Denník N

Sex na počiatku alebo o tradičnosti tradičnej rodiny

Je rodina o ktorej ochranu a zachovanie sa teraz bojuje naozaj pre ľudský druh až tak tradičná? Nie sú náhodou problémy ktorým musí čeliť, dôsledkom popierania inštinktov zdedených z nášho paleolitického usporiadania ktoré bolo výrazne iné ako súčasné? A čo si počneme s pravdou ak to tak naozaj je?

Diskusia o tradičnej nukleárnej rodine založenej na exkluzívnom vzťahu jedného muža a ženy často začína zdôrazňovaním starobylosti tejto inštitúcie a citovaním zásad správneho rodinného správania v najstarších textoch ľudskej civilizácie Rigvédou počínajúc a Starým a Novým zákonom, či stredovekými traktátmi končiac.

Vzniká tým dojem, že toto rodinné usporiadanie je čosi čo je ľudskému rodu prirodzené a vlastné už od nepamäti. Technicky to tak aj je, pretože každý fragment našej zachovanej kultúrnej pamäti nie je pochopiteľne starší ako vznik písma. Najstaršie písmo však vzniklo až okolo 5000 rokov pr.nl. v Mezopotámii a neskôr v ďalších organizovaných civilizáciách založených na poľnohospodárstve a chove domácich zvierat. Málokto však vie akým obrovským zlomom bol pre človeka práve prechod na tento spôsob obživy z pôvodného lovecko-zberačského usporiadania ktoré formovalo vývoj človeka po oveľa dlhší čas predtým.

Človek ako živočíšny druh existuje vo svojej modernej biologickej podobe okolo 200 000 rokov. Prechod na poľnohospodárstvo sa udial pred zhruba 10 000 rokmi. Ak to zoberieme percentuálne, tak život v spoločnosti majúcej základ v poľnohospodárstve predstavuje okolo 5% času našej samostatnej existencie, zatiaľ čo zvyšných 95% sme fungovali v lovecko-zberačskom usporiadaní. Z hľadiska génov a inštinktov sme tak stále vyselektovaní pre život lovcov a zberačov aj keď sa v relatívne nedávnej minulosti naše životy radikálne zmenili.

Práve prebiehajúca debata o význame tradičnej rodiny sa tak nemôže zaobísť bez historickej exkurzie do obdobia, ktoré najvýraznejšie formovalo výber génov, ktorými každý z nás v súčasnosti disponuje.

Toto obdobie je živým predmetom vedeckého záujmu a na západ od nás sa o tejto téme živo diskutuje.

Na počiatku bol sex - Martinus

Významným príspevkom do tejto diskusie bolo v roku 2010 vydanie knižky Na počiatku bol sex s podtitulom: Ako sa párime, prečo sme neverní a čo z toho vyplýva pre moderné partnerské vzťahy od amerických autorov Christopher Ryan a Cacilda Jethá.

Kniha sa zaoberá komplexným rozobratím života v zachovalých lovecko-zberačských spoločenstvách prípadne spoločenstvách, ktoré znaky tohto usporiadania nesú aj v dnešnej civilizácii. Po biologickej stránke taktiež detailne porovnávajú špeciality našich tiel s našimi najbližšími genetických príbuznými veľkými opicami najmä šimpanzmi a bonobami (samostatný podruh vzhľadom podobný šimpanzom ale sociálnym a sexuálnym správaním výrazne odlišným) ktoré sú nám geneticky najbližšie.

Zvláštnosti ľudskej sexuality ako skrytá ovulácia (keď neviete podľa vonkajších znakov zistiť kedy je najväčšia pravdepodobnosť, že žena otehotnie), semenníky mimo tela a nadpriemerne veľké mužské penisy v pomere k telu (mnohých mužov tento fakt iste poteší ale svedčí to najmä o tom, že v minulosti existoval medzi našimi mužskými predkami sexuálny konkurenčný boj) a viaceré ďalšie totiž vypovedajú o podmienkach v akých sa náš druh vyvinul viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Ich záverom po detailnej diskusii je, že človek sa svojim sociálnym a sexuálnym správaním vyvinul pre oveľa otvorenejší život v menších komunitách bez jasne definovaných nukleárnych rodín. Jednoducho, o sex a paralelné vzťahy nebolo nikdy núdze a o deti sa staralo celé spoločenstvo pričom kto bol otec dieťaťa nebolo ľahké zistiť a ani to nebolo sociálne dôležité.

