Denník N

Skutočná pravda o slovenskom internete!

Ak je na povolebnom klišé o “odtrhnutosti kaviarne” niečo pravdivé, poďme sa teda pozrieť na reálny obraz a proporcie slovenského internetu. Pohlaď je to mrzutý.

Väčšina z nás to asi vie, ale niektorí si to možno uvedomujú menej: Nie SME, Denník N a už vôbec nie Michalovia Havran alebo Hvorecký kraľujú slovenskému Facebooku. Najúspešnejšie články a posty majú na konte úplne iní hráči. Slovensko číta iné správy ako čítaš ty.  

Ak si to aj uvedomujeme, niekedy je ľahké podľahnúť ozvenám vlastnej sociálnej bubliny a keď niečo zazdieľa 10-20 tvojích kamarátov, nadobudnúť dojem, že ten post to tu úplne valcuje a čítať ho musel snáď každý. Je to samozrejme hlúposť, tak si poďme pripomenúť ako veľká hlúposť to je.

Existujú rôzne nástroje, pomocou ktorých sa dá na toto pozrieť presne a nájsť si napríklad články s najväčším počtom “engagements” na Facebooku (v prípade obsahu mimo samotného Facebooku sú to lajky a zdieľania, prípadne komentáre) na základe vyhľadávaných kľúčových slov. Jedným z najznámejších je Buzzsumo a ten som použil aj ja.

Nadýchni sa, pripútaj sa, poriadne sa chyť stoličky a pozri si najúspešnejšie články na slovenských internetoch za posledný rok, ktoré mali v nadpise slovo “EÚ”:

buzzsumo_EU

Áno, pamfletík z neonacistického portálu beo.sk, ktorý ako reakciu na jedno z navrhovaných opatrení počas migrantskej krízy navrhuje rozdistribuovať po Európe naších rómskych spoluobčanov. Otvorene rasisticky ich považuje za príťaž, ktorej sa treba nejako zbaviť. Je to vôbec najúspešnejší článok zo všetkých, ktoré sa mi podarilo vyhľadať. V živote ste ho nevideli? Ani ja. Vitajte vo svete paralelných sociálnych vesmírov!

Tu sú nejaké ďaľšie vyhľadávania, kľúčové slovo “migranti”:buzzsumo_migranti

“utečenci”:buzzsumo_utecenci

„voľby“:buzzsumo_volby

„Merkelová“:buzzsumo_merkelova

Vyzerá to katastrofálne a aj to celkom katastrofálne je, ale predtým než podľahneme dojmu, že konšpiračné weby to tu už úplne ovládli, pozrime sa na čísla celkovej návštevanosti. S týmto je pri konšpiračných weboch trochu problém, pretože oni tieto čísla nezverejňujú. Pomohol som si teda službou Similarweb, ktorá sa snaží odhadovať návštevnosť webov na základe ich vlastných dát (porovnal som si dostupné čísla z aimmonitor.sk s číslami zo Similarwebu a dosť to skáče viď. tabuľka. O nejakej úžasnej presnosti sa teda hovoriť nedá, ale na základné porovnanie to stačí.) Presné čísla normálnych médií sú modrou a fialovou farbou, hrubé odhady zo Similarweb pre zopár výrazných konšpiračných webov sú červenou:

Z tohto grafu vyplýva, že čo sa týka celkového počtu návštev (nemýliť si s počtom unikátnych návštevníkov ani s počtom zobrazení) a celkového objemu spravodajskej produkcie, klasické médiá si jasne udržujú dominantnú pozíciu, čo ale nie je prekvapivé vzhľadom na počet ľudí, ktorí v nich robia, pokým konšpiračné weby častokrát nemajú ani vlastnú kanceláriu.

Klasické denníky majú svoje stabilné čitateľské jadro a mnoho ľudí si ich rozklikne pokojne aj 10-krát denne. Konšpiračné weby majú zrejme úzky okruh svojich ultras, ale predpokladám, že väčšinu čitateľov získavajú ad hoc práve cez tie najúspešnejšie virálne články. Zároveň treba povedať, že napr. SME, N-ko alebo čas.sk sa venujú širokému spektru tém, z ktorých väčšina je viac-menej politicky neutrálna, zatiaľ čo konšpiračné denníky píšu takmer výhradne o tom, čo zapadá do ich celkového naratívu. Zem a Vek nenapíše článok o hypotékach pre mladých ani o financovaní vedy a výskumu, pretože ich to skrátka nezaujíma.  

