Skromný názor „traumatizovaného“ absolventa

V súčasnej dobe je internet zdrojom takmer nekonečného kvanta informácií. Každý, kto ma pozná, vie, že dosť intenzívne sledujem dianie okolo seba – častokrát je moje nasadenie až priveľké. Jeho výsledkom sú hodiny presedené pri čítaní najrozmanitejších článkov a sledovaní videí. Veľmi rád si prečítam aj blogy prinášajúce rozmanité pohľady na rôzne udalosti verejného života. Už dlhšie obdobie som sa pohrával s myšlienkou, že napíšem blog týkajúci sa témy blízkej môjmu srdcu – len vtedy to má pochopiteľne význam a výsledok určitú úroveň. Za posledných pár dní sa udiali udalosti, ktoré ma primäli k tomu, aby som sa dokopal k napísaniu svojho premiérového blogu. Ľudia z môjho okolia veľmi dobre vedia, že to musí byť naozaj veľká udalosť, keďže aj blížiaci sa deadline na odovzdanie diplomovky bol pre mňa slabou motiváciou donútiť sa k písaniu.

Posledný májový víkend som pri brázdení slovenských internetov narazil na nasledujúce dva odkazy:
http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/na-zakladnej-skole-v-banskej-bystrici-sa-chlapci-maju-prezliekat-za-dievcata-primator-smersd-mlci/

V nadväznosti na tieto články som si na facebooku prečítal pár súvisiacich statusov.

Ostal som v nemom úžase a tieto (pre mňa) nové informácie som spracúval celý víkend. Citované články sa totiž týkajú základnej školy, ktorú som navštevoval celých deväť rokov, aby som ju napokon v júni 2007 úspešne absolvoval. Ide konkrétne o Základnú školu Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici – pre tunajších známa ako „jazyčka“. S touto základnou školou sa spájajú takmer všetky moje najkrajšie spomienky na detstvo, prvé kamarátstva, prvé lásky a v neposlednom rade aj prvé autority. Na moju základnú školu spomínam často – vždy s veľkým úsmevom na tvári a príjemným vnútorným pocitom. Prvé pripomenutie, odkiaľ som vyšiel, nenechalo na seba dlho čakať. Dostavilo sa totiž hneď po nástupe na strednú školu (Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici). Možno sa teraz niektorých spolužiakov z gymnázia dotknem (za čo sa vopred ospravedlňujem), avšak som presvedčený o tom, že báza vedomostí nadobudnutých na základnej škole bola u bývalých žiakov „jazyčky“ najširšia. Gymnázium som absolvoval bez najmenších problémov práve vďaka týmto vynikajúcim základom slovenčiny, matematiky, angličtiny a nemčiny nadobudnutým počas deviatich rokov na ZŠ SSV. Snahu a zanietenie vyučujúcich, s ktorými som sa stretol na vyučovaní počas môjho „pôsobenia“ na tejto škole, oceňujem dodnes. Najviac som v poslednom období ocenil základy gramatiky a štylistiky pri písaní mojich záverečných (a iných) prác počas štúdia na vysokej škole – všetky som zvládol napísať sám bez najmenších problémov a akejkoľvek jazykovej korektúry. Okrem toho pomáham vyplávaniu spomienok na povrch vždy, keď stretnem niektorú z bývalých pani učiteliek alebo pánov učiteľov. Naše stretnutia sú vždy veselé a trvajú rádovo desiatky minút.

