Blog
nedeľa

Sexuálne zneužitie

Sexuálne zneužitie nie je téma, o ktorej by bolo ľahké hovoriť. Často sa k nej dostaneme oblúkom pri riešení iných problémov počas terapie. Je to zranenie, ktoré mnohé obete vytesnili...

Sexuálne zneužitie patrí medzi zranenia, o ktorých sa ľudia hanbia hovoriť. Je pre nich ľahšie o tom nehovoriť, ako priznať, že k niečomu takému v ich živote prišlo. Samotná spoločnosť im to neuľahčuje. A neuľahčuje im to ani skutočnosť, že to čo sa stalo, samo o sebe – je veľkým ponížením a zahanbením (hoci nie ich vinou).

Mnohé obete by radšej zomreli, ako o tom prehovorili. Obávajú sa a často oprávnene, že mnohí sa od nich budú dištancovať keď prehovoria, alebo im nebudú veriť a tak k zraneniu sa pridá pocit nedôvery a nepochopenia...

 

Čo je zneužitie

Úplne na začiatku je dôležité urobiť prvý krok – priznať si, že prišlo k zraneniu a k zneužitiu.

Čo je sexuálne zneužitie? Vo všeobecnosti sa rozlišuje sexuálny kontakt a interakcia. Sexuálny kontakt je akýkoľvek dotyk, ktorý má u obeti, alebo páchateľa vyvolať túžbu. Často pritom neostane len pri dotyku. Rozlíšiť čo je sexuálny kontext, je zložitejšie. Rozlišujeme ich na vizuálne, verbálne a psychologické. Vizuálne je napr. nútenie obete sledovať pornografiu, alebo ak ju niekto sleduje pri odhaľovaní. Verbálna interakcia je - keď sa nás druhý dotýka slovami a má narážky o nás a našom tele. Často ide o dvojzmyselnosť, ktorá je ťažšie dokázateľná, ale u páchateľa má jednoznačný rozmer. Psychologická interakcia je definovaná ako narušenie hraníc, zásah do identity toho druhého (napr keď otec zneužíva dcéru a vníma ju ako náhradu za jej matku – akoby mu mala nahradiť manželku). Psychologická interakcia často sprevádza verbálnu a vizuálnu.

 

Skutok sa stal

Čo je zneužitie už vieme. Druhým krokom je určiť, kto je páchateľom.

Páchateľom môže byť prakticky ktokoľvek. Môže to byť niekto známy, aj neznámy, člen rodiny, či všeobecne známa osobnosť. Okrem toho sa stretávame s obeťami, ktoré boli opakovane zneužívané rôznymi osobami. Ako by boli na nejakom „zozname“...

Pre obeť je niekedy úľavou, ak páchateľom bol niekto neznámy. Skutok sa síce stal, ale nebola otrasená dôvera v niekoho blízkeho. Akoby sme ľahšie niesli zranenie od niekoho, koho sme nestihli spoznať (mať radi).

Obete často páchateľa ospravedlňujú. Snažia sa jeho čin vysvetliť, alebo ospravedlniť. Ale skutok sa stal. Obeť utrpela zranenie, ktoré je skutočné. U páchateľa možno hovoriť o poľahčujúcich okolnostiach, ale to nijako neospravedlňuje, čo sa stalo. A nemôže zmenšiť zranenie. Skutok sa stal. A ospravedlňovanie páchateľa nie je cestou, ako zranenie uzdraviť.

Hovoriť o zranení je ťažšie, ak páchateľom je niekto z rodiny. Je to človek, ktorého všetci poznajú. Ja vs. On. Kto mi uverí, že ten druhý ktorého všetci poznajú, bol niečoho takého schopný?

 

Zranenie, ktoré pretrváva

Skutok sa stal. A vieme, kto ho spáchal.

Je evidentné, že ak páchateľ by skutok nespáchal, nedošlo by k zraneniu. Ale je páchateľ našim nepriateľom? Nie. Páchateľ musí niesť zodpovednosť za svoje konanie. Ale ak aj ju bude niesť, neuzdraví to naše zranenie. My sme obeťou a našim nepriateľom je zranenie, ktoré sme utrpeli.

Prečo je nepriateľom zranenie a nie páchateľ? Páchateľ prišiel a odišiel, zranenie pretrváva. Páchateľa už nemusíme nikdy vidieť, ale zranenie si nesieme so sebou a musíme ho uzdraviť, inak bude ovplyvňovať náš život. Bude hnisajúcou ranou.

Prirodzenou reakciou na niečo nepríjemné je, že sa snažíme urobiť všetko preto, aby sa to nezopakovalo. Sexuálne zneužitie otriaslo našou dôverou v druhého človeka. Ak toto zranenie neuzdravíme, budeme mať problém nadväzovať dôverné vzťahy a neskôr niekoho naozaj milovať.

