Denník N

Sharing ako monopol

Zdieľaná ekonomika je skrytá forma monopolizácie a vyvlastňovania pracujúceho obyvateľstva.

1.a. Východisko: „Sharing“ economy (A) je „privatizácia“ existujúceho voľného priestoru a „slobodných činností“. Je to „komunizmus“ po kapitalisticky. Využíva efektivitu spoločnej spotreby a výroby, rovnako ako výhody „voľného trhu“ a kombinuje ich do kapitalistického monopolného kabáta. Základom sharing economy je poplatok za priestor. „Trh“ ako taký, digitálny priestor ako lepší priestor než ten reálny a jeho potenciálna náhrada má byť vlastníctvom a monopolom týchto spoločností.

1.b. Detailne: Vznik sharing economy je zasadený do situácie čoraz väčšej monopolizácie, rozširovania finančného kapitálu, vysokej produktivity, relatívneho „blahobytu“ pracujúcich, no súčasného znižovania miery zisku. Cieľom je zvrátiť pozitívny vývoj a posilniť negatívny. Zvrátenie pozitívneho vývoja, teda zvýšeného blahobytu – veľkého množstva osobného majetku, vedomostí, schopností a zostávajúcej samostatnosti u pracujúcich sa má diať najmä tým, že privatizuje „totalitne“ v týchto nových priestoroch. V určitých oblastiach to znamená od začiatku vlastníctvo tovarov pod týmito spoločnosťami a ich spoločné užívanie zákazníkmi (carsharing), v iných to znamená využitie osobného majetku tak, že len v tomto priestore má svoj produktívny zmysel (donášacie služby, Uber), v ostatných to znamená monopolnú tvorbu priestoru pre výmenu osobného vlastníctva alebo „individuálne“ vyrobených tovarov (Airbnb, „sashe“). Cieľom je postupne odstrániť relatívnu samostatnosť pracujúcich a ich kolektívnu organizáciu a to postupnou „privatizáciou“ osobného vlastníctva, teda od auta až po zubnú kefku, ako aj úplnou individualizáciou a kontrolou ich výroby a spotreby. Zvyšovanie miery zisku dosahuje jednak úplným zničením kolektívneho jednania pracujúcich, výmencov výrobcov, buď monopolnou silou, individualizáciou výroby alebo kombinovane, inak tvorbou monopolných cien a zdrojov pre získavanie hodnoty na spomínaných bodoch – monopolného postavenia výmenného priestoru, výrobného priestoru a vlastníctva tovarov. Cieľom tohto projektu je úplne dostať pod monopolnú kontrolu to, čo predtým v „reálnom priestore“ nebolo možné kontrolovať a k jeho neúplne kontrole došlo až po tisícročnej námahe a násilí. Tu má vzniknúť „trhový“ priestor od začiatku pod (úplnou) kontrolou kapitalistických monopolov.

2-768x461

2. a. Výhody tohto difúzneho sektoru možno zhrnúť do týchto: efektívnejšie spoločné užívanie výrobných a spotrebných prostriedkov, buď pod osobným alebo „monopolným“ vlastníctvom. Úplná redukcia „redundantného“ pracovného času spôsobeného časopriestorom a neprehľadnosťou „reality“. Využívanie „voľného trhu“ v tom, že spôsobuje nízke ceny, konkurenciu a rozvoj „technológií“, samozrejme na úkor „užívateľov priestoru“.

