Denník N

Škola vie byť utrpenie, ktoré nemusí zostať povinné.

Domáce vzdelávanie nezmení školstvo na Slovensku od základov. Prináša však potrebnú alternatívu a možnosť úniku pred vzdelávacím systémom, ktorý v niektorých žiakoch ubíja záujem vzdelávať sa a nedokáže reagovať na ich potreby.

Keď sa pozriem na svojich synov, vidím dve odlišné osobnosti. Žiadne dve deti totiž nie sú rovnaké. Čo dieťa, to iný spôsob myslenia, iné nadšenie a záujem pre rôzne veci. My rodičia si to o svojich deťoch stále viac uvedomujeme. Vnímame ich rôzne návyky a potreby pri vzdelávaní. Už dávno nám nie je jedno, do ktorej školy dieťa pošleme a akým spôsobom sa bude vzdelávať.

Aké chceme školy?

V nedávnom prieskume rodičia školákov odpovedali na otázky, aká by mala byť dobrá škola. Nie je prekvapením, že rodičia preferujú, aby škola brala ohľad na potreby rôznych žiakov a zúžitkovala ich pri svojom prístupe k vzdelávaniu. Podľa rodičov by sa tiež mal zlepšiť prístup učiteľov, aby sa venovali všetkým deťom v triede rovnako a posúvali ich ďalej.

Ako rodičia sme si vedomí, že naše dieťa sa môže odlišovať od priemeru v rôznej miere. Je pozitívnym trendom, že rodičia sú vnímaví a poruchy ako hyperaktivita alebo disgrafia, ale aj výnimočné talenty a vlohy sú odhaľované včas. V dobre fungujúcom školstve by mali mať títo rodičia istotu, že bude na potreby ich detí prihliadať a že sa im učiteľ bude dostatočne venovať. To sa však Slovenskému školstvu doteraz nepodarilo. Škola je stále nalievareň vedomostí, pričom sa zabúda na to, že do každej hlávky sa vedomosti lejú kúsok inak.

Štát nemá prečo zakazovať vzdelávanie doma.

Predstavte si, že ste rodič, ktorý má dostatok času venovať sa svojmu dieťaťu aj počas pracovného dňa. Zároveň dokážete vzdelávať vaše dieťa spôsobom, ktorý bude preňho vhodnejší. Aké má právo v takom prípade štát nútiť vás aj dieťa navštevovať školu, keď takéto vzdelanie nedostáva a ignorujú sa jeho potreby?

Myslím si, že štát má ponechať rodičom slobodu vzdelávať svoje dieťa doma. Domáce vzdelávanie totiž už dávno nie je nástrojom náboženských fundamentalistov, ako pred svojimi deťmi zatajovať sex a evolučnú teóriu. Je to úniková stratégia pre rodičov detí, ktoré v klasickej škole nedostavajú vzdelanie, aké by mali.

V Českej republike prebiehalo testovanie domáceho vzdelávania na druhom stúpni základných škôl. Rodičia odôvodňovali svoje rozhodnutie vzdelávať doma najmä zdravotnými, psychickými, či inými problémami detí, možnosťou rozvoja talentu či možnosťou žiakov cestovať do zahraničia. Iné štúdie taktiež potvrdzujú motiváciu rodičov poskytovať svojim deťom vzdelávanie na mieru ich potrebám a vzdelávacím návykom.

Domáce vzdelávanie nastavuje zrkadlo školstvu na Slovensku. Umožňuje totiž existenciu komunitných škôl, ako je napríklad tá, ktorú vedie Miroslava Kiripolská. V tejto škole nie sú vyučovacie hodiny ani školské lavice. Deti sa učia vlastným objavovaním. Škola v nich podporuje túžbu objavovať a vzdelávanie je pre nich odmenou a hrou. Oficiálne sú všetky deti v tejto škole na domácom vzdelávaní a postupujú polročné testovanie. Ak by nebolo domáceho vzdelávania, tak by táto škola nemohla existovať, lebo svojim pokrokovým prístupom k vzdelávaniu by sa nikdy nezaradila do siete škol.

Ak by klasické školy viac spolupracovali s rodičmi a učiteľmi, ktorí vzdelávajú deti v domácom vzdelávaní, mohlo by to do školstva prinášať viac inovácii ako všetky doterajšie reformy školstva.

Príležitosť ponúknuť alternatívu.

Novela školského zákona, ktorú som predložil na septembrovú schôdzu národnej rady uľahčuje rodičom prístup k domácemu vzdelávaniu a rozširuje ho aj na druhý stupeň základných škôl. V súčastnosti nie je dôvod na to, aby sme rodičom a ich deťom takéto vzdelávanie zakazovali.

Doteraz sme s domácim vzdelávaním nemali jedinú zlú skúsenosť. Na Slovensku deti vzdelávané doma dosahujú nadpriemerne štúdijné výsledky oproti svojim rovesníkom v bežných školách. Rovnako tomu je napríklad aj v USA, či susednej Českej republike. Je mýtom, že deťom vzdelávaným doma chýba skúsenosť s kolektívom. Rovnako ako ostatné deti navštevujú záujmové krúžky alebo sa stretávajú s inými deťmi na ihrisku za domom. Rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma, sa často komunitne združujú a organizujú pre nich výlety a exkurzie.

Domáce vzdelávanie nezmení školstvo na Slovensku od základov. Prináša však potrebnú alternatívu a možnosť úniku pred vzdelávacím systémom, ktorý v niektorých žiakoch ubíja záujem vzdelávať sa a nedokáže reagovať na ich potreby.

(Foto: ibtimes.com)

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. So spoluautorkou Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2022.