom! Dzurinda tiež sľuboval dvojnásobné platy a bol 2 x premiérom. Fico, ktorý vyhral voľby tri krát (alebo 4 x?) je premiérom po druhý raz a mnohí veria, že bude aj po tretí raz, po Putinovom vzore. Róbert Fico je sofistikovanejší. Dáva všeobecnejšie sľuby, a tak si každý vo svojej mysli upraví sľub podľa svojich túžob a fantázie. To je dobre. Slovenskí politici, ktorí sa snažia ukázať na realitu, nabádajú ľudí k samostatnosti a zodpovednosti za svoj osud, na plnej čiare prehrávajú a možno už vymreli. To je tiež dobre. Ak by takých bolo viac, tak by sme mali na Slovensku chaos!

Pomníky, bilboardy, plagáty a busty.
V Rusku sa začínajú objavovať bilboardy velebiace veľkého Stalina. Pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny bude v ruských mestách vidieť na autobusoch portréty Stalina. U Rusov je tento komunistický diktátor, čo urobil v Rusku nekompromisne poriadok, čoraz populárnejší. Putin ho skromne hodnotí len ako efektívneho manažéra.
Na Slovenku sa snažíme nezaostávať. V rámci možností staviame pomníky Biľakovi, Husákovi, Tisovi. Samozrejme porovnávať týchto so Stalinom je smiešne, ale aspoň niečo.

Korupcia
Korupcia je vnímaná rôznymi prisluhovačmi Západu ako niečo zlé. Ale my dobre vieme, že je to inak. V Rusku je skorumpovaný až na pár čudákov každý, kto má funkciu a moc. Od samosprávy, cez políciu a súdy, až po pravoslávnu cirkev. Korupcia je v Rusku vnímaná ako niečo bežné a prirodzené, nie ako v EU, alebo USA, kde vládne faloš a pretvárka. Korupcia je istota. Bežný Rus sa vie rýchlo zorientovať komu a ako má dať úplatok a tak má istotu.
Na Slovensku je síce index korupcie oveľa nižší, ale jedno máme s Ruskom spoločné – rozumný podnikavý človek bez falše a pretvárky rád dá úplatok napríklad lekárovi, sudcovi, policajtovi, či starostovi mesta, alebo dediny a hneď sa má lepšie. Trošku vadí, že tá korupcia je u nás tajnostkárska, sem tam dokonca za ňu niekoho súdia. Vodu mútia aj rôzne nevládne organizácie, ktoré nevyznávajú tradičné slovenské hodnoty.

Propaganda.
V Rusku beží úspešne na plné gule! Bohužiaľ Slovensko nikdy takú úroveň propagandy a zámerne šírených dezinformácií potrebných na stabilitu vlády nedosiahne, ale to ani nemusí, v tomto sa slovenský zvyk vyhýbať sa kritickému a logickému mysleniu, veľmi podobá tomu ruskému.
Čo som si v poslednej dobe všimol, tak na Slovensku veľa ľudí začalo veriť portálom, ktoré bratsky pomáhajú plniť informáciami naši bratia z Ruska. Identifikujete ich tak, že pod článkami je málokedy niekto podpísaný a odkazy na fakty sú nefunkčné. Informácie sú tam vzrušujúce a pútavé. Webportály, kde sa novinári zvyknú pod článok podpísať, sú nudné a nerozvíjajú u človeka emócie. V poslednej dobe nám našťastie vyrástla na Slovensku avantgarda v podobe Zemveku, Slobodného vysierača, či webových portálov s nejasnými vlastníkmi, kde sa slobodne šíria informácie priamo z moskovskej Lubljanky.

Oligarchovia.
V Rusku má Putin veľmi dobrý a verný tím oligarchov, ktorí mu splnia, čo mu na očiach vidia, pretože vedia oceniť, že Vladimír Vladimírovič je z nich najlepší a kto vie, či dokonca aj nie najbohatší.
Je smutné, že náš premiér Fico mätie verejnosť vyhláseniami „mám oligarchov rád ako koza nôž“. Našťastie náš premiér v záujme stability na Slovensku s nimi rád spolupracuje a dá im v pohode vyhrať veľké verejné obstarávania. Napríklad nedávno Širokému. Ten je veľmi kreatívny a populárny. Hlavne u stavbárov, ktorí preňho pracovali. Prečo? Jeho firma nezaplatila stavebníkom za prácu, ale všetko je ok, pretože stavbári už zaplatili štátu 20 % daň, z ktorej sa opätovne zaplatí Širokému za ďalšiu zákazku pre štát. Myslím, že Široký je génius a stavbári sa opäť radi poskladajú. Škoda Širokého v našom úzkom slovenskom priestore…

Nepodstatné detaily.
Skúsme porovnávať iné detaily, na prvý pohľad nepodstatné. Napríklad kde chodili a chodia deti vrcholných politikov do škôl, alebo kto má akú frajerku?
Putinové dcéry chodili do súkromných nemeckých škôl, neskôr vyštudovali na Petrohradskej štátnej univerzite. Jedna dcéra potom žila až do minulého roka v Holandsku, druhá si vraj zobrala admirála z Južnej Kórey a študovala v USA. S prvou manželkou sa Putin rozviedol a vraj ju poslal do kláštora. Za druhú ženu si vraj tajne zobral olympijskú víťazku v gymnastike Alinu Kabajevovú.
Ficov syn Michal chodil do exkluzívnej súkromnej školy Forel International School, teraz navštevuje Národohospodársku fakultu na Ekonomickej univerzite. Inak je bežné, že deti slovenských politikov všetkým možných strán navštevujú súkromné školy, pretože dobre vedia, že na tie štátne neodhlasovali zámerne viac peňazí. Je dobre ak školstvo chátra, ľudia čo menej vedia, sú šťastnejší.
Fico sa na rozdiel od Putina nerozviedol, ale zas povýšil svoju frajerku na sekretárku, alebo naopak.

Mohol by som pokračovať v porovnávaní do nekonečna. Našťastie nemusím, vy to už milí priatelia Ruska dobre viete. Slovensko má tvár otočenú na východ. A že má dlane otočené na Západ? To je len pre to, aby sa nám v ústrety k ruskému bratovi pohodlne kráčalo a sem tam nám prispel Európa fondami na cestu. Ján Čarnogurský, čitatelia Zemveku, či poslucháči Slobodného vysierača môžu pokojne spať.  Verím, že to tak pôjde aj naďalej. Ruský brat je náš vzor!