Po prvé to znamená pokračujúcu privatizáciu prírody a „Commonsu“ – spoločného majetku alebo voľného priestoru, znamená to tiež privatizáciu prírodných fenoménov a ekonomických výhod týchto fenoménov, ako ekonomickejšia spoločná spotreba a výroba. Táto ekonomickosť, teda rozdiel medzi touto a predošlým spôsobom výroby a spotreby pripadne monopolu ako majetok alebo zdroj ziskov. Po druhé to znamená centralizáciu a „racionalizáciu“ časopriestoru a ľudstva v jeho komunikácii a výmene – toto sa má diať na jednom mieste, prehľadne, pod kontrolou a dohľadom monopolov. Redukuje sa tým nielen pracovný čas spôsobený neprehľadnosťou a absenciou jedného centra, ale redukuje sa tým aj akýkoľvek voľný priestor pre iné formy komunikácie, výmeny, výroby a spotreby. Tieto monopoly majú moc úplne kontrolovať komunikáciu, výmenu, výrobu a spotrebu. „Voľný trh“ – len na jednej strane v poslednom rade vytvára od začiatku nerovnosť medzi monopolom a „užívateľmi“, pričom na strane užívateľov má existovať úplná konkurencia, ktorá spôsobuje nízke ceny, malé alebo takmer žiadne „zisky“ a úplnú individualizáciu, zatiaľ čo na druhej strane – na strane monopolu nevládne žiadny trh, žiadna konkurencia a môže si klásť takú vysokú cenu, ako je fyzicky a podľa podmienok možné, týmto spôsobom „vykorisťuje“ užívateľov, pričom má na svojej strane výhodu centrálnej organizácie a komunikácie, tvrdej sily, a kontroly komunikácie a činností „užívateľov“. Cieľom je „perfektná asymetria“ – perfektný triedny vzťah, kde jeden vie, vidí a organizuje všetko, druhý nevidí, nepočuje, nevie a nemôže samostatne nič spraviť.

Prax: 3. a. Vytvoriť alternatívne „sharing“ priestory, ktoré nebudú mať najpodstatnejšie, až všetky triedne vlastnosti A. Podstatné je, aby neboli diktatoriálnymi monopolmi, ale boli od začiatku pod „ekonomickou“ kontrolou „užívateľov“, pričom je nutné tiež udržať tieto priestory pred útokmi a pretvorením na kapitalistické monopoly, k čomu budú musieť byť určité fundamentálne rozhodnutia obránené a pod kontrolou tohto priestoru. Tieto fundamentálne rozhodnutia sú principiálna orientácia týchto priestorov na antimonopolný, demokratický a neziskový model, resp. na model, v ktorom bude hodnota vytvorená týmito priestormi vo vlastníctve jej užívateľov – ako spoločný fond. Ďalšie fundamentálne rozhodnutie je vývoj týchto priestorov smerom k priestorom, ktoré pôjdu za hranicu „voľného trhu“ a osobného vlastníctva spotrebných a výrobných prostriedkov. Zatiaľ, čo budú začínať poskytnutím priestoru pre osobnú a „družstevnú“ výrobu, spotrebu a výmenu, postupne budú vytvárať výhodný priestor pre rozšírenie spoločnej výroby a spotreby v tomto priestore, s pomocou spoločného fondu tohto priestoru. Konkrétne to znamená v neskoršej fáze spoločné autá na carsharing, spoločné byty, spoločné najrôznejšie predmety k užívaniu a k výrobe. Súčasne bude nutné kontrolovať tento zo začiatku „voľný trh“, aby sa nestal zdrojom pre zisky osôb a spoločností zvonka priestoru a pre vznik veľkých nerovností vrámci tohto priestoru, k tomu bude nutná určitá horná kontrola cien v porovnaní s „výrobnými“ nákladmi.

Tento priestor by zahŕňal dve ekonomické modely a tri ekonomické skupiny. Prvý priestor, ktorý by vznikol neskôr, bol by ale neskorší základ projektu, je priestor výmeny vovnútri komunity za určenú „menu“ v čase. Ceny jednotlivých tovarov a služieb budú demokraticky určené, inak racionálne určené, teda majú pokrývať výrobné náklady (v prípade tovarov z priestoru mimo projektu). Druhý priestor, ktorý by bol chronologický základ, je priestor peňažnej výmeny výrobných a spotrebných prostriedkov, ale s už spomínanými čiastočne kontrolovanými cenami. Druhá skupina budú komunitní členovia v peňažnej výmene. Tretia skupina budú príležitostní užívatelia v peňažnej výmene.

3. b. Dôležitá nie je legálna stránka spoločnosti, ale jej reálna podoba. Preto by od začiatku mohla byť aj súkromná spoločnosť, ale súčasne od začiatku s určenými fundamentálnymi rozhodnutiami a pripravenými demokratickými štruktúrami v tejto platforme. Ekonomický model by mohol byť podobný ako v prípade súkromných spoločností, teda paušálne (podľa percent) poplatky, pričom sa prípadne zisky budú ukladať do spoločného fondu, alebo vracať užívateľom.

