Blog
streda

S ako Solidarita

Často dostávam od ľudí otázku, ako vážne to vlastne myslím s druhou časťou názvu Slobody a Solidarity. Argumenty pokračujú väčšinou o potrebe pomoci iným krajinám v núdzi, nutnosti zvýšiť objem prerozdeľovania verejných zdrojov, aby sa zmenšovali sociálne rozdiely. Pre mňa však solidarita nie je len mechanickým, zvrchu nastaveným systémom pravidiel, vďaka ktorým by sa ľudia mali mať viac rovnako než odlišne. Vnímam ju skôr ako vnútornú vlastnosť ľudského spoločenstva a ako taká by nemala byť spoločnosti vnútená. Naopak, k solidarite ako vyjadreniu pochopenia, empatie a súcitu sa každý môžeme dopracovať hlavne svojim vnútorným vyzretím.

Len na základe súcitu a pochopenia je možné pozrieť sa na rómsku osadu a nevidieť hneď problém, ktorý treba riešiť a miesto toho vidieť začarovaný kruh znevýhodnení, z nich plynúcej frustrácie a stovky rokov prispôsobovania sa pravidlám, na ktorých tvorbu ľudia v nej majú minimálny alebo žiadny dosah. Solidarita motivuje k stavbe a vytváraniu komunitných centier, k pomoci deťom pripraviť sa v škôlkach na nástup do školy a miesto stavania plotov vedie k vytváraniu obecných firiem po vzore Spišského Hrhova.

Len na základe súcitu a pochopenia je možné pozrieť sa na dvojicu mladých ľudí a nepýtať sa automaticky, či spĺňajú naše predpoklady o tom, ako majú žiť. Solidárne je umožniť povedať si svoje Áno každému páru, ktorý po tom túži, bez ohľadu na to, či to je ona a on, on a on či ona a ona. Solidárne je nepozerať sa cez prsty na rodiny párov, ktoré si Áno povedali len medzi sebou. Solidarita znamená nechať inému priestor pre vlastnú cestu hľadania svojho šťastia, bez ohľadu na to, ako ho hľadám ja.

Chápem ju ako potrebu priznať rovnaké práva a ľudskú dôstojnosť všetkým ľudským bytostiam bez rozdielu. Schopnosť nehodnotiť ľudí na základe ich kolektívnej príslušnosti, skôr vnímať každého človeka ako nositeľa ľudskej dôstojnosti. Solidarita je to v tom, že tieto hodnoty neprisudzujeme len sebe, svojej rodine a blízkym, ale aj iným. Znamená nevnímať každého moslima ako teroristu, každého migranta ako hrozbu pre sociálny systém a európsku kultúru, nespájať utečencov s terorizmom, ako to robí premiér Fico.

Nesmieme zabúdať, že ľudskú dôstojnosť majú aj ľudia utekajúci zo svojich domovských krajín pred vojnou alebo neľudským zaobchádzaním. Nie nadarmo najväčší počet ľudí uchádzajúcich sa o azyl v EU je z krajín ako Sýria, kde si občianska vojna vyžiadala podľa odhadov už 310 000 obetí, alebo Eritrea, kde zúri represívny režim. Za všetko hovorí nedávny citát ženy z tejto krajiny, ktorá je na úteku: “Keď zomriem na mori, tak to nie je problém - aspoň ma nebudú mučiť.

Prejavom solidarity je systém, ktorý, hoci nie je schopný poskytnúť útočisko všetkým, je schopný efektívne posúdiť situáciu ľudí, ktorí do Európy prichádzajú, a pomôcť tým, ktorí utekajú nie z rozmaru alebo s vidinou ekonomických benefitov, ale zo strachu o život. Už dnes to predsa odlišujeme, veď aj krajiny najotvorenejšie k imigrantom kladne posudzujú ani nie štvrtinu všetkých žiadostí o azyl. Solidarita znamená pozerať na všetkých ľudí ako rovné bytosti a úprimne pri tom chápať ich situáciu.

Je legitímne hovoriť o tom, aké sú naše kapacity, v čom doterajšie modely a postupy zlyhali a naopak, čím boli migranti v Európe v posledných rokoch a desaťročiach prínosom. Myslím si však, že pohľad na človeka ako na niekoho, kto nám je v každej situácii fundamentálne rovný a schopnosť posúdiť jeho potreby bez toho, aby sme ho vopred zaškatuľkovali a vnímali ako hrozbu, by celej tejto diskusii mala predchádzať.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslanec Národnej rady SR a člen výboru pre školstvo.

Blogy

|