Pri zneužití nemuselo dôjsť k zneužitiu dôvery a dôverného vzťahu (ak páchateľ je neznámy). A predsa došlo k zneužitiu dôvery. Pretože sexualita patrí do dôverného vzťahu. Páchateľ vytrhol zo vzťahu len telesný rozmer, ale zasiahol tým aj duchovný rozmer vzťahu. Toto zranenie ohrozuje schopnosť nadviazať vzťah.

 

Kríza dôvery

Zranenie prináša do života človeka hanbu. A hanba doslova zamoruje jeho svet. Túži po láske. Avšak po zneužití, je náš pohľad na lásku deformovaný. Zneužitie nám prináša zahanbenie. Keď túžime po láske, k slovu sa hlási naše zneužitie. A pre zneužitie sa necítime hodní byť milovaní a cítime hanbu. A pre to všetko obraciame pohľad na seba a nenávidíme samých seba za túžbu po láske. Jednoducho bez uzdravenia nedokážeme prežívať skutočnú lásku a vychutnať si ju. Je to začarovaný kruh.

Túžime po láske a bojíme sa, že nebudeme hodní lásky. Preto nehovoríme o tom, čo nás zranilo. Bojíme sa, že ten druhý by to neprijal a nepochopil. A tak hoci sme obeťou, žijeme v klamstve pred sebou, ale aj inými. Bojíme sa odmietnutia. Nebolo samotné zneužitie odmietnutím, keď lásku zredukovalo na telesný prejav a poprelo potrebu vzájomnej túžby (a človeka zredukovalo na predmet uspokojenia)?

Pre sexuálne zneužitie máme problém niekomu dôverovať (a tak nadviazať vzťah). A snažíme sa spoľahnúť na seba. Dovolili sme zraneniu, aby zmenilo náš pohľad...

 

Pochybnosti o sebe

Pre obeť je veľkým pokušením nájsť vysvetlenie toho čo sa stalo a to v tom, že nejakým spôsobom si za to môže sama. Nemôže. Mohla by chodiť zahalená od hlavy po päty. Ak ju ten druhý bude vnímať ako sexuálny objekt, alebo ak ju bude chcieť zneužiť. Urobí to. Zodpovednosť je na strane páchateľa.

Táto hra je nebezpečná. Ak sa obeť robí zodpovednou za to čo sa stalo, potom hľadá spôsoby, ako sa za to vytrestať. Ubližuje si, spôsobuje si rany, nemá v láske samú seba, pohŕda sebou a dovoľuje druhým, aby jej ubližovali. Ale to ju neuzdraví.

Tu niekde je aj vysvetlenie, prečo niektoré obete sú terčom sexuálneho násilia znova a znova. Pre sexuálne zneužitie prestali dúfať a veriť v normálny vzťah. Preto podvedome sa často vyhýbajú lepším potenciálnym partnerom (boja sa ďalšieho sklamania – odmietnutia) a nadväzujú vzťahy s ľuďmi, kde je menšia šanca, že dostanú košom. Žiaľ, často je to vzťah s ľuďmi, ktorí nielenže nie sú vďační za vzťah, ale toho druhého postavia do pozície predmetu (uspokojenia).

Uzdraviť zranenie je cestou, ako raz nadviazať normálny vzťah založený na úprimnej láske a úcte. Nakoniec, obeť predsa nemôže za to, čo sa stalo.

 

Zmätené pocity

Tým však nástrahy spojené so sexuálnym zneužitím nekončia.

U obeti dochádza k rozpolteniu. Na jednej strane ju potešilo to, že niekto o ňu prejavil záujem (hoci zvráteným spôsobom). A zároveň si vyčíta, že pri zneužití niečo cítila. Ťažko sa to vysvetľuje...

Pokiaľ človek nemá masochistické sklony, nemôže po zneužití túžiť. A keďže nejde o fetiš (bdsm), ťažko hovoriť o vychutnávaní. Tak v čom je problém? Že napriek hrubosti a zneužitiu, dochádza k citovej angažovanosti. Často je obeťou niekto, kto túži po láske a dávno nebol nikým milovaný. Lásku si predstavoval inak... ale túžil po pozornosti (hoci inej). Ale predovšetkým. Napriek násiliu, dochádza k odozve organizmu obete. Ak sa Vás niekto dotýka, ak sa dotýka vašich intímnych partií, ak ich dráždi... dochádza k sexuálnemu vzrušeniu... Organizmus je tak nastavený... To že obeť prežije pri zneužití vzrušenie nie je nenormálne a nie je niečím, za čo by sa obeť mala hanbiť. Napriek tomu to vníma ako zradu a často vyhlasuje vojnu vlastnému telu a duši. A tak dochádza k rozpoltenosti. Obeť pre vzrušenie ktoré nechcela, odsudzuje seba a pohŕda sebou. Vyčíta si emócie, ktoré boli spojené so zneužitým, napriek násiliu s tým spojeným. Silná bolesť (so zneužitia) a zároveň vzrušenie a túžba (vyvolaná dráždením). Kto dokáže tieto protichodné emócie pochopiť?

