Denník N

Šebej a Žitňanská – vojnová korisť

Ich bývalí kolegovia vravia, že sa nie je čomu diviť. Bolo to predvídateľné. Tí, ktorí zradili svoje vlastné myšlienky a štátnické idey pri eurovale, presne tí istí a tak isto zradili druhý raz. Urobili presne to isté. Zradili svoju krajinu.

Pán Šebej dôvodí, že kolaboruje so Smerom pre to, že ak by zmizol Most-Híd, vraj by zmizla konštruktívna normalita. No z toho, čím Most-Híd dnes je, vyplýva, že by zmizla submisívna abnormalita.

Tiež rozpráva o tom, že chudoba nespôsobuje nárast fašizmu. Veruže spôsobuje. Ale musí byť snúbená s krízou hodnôt. A ku kríze hodnôt prispieva aj správanie takzvaných štandardných politikov.
Ak tí, ktorí sľubujú voličom očistu verejného života a potom splachujú svoje slová do stoky, sú vodou na mlyn tým, ktorí broja proti všetkému, čo si vraví „štandardné“. Lebo „štandardné“ pre nich znamená faloš, zradu, klamstvo a lup.

To, čo urobil Beblavý a Simon vníma Šebej ako zbabelý úprk od zodpovednosti. Nevedno, či si uvedomuje, že on sám bude zodpovedný po nasledujúce štyri roky za všetko, čo na jeho chrbát pripíše smečka, ktorá je pripravená na svoju labutiu pieseň. A predpokladom je, že zmiznú aj točky z batérií na záchodoch.

Pri ceremoniáli poslaneckých sľubov som sa sústredila na nonverbálne prejavy členov vlády, ktorí boli nastúpení za chrbtami nových poslancov. Ich výrazy tváre mal vidieť obzvlášť pán Šebej a pani Žitňanská. Ten víťazoslávny pocit a radosť pri ich menách nevedeli skryť. Vyplával v ich výrazoch tváre napriek všetkému sebaovládaniu.
Tá triumfálna hrdosť! Odniesli si z boja vojnovú korisť. Vzácnu a drahú korisť, ktorú môžu zneuctiť povolaním do svojich služieb.

Teraz najčítanejšie