Sine non qua

Počas volebnej kampane sa vyjadril jeho bývalý spoločník, že Kiska nemá na to aby bol prezident. Vtedy to možno vyzeralo ako antikampaň, ale podľa toho ako sa Kiska schováva pred realitou, už viem ako to myslel. Život nikdy neláme nad nikým palicu, len mu dá pocítiť, že mal zasiahnuť a on to neurobil. Keď sa človek stane spokojný s tým stavom aký je. Keď začína mrhať príležitosťou, ktorá mu bola daná, najmä ak mu bola daná 1,3 miliónmi voličov.

Pravda tento vlak vyzerá ako nezastaviteľný, ale veci pokračujú v pohybe, dokým sa im nepostavíme. Taký je fyzikálny zákon a ten platí nielen na hmotné veci, ale aj na myšlienky.

Prvé zlyhanie bolo vyslovenie osobného názoru Kisku, že si myslí, že obchod by mal mať prednosť pred ľudskými právami. Ako vraví prof. doc. Robejšek, štáty sú živé organizmy a politici miesto toho aby utvrdzovali hodnoty na ktorých sú postavené, hľadajú spôsob ako ich spochybniť.

Ak človek prijme nejakú funkciu musí ju vykonávať tak ako je nevyhnutne potrebné. Vyzerá to jednoducho, ale v tom nám často bráni strach.  V tomto prípade to vyzerá na strach z minulosti, ale je veľmi dôležité aby Kiska nechal svoju minulosť minulosťou, pretože tá sa už nedá zmeniť. Môže ju len prijať a pochopiť, prečo tak vtedy urobil a vyrovnať sa stým.

Pokiaľ Andrej Kiska chce naozaj zmeniť systém, nestačí byť len filantrop, musí sa stať altruistom.  Aby sa stal altruistom, musí sa z muža stať chlap.

Chlap si musí stať za tým, čo je správne a musí to presadzovať.

Nezávislý blog pred prezidentskými voľbami o  tom ako dal z vlastného vrecka, veľa ľudí presvedčil, že má tú schopnosť. Prezident by si mal pripomenúť, prečo tak konal. Bolo to totiž nesobecké bez ohľadu na to, čo si on tom kto pomyslí, preto, že veril, že je to správne. Pretože urobil, to čo bolo nevyhnutne potrebné, aj za cenu, že si niekto bude klepať na čelo.

Nepostavil sa proti nedemokratickým zmenám v rokovacom poriadku, a tak ich vlastne presadzuje.

Jeho úlohou totiž nie je myšlienky vytvárať, ale umožniť aby myšlienky mohli prísť ku zdroju aby sa systém mohol opraviť, a to je momentálne iba ústavný súd.

Možno sa pýtate, čo už také by mohlo na Ústavnom súde skončiť aby to zmenilo systém. My to presne nevieme, ale bude to niečo, čo sa nedá poprieť, bude to niečo čo je našou podstatou. Bude to niečo s čím sa môžu ostatní stotožniť, čo máme všetci spoločné. Je to niečo, čo z príjemného dedka s vnukom, urobí nevrlého staríka, pretože 50 centov z princípu nenechá ak má pocit,  že mu nechcú/nemôžu vydať nie preto, lebo náhodou v pokladni nemajú drobné, ale preto lebo nabudúce by si na to prevádzkar mohol zvyknúť a mohol z toho urobiť pravidlo. Niečo tak hlboko skryté v nás, že sme schopní  zabudnúť na dlhy, splátky, rodinu a ostať zameraný iba na princíp. Keď robíme niečo z princípu, nestaráme sa o to ako pritom vyzeráme, pretože vieme, že každý by to tak urobil.

Pripomeniem kapitolu z Československých dejín. V dokumente české století je Václav Havel na návšteve u Vlasatcov.

Ivan Jirous zmení Havlov pohľad na systém.

https://youtu.be/SRIYGcA9IWA

Prezývka Magor mu naozaj v tej dobe prischla, ale medzi tým systémom je Magor jediný, čo vidí systém úplne totalitný, kde aj disent je súčasťou kontroly.

Musel nájsť niečo,  čo nie je jeho, čo poslúži všetkým, chybu systému, ktorú mohol využiť, Dohovor o ľudských právach.

1975 podpísali v Helsinkách predstavitelia 35 krajín Európy a Severnej Ameriky Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Jeho súčasťou bol aj tzv. Tretie kôš týkajúce sa dodržiavania ľudských a občianskych práv. Práve ten sa stal platformou, na ktorej sa začala formovať doteraz rozdrobená a slabá opozícia v Československu, stal sa základom pre text Charty 77.Václav Havel: necenzurovaný životopis Jan Bauer.