Čo sa bude vymieňať, vyrábať a spotrebovať? Tu existujú viaceré možnosti (viaceré možné platformy), jednak či pôjde o výmenu, spotrebu alebo výrobu, alebo o aké prostriedky pôjde. Prvá aj druhá otázka závisí od vstupného „kapitálu“ (buď v peniazoch, alebo v pracovnej sile), teda od rozsahu činnosti a od hodnoty prostriedkov. Počítajme preto prve s čo najmenším kapitálom a rozsahom.

Bazár“ na prenájom v štýle Uber – UbiShare

V tomto prípade je možné obísť ťažkosti s hodnotou prostriedkov, ak pôjde ako v prípade kapitalistických sharing platforiem, o využitie osobného vlastníctva pracujúcich. V tomto prípade bude táto platforma poskytovať „len“ priestor pre výmenu a spotrebu (výroba je kapitálovo a organizačne obtiažnejšia) prostriedkov. Konkrétne to znamená priestor pre prenájom automobilov, s úplnou redukciou pracovného času k tejto výmene a bez nutnosti uzatvárania individuálnych zmluvných vzťahov. Rozsah tejto výmeny (prenájmu) sa môže rozšíriť na hocijaký výrobný a spotrebný predmet. Čas potrebný k prevedeniu tohto prenájmu má byť čo najviac redukovaný, tak, aby zadanie jedného predmetu trvalo niekoľko minút, aby následne nebolo nutné pri každom prenájme riešiť platbu, ceny, aby nebola nutná ani individuálna komunikácia a vyjednávanie, stretnutie a dokonca ani osobné predanie predmetu (namiesto toho odovzdanie na miestach v obchodoch, prípadne zámky od platformy, v prípade registrovaných užívateľov sledovanie predmetov a užívateľov a týmto spôsobom zabezpečenie bezpečnosti, neskôr vlastné sklady a voľný prístup pre užívateľov). Tieto činnosti by mali byť riešené platformou a redukovať čas k jednotlivému prenájmu. Samotný prenájom, bez dopravy predmetu, by mal zabrať minimálny čas.

Rozsah činnosti tejto platformy by sa mohol rozšíriť alebo od začiatku zahŕňať aj predaj výrobných a spotrebných prostriedkov. Podporovaný a zvýhodňovaný by mal byť prenájom a užívanie „družstevných“ alebo „spolkových“ predmetov, ktoré by boli v spoločnom vlastníctve tohto spolku a mohli by byť prenajímané v komunite za komunitnú „menu“ alebo peňažne. Neskôr by mali byť podporované „spoločné“ sklady (financované zo spoločného fondu alebo z iniciatívy jednotlivcov) najmä menej hodnotných predmetov, ktoré budú voľne prístupné pre komunitu a peňažne prístupné pre užívateľov mimo komunity. Takéto menej hodnotné predmety by mohli byť najmä elektrické spotrebiče alebo predmety, ktoré ležia väčšinou v osobnom vlastníctve nevyužité. Prístup k takýmto skladom by mohol byť prípadne pre užívateľov mimo komunity poskytnutý formou paušálneho poplatku.

Podľa rozsahu činnosti a prostriedkov v platforme je možné vytvoriť mnohé možné platformy, kombinované alebo zamerané na jednu činnosť alebo jeden „sektor“ prostriedkov. Rozsah týchto platforiem môže byť od prenájmu vozidiel, až po prenájom spotrebu a výrobu všetkých možných spotrebných a výrobných prostriedkov. Tiež možno kombinovať bezpeňažné s peňažnými priestormi. V bezpeňažných priestoroch je potrebné dbať na kontrolu reciprocity, aby nedochádzalo k platformám ako Couchsurfing, s ktorými skoro každý narába ako s bezplatným prenocovaním (teda pripustiť bezpeňažnú výmenu len pre komunitu a túto výmenu riešiť vnútornou menou, ktorú ale nemožno akumulovať atď), v peňažných na ceny a zabránenie špekulácie. Podobne je možné vytvoriť aj platformy pre výmenu služieb, ktoré ale narozdiel od Uberu, Foodory a iných donášacích služieb nebudú vykorisťovať svojich „užívateľov“ a nebudú to kapitalistické monopoly. Výmenné platformy, na ktorých súkromní výrobcovia vymieňajú svoje výrobky, môžu tiež fungovať demokraticky a postupne sa vyvíjať do výrobných komunít a do miest spoločnej výroby.

Teraz najčítanejšie