Denník N

Sedem rokov v „neziskovom svete“ – čo som sa naučil

Nebo (Tomáš Tahy)
Nebo (Tomáš Tahy)

Začiatkom tohto roka to bolo presne 7 rokov, čo som vstúpil do neznámych vôd „neziskového sektora“. Čo ma tých 7 rokov naučilo?

Delenie na tri sektory (štátny, súkromný a neziskový) je mätúce a nie najšťastnejšie. Úplne by stačili dva – štátny a súkromný (neštátny).

Čo je výstižnejšie: „non-profit“ alebo „more-than-profit“…?

Akákoľvek myšlienka, akýkoľvek projekt alebo program – všetko je to nakoniec aj tak len o ľuďoch a o peniazoch.

A) Ak nebudú fungovať vzťahy medzi ľuďmi (aktérmi / partnermi…), na základe zdieľania spoločných hodnôt a otvorenej komunikácie, nebude fungovať ani projekt a skôr či neskôr narazí (spôsobov je veľa).

B) Ak nebude fungovať zdravý finančný manažment (ako v akomkoľvek biznise), projekt skôr či neskôr stroskotá.

A) ide ruka v ruke s B). Navzájom sa podmieňujú a dopĺňajú.

Akákoľvek krásna myšlienka (napríklad o záchrane sveta) stroskotá, ak sa vízia odtrhne od reality dostupných možností.

Myšlienka, vízia a sen sa udusia a časom vyhasnú, ak systémy a procesy prerastú zdravý rozum, prípadne ak sa financie stanú alfou a omegou (mením poslanie podľa toho odkiaľ fúka vietor a.k.a. peniaze).

Ak organizácia podcení alebo rezignuje na neustálu snahu hľadať rovnováhu medzi snom (poslaním) a systémom (mašinériou získavania, používania a účtovania peňazí), je to začiatok konca napĺňania jej poslania.

Ak organizácia stratí ľudí, ktorí sú naozajstnými nositeľmi jej poslania (veria mu a pomáhajú ho uskutočňovať), môže to byť začiatok jej konca.

Naopak, ak ľudia stratia vieru v projekt/program/poslanie, ktorého sú súčasťou, ďalším zotrvávaním v ňom len strácajú čas a prispievajú k jeho zániku.

Viera v poslanie je ako iskra v ohni. Ak sa neustále nerozdúchava, prestane rásť a začne hasnúť. Spolu s ňou aj celý oheň.

Organizácia/projekt/program stratí človeka, ak mu klame, ak ho nezapája ako partnera, ak s ním nejedná férovo alebo ak mu nedá priestor a podnety na osobný rast a sebarealizáciu.

Ak očakávania a ambície presiahnu reálne možnosti a kapacity (ľudské alebo finančné), je to začiatok konca akéhokoľvek vzťahu a veľkým ohrozením každého projektu.

Bez kompromisov to nejde. Ak sa ale bežnou praxou stane neustále ustupovanie z hodnôt, na ktorých bol projekt založený, je viac než pravdepodobné, že sa blíži kríza.

Ako všade inde, aj tu platí, že pretvárka, lož a faloš sú rovnou cestou do pekla, alebo aspoň k pochovaniu všetkého dobrého, čo sa podarilo vytvoriť.

Na druhej strane, úprimnosť, čestnosť a otvorenosť sú základnými kameňmi „katedrály“, ktorou sa môže stať dobrý projekt.

Projekty sú ako semienka stromov. Les ešte nikdy nevyrástol len z jedného z nich alebo za týždeň…

Šťastie naozaj praje pripraveným. Všetko, čo sa do projektu vloží pred jeho realizáciou sa stane neoceniteľnou živnou pôdou počas jeho rastu.

***

V „neziskovom svete“ platia presne tie isté zákonitosti, pravidlá a princípy ako všade inde. Jediný rozdiel možno je, že so zdrojmi treba žonglovať o niečo obratnejšie, lebo ich je o dosť menej…

Hranice/sektory existujú len na papieri a v našich hlavách.

Začnime už konečne robiť veci spolu!

***

Na záver ešte niečo osobné.

Asi to najcennejšie, čo ma táto skúsenosť naučila je toto:

Ak stojíš na križovatke, kde jedna cesta je cestou srdca a druhá cestou rozumu, naber odvahu a vyber sa tou prvou.

Neoľutuješ.

Teraz najčítanejšie