Rusi to nepodpísali z filantropie, ale kvôli dohode o jadrových zbraniach. Je to vlastne irónia života. Pri tej neustálej kalkulácii, kto skôr na koho zaútočí ako vedľajší efekt je ako vpád 1968, tak aj jeho začiatok pádu o 9 rokov neskôr v tzv. Charte 77.

Krátko po prevrate

Kanadský minister českého pôvodu Otto Jelínek pri prijatí u Havla požadoval „nech už idú tí remeselníci preč“. Netušil, že vlasáči v džínsoch alebo dokonca v šortkách a bez ponožiek, ktorých bola prezidentova pracovňa plná, nie sú v skutočnosti žiadni opravári, ale Havlovi poradcovia. Václav Havel: necenzurovaný životopis Jan Bauer.

Ak spätne pozerám na tie jeho myšlienky, všetko je to pravda, pretože jeho pravda vychádza z princípu.

Spísali sme ústavu v zhone a bez vlastnej skúsenosti, a preto sme napísali preambulu, ktorá sa niečo odkazuje v minulosti, čo však nemá nič spoločné s tým na akých hodnotách je ústava založená.

My máme povinnosť hľadať lepší zmysel aby sa mohli neskôr na to odkazovať budúce generácie na nás. Napísali sme do ústavy základné definície a mechanizmy moci, ale nemali sme čas, čo sa má mocou vykonať. V preambule stojí jediné zmysluplné toto: usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity.

V Ústave stojí: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Za týmto musí nasledovať čiarka a mal by tam byť pripísaný tento text:, aby štát mohol vykonať nevyhnutne potrebné pre lepší život jej občanov, vytvárať podmienky pri hľadaní osobného šťastia, nielen pre tých, čo žijú v súčasnosti, ale aj pre tých, čo budú žiť v budúcnosti aby sa neopakovali chyby z minulosti.

Danko by s tým nemal mať problém, keď mal 6.9.2016 podobný prejav.

V ústave by mal byť objasnený princíp trojky. Podstata sveta spočíva v omyle a náhode. Takisto ľudské myšlienky sú preto náhodné a omylné. Vždy vzniknú protipóly. Nemôžeme sa preto hnevať jeden na druhého, ale byť si vedomý toho, že človek omylný je.

Človek je omylný, dvaja sa nedohodnú, a preto je potrebné na správne rozhodnutie minimálne troch, aby sme rozlíšili, ktoré myšlienky sú v danej situácii najsprávnejšie. Je treba sa poďakovať aj za nesprávne myšlienky, pretože iba tak môžeme povedať: „snažíme sa o hľadanie pravdy.“

Uvedomujú si Danko a Kiska čo vlastne urobili? Prečo Generál Svoboda vlastne zriadil čestnú stráž dva mesiace po auguste 1968?

Zákon je trocha nejasný či spojka „a“ spája dve nezávislé vety a či musí byť prezident prítomný vždy.

§2, (5), b) organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej republiky.

Ak by tak nebolo a prezident nie je prítomný, porušil by tak zákon. V každom prípade zákon nedovoľuje nasadenie čestnej stráže iba na stráženie v parlamente(bez oficiálnej návštevy), tým pádom je to zakázané! Za nasadenie armády-čestnej stráže podľa zákona zodpovedá prezident. A podľa ústavy by mohol byť za to trestne stíhaný, a potom by právomoci prebral premiér. Ja osobne by som najprv podal žiadosť na ústavný súd ako je to vlastne myslené. Aj keby to mysleli obaja úprimne, predstavme si, že pri moci budú extrémisti akoby im dlho trvalo zneužiť takú situáciu aby dostali úplnú moc? Opatrnosti v mocenských hrách nikdy nie je dosť!

Ako vlastne vyzerá armáda vedľa hlasovacej miestnosti. Je zvláštne ako sa ľudia nechajú ľahko oklamať, lebo čestná stráž má dva druhy uniforiem a keď tam nakráča v tých druhých, každému bude jasné, čo to vlastne znamená. Je desivé, že sa ozval iba Richard Sulík.

Prezident musí robiť to, čo je sine non qua z princípu.

zákon o ozbrojených silách

Zákon č. 321/2002 Z. z.

Slovosled je v latině – díky tomu, že se jedná o jazyk flektivní – a z koncovek tedy lze pochopit vzájemný vztah větných členů – velmi volný, Sine non qua znie lepšie ako sine qua non.