Blog
štvrtok

Sedem krát NIE kvótam na utečencov

Európska komisia včera navrhla rozdeliť podľa kvót prvých 40 tisíc utečencov, pre Slovensko to znamená prijať 800 z nich. To samo o sebe pre päťmiliónovú krajinu rozhodne nie je veľa, no po zohľadnení širších súvislostí sú kvóty pre utečencov zlým a nebezpečným riešením a Slovensko ich musí odmietnuť.

 

  1. 40.000 je len začiatok. Celkovo počíta komisia pre tento rok so 700 tisíc utečencami, čo by podľa aktuálneho kľúča pre Slovensko znamenalo 14 tisíc. Za rok! Slovensko nie je schopné integrovať ani len Rómov, ktorí tu žijú a jednoducho nebude schopné integrovať tisíce až desaťtisíce ľudí s úplne odlišnou kultúrou a výrazne inými životnými návykmi.
  2. Prerozdeľovací kľúč je nastavený nespravodlivo. Podiel Slovenska je približne dve percentá, i keď Slovensko predstavuje (počtom obyvateľov a HDP) len niečo vyše jedného percenta. Je to preto, že Taliansko a Grécko sa ako prijímateľské krajiny prerozdelenia nezúčastňujú, ani Malta. Veľká Británia, Írsko a Dánsko si vyjednali výnimku.
  3. Opäť odovzdávame suverenitu. Ak existuje niečo ako prirodzené právo každej samostatnej krajiny, je to právo rozhodovať, kto smie do nej prísť žiť. V nepriamej demokracii rozhoduje o tom vláda, poťažne parlament, ktorý sa musí každé štyri roky postaviť pred voličov. Európska komisia s 30 tisíc úradníkmi sa nemusí spovedať fakticky nikomu. Odovzdávanie kompetencií do Bruselu kritizujem už dlhodobo a v tomto prípade považujem za mimoriadne nebezpečné, aby nikým nevolení úradníci rozhodovali o tom, koho Slovensko musí prijať a nebral sa najmenší ohľad na to, čo chcú ľudia.
  4. Prijímaním utečencov podporujeme prevádzačov. Prevádzačstvo je mimoriadne lukratívny miliardový biznis (ak 700 tisíc utečencov zaplatí v priemere 3 tisíc dolárov, je to za pár gumených člnov viac ako dve miliardy dolárov) a rozdeľovaním utečencov po celej Európe len vytvárame predpoklady pre prijímanie ďalších. Je to ako nezmyselný boj proti marihuane, ktorý najmä garantuje zisky mafii.
  5. Utečenci sú väčšinou mladí muži. Je na mieste predpokladať, že po nejakej počiatočnej „okukávacej“ dobe si začnú volať svoje rodiny. Veľakrát je utečenec, ktorý dokázal vygenerovať niekoľko tisíc dolárov za prevedenie do Európy, len akási hodená kotva. Počet prijatých utečencov rozhodne nebude konečný.
  6. Rozdiely v kultúre sú obrovské. Žijeme v prehnane politicky korektnej dobe. Snaha o odstraňovanie čo len náznaku diskriminácie je miestami až absurdná a plnou vážnosťou sa tvárime, že všetci sme rovnakí. Lenže nie sme. Moslimovia nezdieľajú tie hodnoty ako kresťania a to tvrdím ja ateista a sám utečenec (v roku 1980 moji rodičia emigrovali do Nemecka, ja som sa po revolúcii vrátil). Je obrovský rozdiel, či sa utečenec snaží stať sa súčasťou existujúcej spoločnosti (ako to bol prípad mojich rodičov), alebo či sa snaží si vytvoriť svoj vlastný svet podľa svojich hodnôt. Len potom je otázka, prečo tí utečenci, ktorí sú muslimovia, neutekajú radšej do Saudskej Arábie.
  7. Utečenecké kvóty rozbijú Schengen. Schengen je luxemburská dedina s menej ako 5 tisíc obyvateľmi na hranici s Nemeckom a Francúzskom. V celej Európe známym sa Schengen stal potom, čo v roku 1985 podpísalo 5 krajín dohodu o vzájomnom zrušení hraničných kontrol. Medzičasom je súčasťou schengenského priestoru 23 štátov EÚ a dá sa povedať, že práve voľný pohyb osôb po Európe je jednou z najväčších výhod EÚ. Ak si komisia presadí utečenecké kvóty, výrazne napomôže politickým silám v členských štátoch, ktoré budú požadovať opätovné uzavretie hraníc.

Rozdeľovať utečencov po jednotlivých krajinách nie je riešenie. Riešenie je účinne chrániť južnú vonkajšiu hranicu, stačí si zobrať príklad z Austrálie. Treba si uvedomiť, že človek zo severnej Afriky nemá na území EÚ rovnaké práva ako človek z EÚ. To je holý fakt, z ktorého plynie záver, že pobyt v EÚ nie je nárok, ale privilégium.

Okrem toho je nevyhnutné účinne bojovať proti prevádzačom, rozhodovať o žiadostiach o azyl už na území Afriky a najmä prispieť k stabilizácii severnej Afriky. Najmä pri tej stabilizácii má EÚ dosť veľký morálny dlh.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|