Aby sme boli úplne korektný, za istých okolností k vzrušeniu nemusí prísť (príliš veľká fyzická bolesť a strach). Ale väčšinou dochádza a obeť za to nemôže.

 

Nočná mora

Obeť netúžila po zneužití, nemohla za zneužitie. A predsa k nemu došlo. Nebola postavená pred voľbu. A tak cíti bezmocnosť. Je otrasená jej sebadôvera, jej viera vo vlastnú hodnotu. Často aj jej identifikácia s pohlavím.

Pocit beznádeje vedie k úzkosti a k zúfalstvu. Obeť sa vyberá cestou rezignácie. Snaží sa zabudnúť, poprieť a vytesniť. Mimo liečby zranenia, je čokoľvek lepšie, než vedomie toho, čo sa stalo. Dochádza k umrtvovaniu duše a tela. Srdce dala obeť k ľadu.

Medzi dôsledky zranenia ktoré nebolo uzdravené, patria nočné mory, sny a predstavy, ktoré zas a znova pripomínajú, čo sa stalo. Doslova prenasledujú obeť. Hlásia sa k životu. Aj cez tieto prejavy sa duša (zranenie) hlási k životu a túži po uzdravení. Odpoveďou mnohých na zneužitie, sa stalo nutkavé konanie (napr. alkohol). Práve nutkavé správanie (závislosť na niečom) má pomôcť prekonať zmätok v duši.

 

Premeniť zranenie

Sexuálne zneužitie ovplyvňuje aj sexuálny život obete (ak nadviaže vzťah). S najväčšou pravdepodobnosťou, buď bude mať tendencie vyhýbať sa sexualite, alebo sa nedokáže odovzdať... alebo skĺzne do závislosti na sexualite. Jednoducho si nedokáže sex vychutnať a prežiť ho v zdravej podobe. A skĺza do extrémov. Môže začať vnímať sexualitu ako nástroj pomsty a ubližovať druhým (tak ako páchateľ kedysi ublížil jej)... Môže tiež dôjsť k rôznym sexuálnym disfunkciám (napr. problém dosiahnuť orgazmus).

Ako z toho von? Nie je to zranenie, za ktoré by sme mohli. Napriek tomu, k nám patrí. Dôležité je prijať ho ako niečo, čo k nám patrí, ale nič nehovorí o tom, kto sme. Prijať ho ako fakt. Pomenovať všetko, čo v nás spôsobilo. Oplakať všetky rany a zranenia. Prejsť cez bolesť k jej premeneniu – túžim po láske a zaslúžim si úprimnú lásku napriek tomu, čo sa stalo. Buď ma niekto príjme aj s týmto zranením, alebo nech ide ďalej. Prestanem obviňovať seba a začnem s láskou prijímať seba. Napriek zraneniu. A začnem prekonávať väzenie, do ktorého som sa nechal spútať. Malými krokmi budovať dôveru, lámať ľady a pestovať vzťahy. Sieť vzťahov. Veľkou oporou a pomocou je práca na tomto zranení s terapeutom. Terapeut je niekým, pred kým môžeme byť sami sebou, kto príjme naše zranenie, pochopí čím prechádzame a pomôže nám z toho von...

 

Najväčšou traumou sexuálneho zneužitia je, že nie je ohraničené samotným zneužitým, ale že zneužitím sa trauma len začína. Ak nedôjde k uzdraveniu zranenia, ktoré spôsobilo sexuálne zneužitie, potom môže toto zneužitie pokaziť a poznamenať celý život obete.

-th-

Dan B. Allender získal doktorát filozofie v oblasti psychologického poradenstva. Niekoľko rokov prednášal na univerzite a popritom sprevádzal ľudí. Po čase svoje poznatky a skúsenosti stvárnil do podoby knihy: Zraněné srdce, ktorá sa stala podkladom tohto článku a dnes je už považovaná za základnú literatúru všetkých, ktorí pracujú s ľuďmi, ktorí boli sexuálne zneužití.

 

Zdroj fotografie:

www.irishtimes.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom

Blogy

|

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom