Šach
Má sa krása obhajovať vlastným príbehom?
Včera by mala 80 rokov nádherná rodáčka z Oravy a moja starká Magdaléna, ktorá vo mne vedela prebudiť pocit pre zamyslenie sa nad vlastnou kritikou.
Denník SME pripomína z pera Ľ. Feldeka, že ešte o deň skôr by sa dožil 90tych narodenín básnik, vďaka ktorému sa o poézii na Slovensku ešte stále môžu napísať texty (napríklad aj odkázaný na D. Pastirčáka k téme Válek v .týždni), ktoré obstoja medzi aktuálnymi titulkami a neprodukujú nadrozmerné podnety.
Poéziu čítam pomerne málo… A tak, keď už, dokonca opakovane, ako jeho S hlavou v ohni na postoji v nedeľu a v pondelok tento týždeň, tak to už je chvíľa.
Fascinuje ma, ako dokázal človek s miestami nespochybniteľne brilantným štýlom publikovať Jesennú lásku, ako sa z tohto mohol stať jeden z národných (a jeho veľ)hitov, ako sa s týmto úspechom predsa stále aj ja trochu vyrovnávam… Považujem ju za príklad balíka chýb. Napriek nehe, ktorou v literatúre vedia oplývať práve muži.
Človek je sám sebe najtvrdší sudca.
*
Presnosť klame.
Častejšie varíme
bez majoránky.
Svitáme pred Svetlom.
Prijali by sme tieň
a zákon o sviežení.
Nad nami dvor
s jedným padlým mostom
vráti nás za sebou.
*
