Sen Bratislavskej kaviarne o politickej strane

(zdroj: unzensuriert.at/Das Kaffeehaus)

Pozoruhodné až šokujúce však je, ako k tejto vízii – zbožne želanej Bratislavskou kaviarňou – pristúpil denník SME. Vo štvrtok 21. apríla uverejnil veľkoformátový článok na 2. strane s titulkom: „DOPYT PO NOVEJ STRANE JE. MUSÍ BYŤ INÁ AKO DOTERAZ. A podtitulkom: „NOVÁ POLITICKÁ STRANA BY MALA V SEBE SPÁJAŤ ĽAVICOVÉ HODNOTY A PRAVICOVÉ SMEROVANIE V EKONOMIKE, ZHODUJÚ SA ANALYTICI.¹

Okey, takže ĽAVICOVÉ hodnoty a PRAVICOVÉ smerovanie v ekonomike? Fakt vážne? Každý človek,  ktorý si ešte čo-to pamätá z občianskej výchovy, alebo len zbežne sleduje noviny vie, že pravicový ekonomický program sa s ľavicovými hodnotami nie že trochu, ale celkom zásadne nezhoduje. Základnými ľavicovými hodnotami sú totiž ROVNOSŤ a SOLIDARITA a tú ľavicová politika, už viac ako storočie,  presadzuje najmä v ekonomickej oblasti. Napríklad – cez väčšiu mieru prerozdelenia blahobytu, cez vyššie zdanenie bohatých ako chudobných a cez majetkové dane. Toto sú základné priority ľavice v ekonomickej oblasti, inak by už ľavica nebola ľavicou. Kto bližšie sleduje politické dianie v Európe a vo svete vie, že aktuálne problémy ľavicových strán sú spôsobené práve tým, že z týchto priorít a svojej historickej úlohy: pomáhať chudobným alebo chudobnejším ľuďom k lepším šanciam na plnohodnotný život, na vyššiu životnú úroveň, cez lepšie uplatnenie – v niektorých krajinách viac, v niektorých menej – ustúpili.

Ako teda môže „pravicový ekonomický program“ napĺňať „ľavicové hodnoty“ sme sa z článku SME samozrejme nedozvedeli. O to viac sme sa mohli dozvedieť o úvahách bratislavských intelektuálov, ktorí by chceli stranu, ktorá bude zodpovedať ich predstave. Bude aj ekonomicky liberálna, samozrejme reformná, ale aj ľavicová a humanistická. Znie to krásne no nie? Marketing najvyššej kategórie.

S podobným „konceptom“ prišiel v roku 2000, v USA aj George Bush, nazval ho „súcitný konzervativizmus„. Ľuďom sa zapáčil, bol to napokon tiež kvalitný volebný marketing. A jeho výsledok: vojna a zrod nového terorizmu v Iraku a na Blízkom Východe, obrovské daňové úľavy najbohatším, mučenie a sledovanie vlastných občanov tajnými službami, pokles životnej úrovne stredných a nízkych tried a premrhané bilióny dolárov na vojnu a zbrojenie. Hovorí sa, že vysokoškolské vzdelanie a bezplatná zdravotná starostlivosť pre ľudí v USA sú príliš drahé a neefektívne. Miliardy a bilióny dolárov vystrelených z hlavní zbraní sú pre politické a oligarchické špičky USA asi lepšou investíciou do budúcnosti krajiny a ďalších generácií..

(Zdroj : Sme.sk)

Takže marketingovo na to ide SME veľmi správne, nová strana, po ktorej je údajne dopyt musí byť reformná, modernistická, ale aj humanistická a súcitná. Šokujúce je to, ako ani redaktori alebo editori SME nedomyslia, že po volebnom marketingu vždy prichádza v politike na konkrétne rozhodnutia, ktoré už marketing neoklame. Znížiť priame a paušálne dane, teda cesta späť k rovnej dani, optimálne na 15 %, veď potrebujeme konkurencieschopnosť a investície, ale ako potom zaplatiť kvalitných učiteľov, lekárov, ako investovať do výskumu? Ako podporovať štrukturálne ekonomicky znevýhodnené regióny. Nízke dane, ale aj prerozdelenie, to naozaj nejde, to vie už snáď každý. Alebo takisto, zflexibilniť zákonník práce, veď sme hovorili, že máme pravicový ekonomický program. Ale čo to má spoločné s ľavicovými hodnotami, keď oslabujeme ochranu zamestnancov? Takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho.

Iste pochopil som, SME a iní predstavitelia si to predstavujú tak, že to bude strana s neoliberálnym ekonomický programom: nízke dane, teda nízke prerozdelenie, štíhly štát, ale bude vyznávať slobody v etických a kultúrnych otázkach. Len by sa patrilo povedať, že to s „ľavicovými hodnotami„, tak ako ich ľavicové strany historicky presadzujú, nemá zhola nič spoločné. Čiže bola by to čisto mestská liberálna strana, pre – uznávam, nielen ale najmä Bratislavskú kaviareň.

Aby som to teda ukončil úplne jasne. Dnes už nielen na Slovensku platí, že ľavicový program je v prvom rade o pomoci znevýhodneným a o boji proti chudobe, bodka. A takýto program vyžaduje silný sociálny štát, nikto to nikde inak nevymyslel. A sociálny štát potrebuje vyššiu mieru prerozdelenia, a nie „pravicový ekonomický program“. Preto vnímam tento článok SME ako peknú snahu o prípravu pôdy pre nový politický subjekt, ktorá ale musí stroskotať na prvých dilemách reálneho politického rozhodovania o ekonomických opatreniach. Takáto strana môže voličom priniesť jedine to, na čo má zo svojho popisu skutočné predpoklady – Sklamanie..

¹: http://domov.sme.sk/c/20143546/aka-by-mala-vyzerat-nova-politicka-strana.html