Logika fungovania paleo rodiny

Život v lovecko-zberačských kmeňoch totiž vyžadoval od našich predkov úzku spoluprácu bez možnosti väčšieho individuálneho majetku a kmeňová identita bola často silnejšia ako rodinné väzby. V takomto usporiadaní nefungovala rodina v dnešnom zmysle a muži aj ženy mali množstvo paralelných vzťahov – sociálnych aj sexuálnych, pričom tie sexuálne slúžili najmä na podporu tých sociálnych.

Nebola to však žiadna promiskuita v dnešnom vnímaní toho slova. Paralelné vzťahy mali svoj význam a pomáhali otcom aj matkám zlepšovať šance na prežitie svojich potomkov. Lov je aj bol rizikovou záležitosťou a ak by sa o jednu ženu a jej deti staral len jeden muž a ten by pri love zahynul alebo by dlho nič neulovil, šance na prežitie ženy a jej detí by boli drasticky znížené.

Preto u lovcov a zberačov skôr vznikajú usporiadania, ktoré tieto riziká minimalizujú. Jedlo sa delí rovnostársky medzi všetkých členov spoločenstva a starostlivosť o deti je tiež zdieľaná. Skrytá ovulácia žien a sex ako nástroj na utužovanie sociálnych vzťahov v konečnom dôsledku znamenajú neistotu otcovstva pre mužov. A ak si muž nie je istý, ktoré dieťa s ktorou ženu je vlastne jeho, jeho starostlivosť sa aj pri existencii sebeckého inštinktu starať sa hlavne o svoje deti rozloží na starostlivosť o deti celého kmeňa alebo minimálne na deti žien s ktorými udržuje vzťahy.

Ak má matka takýmto spôsobom zabezpečený kolektívny záujem o svoje deti je oveľa slobodnejšia v rozhodovaní komu prejaví svoje sympatie. A bolo by pre ňu dosť nevýhodné a sociálne zvláštne ak by to bol stále ten istý muž.

Šokujúce stretnutia prvých cestovateľov

Z pohľadu našej súčasnej kultúry sa zdá byť takéto správanie morálne nepredstaviteľné. Veď aj prvé stretnutia predstaviteľov západnej civilizácie s kultúrami, kde sa tieto prastaré formy spolunažívania zachovali boli plné úžasu a šoku. Spomeňme si na príbehy ako vzbura lodi Bounty, kde sa námorníci vzbúrili svojmu veleniu po stretnutí s povoľnými Tahiťankami, údiv polárnikov pri stretnutí s Inuitmi, kde im náčelník so samozrejmosťou ponúkol svoje lôžko aj so svojou družkou či príbehy misionárov snažiacich sa umravniť divoké kmene Oceánie či Amazónie.

Zaujímavý je aj príbeh cestovateľa Marca Pola, ktorý pri jazere Lugu natrafil na svojráznu a prastarú komunitu zvanú Mosuovia. U Mosuov sa o deti starajú bratia svojich sestier namiesto manželov. Toto usporiadanie malo za následok nevídanú sexuálnu otvorenosť miestnych žien k mužom ich spoločenstva ale aj cudzincom.

mosuovia

Čínsky Mosuovia žijúci v okolí jazera Lugu si zachovali systém otvorenej rodiny až do dnešných čias napriek mnohým a často aj brutálnym pokusom čínskych komunistov o jeho zmenu. Fotografia: mary.pandapoop.net

Z uvedeného vyplýva, že hlavná podmienka aby takéto usporiadanie medzi ľuďmi fungovalo je, aby materiálna starostlivosť o deti bola zdieľaná viacerými mužmi a aby poznanie otcovstva nebolo možné a teda ani sociálne dôležité.

Poľnohospodárstvo – najradikálnejšia zmena v dejinách ľudstva

Čo sa však zmenilo s príchodom poľnohospodárstva? V prvom rade zásoby jedla sa začali dať zhromažďovať a uchovať na dlhšie obdobie. Už to nebolo len o tom, čo dnes nájdem alebo ulovím v okolitej krajine.

Najväčšiu šancu na prežitie mali tí, ktorí mali v zásobe najviac obilia a pod kontrolou najviac kusov domácich zvierat ktoré mohli použiť aj na mlieko aj na mäso.

Spoločnosť sa nutne musela hierarchizovať a špecializovať na tých, ktorí sa venovali poliam a zvieratám a tých, ktorí ich chránili pred lupičmi takto mobilnej potravy. Pretože pokušenie a prípadný zisk ísť namiesto neistého lovu na vojnovú výpravu proti susednému kmeňu a priviesť si nové stádo zvierat, nádoby s obilím a nové podriadené ruky pre prácu na poli bolo príliš veľké.

