Vďaka paradoxom vo vedách nevšedné uvedomenie …
Žeby konečne dobré (seba)kritické znamenie … ?
Niekedy ešte v deväťdesiatych rokoch …
Čítal som zaujímavú knižku o protirečeniach, protikladoch
S názvom Paradoxy vedy od Anatolija Konstantinoviča Suchotina
Vydala ju vtedy Mladá Fronta a v slovenčine i naša Smena
Tá knižulienka asi je v mojom podvedomí na dobrom mieste uložená
Keď minulý rok „mojím druhým ja“ úvaha takáto bola vytvorená …
Ehm … že priemerný vek nositeľa Nobelovej ceny
Za objav v oblasti fyziológie a medicíny
Je o „skromnulinko“ menej než len šesťdesiat rokov
Naďalej teda môžem existovať s istou nádejou
Že ešte stále mám velikánsku šancu …
Dostať za svoju „budúcu vedeckú“ prácu
Toto celosvetovo uznávané ocenenie …
Nemusí márne byť moje (ne)zištné snaženie !
Veď je dosť známe z dávnejšej histórie vied … a tomu ver !
Že nie raz k „prelomovému“ objavu dopracoval sa „outsider“
Tak prečo v dákej vednej disciplíne nemohol by som aj ja ?
Hádam si nemyslíš, že ďaleko mám od tohto kritéria ?!
V každej oblasti celkom určite som „naslovovzatý“ outsider
Preto vedecký úspech v ktorejkoľvek z nich mám na výber !!!
——-
(Ču)desná mu(d)rovačka
17.08.2015
