Rytier siedmich kráľovstiev – oddych od krutého sveta Hry o tróny
Rytier siedmich kráľovstiev je skvelá fantasy kniha. Číta sa tak ľahko a svižne, až čitateľ nadobudne pocit, že jej písanie vnímal autor ako oddych od vyčerpávajúceho písania literárneho kolosu Piesne ľadu a ohňa.
George R.R. Martin, autor Piesne ľadu a ohňa, má svojom konte má vyše 30 publikácií (nepočítajúc 5 doposiaľ publikovaných dielov Piesne ľadu a ohňa). Pri písaní každej knihy vynakladal maximálne úsilie a každá z nich mu dopomohla dostať sa tam kde je teraz, no rovnako ako každého spisovateľa, aj jeho si literárny svet bude pamätať pre jedno životné dielo. A opus magnum Georga R.R. Martina nebude nič iné ako fantasy kolos Pieseň ľadu a ohňa.
Autor viackrát priznal, že písanie tejto románovej série sa ukázalo byť komplikovanejšie ako predpokladal. George R.R. Martin niekoľkokrát menil celkové smerovanie príbehu, čo výrazne ovplyvnilo, ako dlho autor písal knihy. Pre ilustráciu toho, akými zmenami prebiehalo písanie Piesne ľadu a ohňa odporúčam prečítať prvý návrh, ktorý autor odoslal vydavateľstvu.
Pri akejkoľvek náročnej mentálnej práci je kľúčom k nezblázneniu sa venovať svoju pozornosť aj iným projektom, pri ktorých si naša myseľ a nervy môžu oddýchnuť. Pri spisovateľa teda nie je lepší spôsob ako dať oddýchnuť svojej hlave ako písať iné, kratšie diela. George R.R. Martin vytvoril bohatý a živý svet, kam okrem Piesne ľadu a ohňa zasadil niekoľko ďalších diel, napríklad monumentálny Svet ohňa a ľadu (prakticky encyklopédia histórie Západozeme, veľmi podobná Tolkienovmu Silmarillionu) a niekoľko kratších poviedok a noviel.
Najčastejšie sa však v jeho vedľajších autorských aktivitách venoval Duncanovi Urastenému (Duncan the Tall), smoliarskemu, no odvážnemu potulnému rytierovi a jeho panošovi Eggovi. Ten je vďaka jeho podrezanému jazyku, rozsiahlymi vedomosťami a holo hlavou nie je tak úplne obyčajný panoš. Autor tejto dvojici doposiaľ venoval tri novely, ktoré spoločne vytvárajú dielo Rytier siedmich kráľovstiev.
V porovnaní s Piesňou ľadu a ohňa je Rytier siedmich kráľovstiev štruktúrou, ale i témami, akým sa venuje veľmi odlišné dielo. Narozdiel od románovej série, pripomínajúcej gigantickú nástennú maľbu je trojica noviel drobnokresbou nakreslenou veľmi jemnými líniami. Z noviel sa však vôbec nevytráca autorov cit pre detail, avšak v porovnaní s Piesňou ľadu a ohňa sa presúva z detailných opisov fungovania celého sveta do charakterizácie postáv. Dvojica hlavných postáv tak medzi sebou má dynamický, a aj napriek svojej vzájomnej odlišnosti rovnovážny vzťah, v ktorom sa navzájom rešpektujú.
Novely na seba len veľmi voľne nadväzujú. Skutočným spojivom medzi trojicou príbehov je sila nevypovedaných minulých udalostí, ovplyvňujúcich myslenie a konanie postáv. V tomto rozprávačskom štýle spočíva najväčšia podobnosť s Piesňou ľadu a ohňa. V nej autor rozprávačskú silu čerpá z nevypovedaných udalostí Robertovej rebélie (povstanie Roberta Baratheona, ktoré sa skončilo zvrhnutím dynastie Targaryenovcov), zatiaľ čo v Rytierovi siedmich kráľovstiev je to Blackfyrova rebélia, masívna občianska vojna medzi právoplatnými potomkami Aegona IV. a jeho legitimovanými bastardmi, ktorým fakticky uznal právo na trón. Tá sa stala pred pätnástimi rokmi, no jej udalosti ovplyvňujú zmýšľanie a konanie postáv a v rámci tohto fantazijného sveta prinútia premýšľať aj čitateľa nad podstatou legitímnosti vlády.
Inak, pojem Blackfyrova rebélia si zapamätajte, lebo to môže byť udalosť, ktorej sa môže venovať ďalší seriál z produkcie HBO zo sveta Westerosu. Osobne si myslím, že zo všetkých možností je to najpravdepodobnejší krok, hlavne kvôli myšlienkovej náloži, akú má Blackfyrova rebélia.
Po Rytierovi siedmich kráľovstiev by v prvom rade mali siahnuť fanúšikovia Piesne ľadu a ohňa a jej seriálovej adaptácie, ktorá po skončení siedmej série zanechala v srdciach mnohých fanúšikov fantasy prázdne miesto. Rytier siedmich kráľovstiev je skvelá fantasy kniha, číta sa tak ľahko a svižne, až čitateľ nadobudne pocit, že jej písanie vnímal autor ako oddych od vyčerpávajúceho písania literárneho kolosu Piesne ľadu a ohňa.
Osobitú pozornosť si zaslúžia fantastické ilustrácie od Gary Gianniho, veľmi podobné podobné príbehom Duncana a Egga. Tiež sú kreslené jemnými líniami, no s veľkým zmyslom pre detail.
Tri novely o Duncaovi a Eggovi mi po celý čas pripomínali fantasy seriály, vysielané v poobedných hodinách. Sú jednoduché, zrozumiteľné, podávajú jasnú myšlienku bez zbytočného pátosu a rozprávajú zaujímavý príbeh. Niekto by mohol namietať, že príbehy Rytiera siedmich kráľovstiev sú príliš jednoduché, čo je pravda, no súčasne sú zábavné, strhujúce a odpočiniete si pri nich, a to niekedy padne vhod po krvavom, depresívnom a morálne komplikovanom svete Piesne ľadu a ohňa.