V momente, keď je možné privlastniť si potravu, podľahne fyzicky silnejší muž túžbe privlastniť si aj ženu. S inštinktami lovca a zberača, ideálne viacero žien. Muž ktorý vie zabezpečiť takúto podporu v podobe majetku sa tak stane atraktívny aj pre ženy. Vie totiž dobre zabezpečiť nielen ju ale aj jej deti. Takýto scenár, kde jeden muž si privlastní viac žien však vytvorí nerovnováhu v spoločnosti vzhľadom na približne rovnaký počet narodených mužov aj žien. Nedostatok dostupných žien pre všetkých mužov vytvorí napätie a riešením je buď vznik masovej prostitúcie alebo manželstvo, kde jednému mužovi pripadne práve jedna žena.

V tejto situácii je jasné, že tou morálne správnou hodnotou sa stane hodnota nukleárnej rodiny resp. generačnej veľkorodiny a manželstva spojeného s vernosťou oboch partnerov.

Nukleárna rodina je totiž naozaj to logicky správne zriadenie v podmienkach kde je strava a neskôr aj kapitál hromaditeľný.  Je to sociálne usporiadanie, ktoré minimalizuje napätie v spoločnosti a zároveň má šancu naplniť do určitej miery aj našu lovecko-zberačskú prirodzenosť. Kľúčový je však výraz “do určitej miery“.

Súboj duše s telom

Keďže naša lovecko-zberačská prirodzenosť je optimalizovaná pre život v komunitách s paralelnými vzťahmi, nemôže byť tak náhla zmena spoločenského usporiadania ako bol prechod k nukleárnej rodine bez následkov.

Čo sa stane, ak rozdelíte ľudí s inštinktmi lovcov a zberačov do nukleárnych rodín? Tam kde boli predtým paralelné vzťahy bežné sú zrazu neželané.
A tu začína, slovami básnika, súboj duše s telom.

Duša je hlas morálne správneho riešenia, v novej spoločnosti kodifikovaného aj hlasom nového jediného Boha a jeho prikázaniami.

Telo je hlas geneticky podmienených inštinktov nášho tela so sklonom ku správaniu optimalizovanému pre život v tradičnom lovecko-zberačskom usporiadaní.

Výsledkom je stav, kde nukleárna rodia síce funguje, zabezpečuje  stabilitu spoločnosti a opateru a výchovu detí ale spod jej anjelských šiat neprehliadnuteľne vystrkujú rožky relikty nášho prapôvodného usporiadania.

Výsledkom je spoločnosť, kde je iný masovo uznávaný ideál a iná realita v ktorej ten ideál nikdy nebol skutočne realizovaný. Historické problémy s neverou a prostitúcia ako najstaršie remeslo to len potvrdzujú.

Dôležité je preto si uvedomiť, že ak sa tradičná rodina v dnešnej dobe rúca a cíti ohrozená tak to je preto, že ohrozená bola vždy. Dnešná doba len zjemňuje trest za narušenie jej morálnej autority a dáva väčšiu možnosť realizovať individuálnu slobodu človeka.

Tento proces však nie je ľahký a bez obetí. V tejto časti majú tradicionalisti pravdu.  V rodine totiž nejde prioritne len o sexuálnu spokojnosť jej dospelých členov.

Najdôležitejšie vždy bolo a bude šťastie detí. Mnoho párov pokojne potlačí alebo zatají svoje chúťky v prospech detí. Lebo alternatívou rozpadu rodiny v súčasnej dobe je výchova detí len jedným z partnerov, ústavná starostlivosť alebo v tom lepšom prípade striedavá starostlivosť.

Každým odobratím jedného zdroja lásky a podpory, deti prichádzajú o niečo dôležité. Ak budeme vychádzať z pravdivosti modelu o našej lovecko-zberačskej prirodzenosti, tak zdravé deti budú prosperovať pri láske a podpore čo najviac dospelých a pri absencii tejto blízkej pozornosti budú trpieť.

Aké je teda správne riešenie? Udržať tradičnú rodinu aj keď do určitej miery potláča našu dávnu prirodzenosť? Žiť naďalej v spoločnosti kde nevera, žiarlivosť, prostitúcia, zneužívanie detí sexuálne frustrovanými jedincami a pornografia budú naďalej existovať a prosperovať ako nevyhnutné následky našej potláčanej hypersexuálnej povahy? A pritom sa tváriť, že nič z toho vlastne neexistuje?

Ak nám má história niečo napovedať o budúcnosti tak to je, že akýkoľvek pokus o potlačenie našej prirodzenosti je ako pokus zastaviť prírodný zákon.

Teraz najčítanejšie