Aby tento blog nebol len zhlukom subjektívnych názorov a pocitov, dovolím si poukázať aj na pár faktov. V hodnotení základných a stredných škôl mimovládnou neziskovou organizáciou INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) si „moja“ základná škola počína v posledných rokoch vynikajúco (zdroj: http://www.ineko.sk). V školskom roku 2010/2011 sa v celkovom hodnotení základných škôl v rámci SR umiestnila na 14. mieste. V nasledujúcom školskom roku 2011/2012 zaznamenala výrazný posun a skončila na 4. mieste. Školský rok 2012/2013 priniesol ďalšie zlepšenie a ZŠ SSV sa umiestnila na 1. mieste. Keď som sa to v tom čase dozvedel, bol som právom hrdý na základnú školu, ktorú som kedysi navštevoval. Posledné dva školské roky – 2013/2014 a 2014/2015 – priniesli taktiež veľmi pekné 4. resp. 6 miesto. V rámci hodnotenia základných škôl v Banskobystrickom kraji dominuje už niekoľko rokov – primát jej patrí nepretržite od školského roku 2011/2012. Pri pohľade do tabuliek hodnotenia základných škôl na základe TESTOVANIA 9 (tzv. monitor 9, ktorý každoročne píšu deviataci zo slovenského jazyka a matematiky) sú výsledky ešte lepšie. Od školského roka 2010/2011 je totiž ZŠ SSV konštantne (5 po sebe nasledujúcich rokov) najlepšia v celej republike. Popri spomenutých úspechoch samotnej školy, je jej každoročným najväčším úspechom niečo úplne iné, a to množstvo absolventov, ktorí ju dôstojne reprezentujú vo všetkých kútoch sveta v najrozmanitejších oblastiach spoločenského života. Jej lavice kedysi „dralo“ veľa úspešných lekárov, technikov, právnikov, ekonómov a samozrejme aj učiteľov.

Po prečítaní dvoch citovaných článkov, stručného náčrtu mojich spomienok (obohateného o pár nespochybniteľných faktov) a ich vzájomnom porovnaní zrejme chápete pocity, ktoré sa ma posledný víkend zmocnili. Dovoliť si nazvať jednu z najlepších základných škôl v celej republike úchylnou je, slušne povedané, veľmi nemiestne. Rovnako tak spájať akcie, ktoré si na nej žiaci za pomoci učiteľov každoročne pripravujú, s Mesiacom LGBTI pod Urpínom. Podobné akcie som zažíval každoročne tak na základnej, ako aj na strednej škole – dni výmeny pohlaví nevynímajúc. V prvom rade treba povedať, že tieto akcie boli VŽDY na báze dobrovoľnosti a vyučujúci žiakov do ničoho nenútili. Práve naopak, s nadšením sledovali originalitu svojich žiakov, ktorá sa odrážala v najrozmanitejších kostýmoch a rekvizitách. Okrem mňa to zažívalo množstvo chalanov, pričom mnohí z nich patria do dnešnej doby medzi mojich najlepších kamarátov. Hlavne za seba, ale čiastočne aj za nich, môžem so železnou istotou a čistým svedomím povedať, že NIKTO z nás nemá ŽIADNU traumu, neutrpel ŽIADNU ujmu a NIK sa z nás zlomyseľne neposmieval. Práve naopak, bolo to pre nás všetkých príjemným spestrením vyučovacieho procesu, zdrojom odreagovania a zábavy. Som presvedčený, že skvelé výsledky ZŠ SSV, jej žiakov a úspešných absolventov pramenia predovšetkým z vynikajúceho vyučovacieho procesu doplneného mimoškolskými aktivitami, ktoré podnecujú žiakov k tvorivej činnosti a poskytujú im nevyhnutnú psychohygienu.

Za týmto blogom je márne hľadať akékoľvek politické pozadie alebo živiť ilúzie o článku na objednávku. Taktiež nemám potrebu nikomu vnucovať svoj pohľad na vec alebo dokonca na niekoho útočiť. Týmto blogom som len chcel dať najavo, že sa ma vzniknutá mediálna kauza vedená proti základnej škole, na ktorej som vyrastal, dotkla. Nešťastnú situáciu v slovenskom školstve možno považovať za notorietu posledných dvoch desaťročí. Práve z tohto dôvodu je „psou povinnosťou“ vyspelej spoločnosti (namiesto očierňovania) oceniť ľudí stojacich za každou jednou inštitúciou dosahujúcou podobné výsledky. Preto touto cestou, na znak úcty a vďaky, dávam klobúk z hlavy pred každým jednotlivcom, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom pričinil o výborné meno „mojej“ základnej školy. Vždy som totiž bol, stále som a napriek všetkým nemiestnym označeniam padnuvších na „hlavu“ ZŠ SSV, budem jej hrdým absolventom!