Inými slovami, konšpiračné weby majú úzky záber tém, ale práve v týchto veľmi citlivých a politicky výbušných témach dokážu, možno nie dennodenne, ale pravidelne produkovať veľmi populárne a široko čítané texty, ktoré dobýjajú slovenský internet a ovplyvňujú mysle mnohých ľudí. Často je to práve ten typ veľmi zraniteľných ľudí, ktorí okrem tohto nepríjimajú prakticky žiadne iné informácie a vo svojom newsfeede majú akurát tak selfíčka, mačiatka, motivačné citáty a nahé ženské zadky.

Pre posudzovanie výtlaku konšpiračných webov sú preto podstatnejšie skôr rebríčky najlajkovanejších/najvirálnejších článkov pri kontroverzných politických témach ako čísla celkového počtu návštev. Z tohto pohľadu je situácia naozaj urgentná. Potvrdzuje to aj najnovší prieskum Globsecu, podľa ktorého 29% ľudí vo veku 19 – 24 rokov verí alternatívnym médiám. Generácia naších starých rodičov im prirodzene verí menej, pretože sú v menšej miere online.

Prečo je to prúser a čo sa môžeme pokúšať s tým robiť som skúsil načrtnúť v predchádzajúcom blogu Konšpiračné weby vychovávajú voličov pre Kotlebu. Ďalšie návrhy a konkrétne case studies vplyvu ruskej propagandy predstavili nedávno v štúdii Winning the Information War ľudia ako Edward Lucas alebo Anne Applebaum.

Výraz informačná vojna nie je novinárska hyperbola, ale úplne presný popis stavu v akom sa nachádzame. Existujú o tom presvedčivé dôkazy, štúdie, reportáže a svedectvá, malo by sa o tom veľa hovoriť, veľa písať a mala by to byť horúca politická téma, lenže na to samozrejme nie je čas, pretože celé Slovensko musí riešiť tehotenstvo jednej poslankyne.

Facebook a voľby

Pred voľbami, keď som híkal, že aké čísla majú Kotleba a Kollár na Facebooku, veľa ľudí mi  vravelo, že lajky nič neznamenajú, že z toho sa nedá nič vyvodiť. Nuž 150 lajkov na statuse asi naozaj nič neznamená, ale keď má niekto pravidelných 5 – 10 tisíc, obrovské množstvo komentárov, zdieľaní, organických interakcií a 70 000 followerov, no tak to do frasa asi už niečo znamená.

Zaujímavé je, že panikáriť sa začalo dva dni pred voľbami, keď Andrej Bán obehol horehronské krčmy. Pár anekdot nás okamžite vyplašilo, ale ten dlhodobý hype, ktorý sa odohrával okolo Kotlebovho Facebooku a celej siete živých ĽSNS stránok, ktorého sa aktívne účastnili celé masy ľudí, to sme úplne odignorovali, vytesnili a vôbec si to nepripúštali.

Limity prieskumov verejnej mienky a problémy s ich dôveryhodnosťiu sú všeobecne známe, tieto voľby ich potvrdili. Bolo by dobré si uvedomiť, že na Facebooku je dnes už toľko ľudí, že napriek demografickému posunu, ktorý tam stále je, predstavuje ohromne cennú zásobu dát a informácii. Asi je treba nájsť nový balanc medzi váhou akú prikladáme reprezentatívnym prieskumom uskutočnenými na malej vzorke a nereprezentatívnymi dátami obrovských objemov. Dnes sa už sa z Facebooku skutočne dajú odčítavať signály o trendoch, náladách a témach, ktoré rezonujú v spoločnosti. Mali by sme sa naučiť ho monitorovať prierezovo ponad hranice naších bublín a pracovať s ním systematicky a analyticky, pretože pre tú našu predvolebnú nevedomosť jednoducho niet ospravedlnenia.

Influenceri – slovenskému internetu vládnu alibisti

Hej, aj ja mám rád Sama Marca (5,7k lajkov na fanpage) a tiež sa mi niekedy zdá, že je najväčším miláčikom slovenského Facebooku. Ale…veď viete, nie je.

Kráľom slovenského internetu je youtuber Gogo, ktorý dominuje hlavne Youtubu (1,4M followerov), ale aj Instagramu (482k) a Facebooku (186k – iba zo SR). Momentálne neexistuje na Slovensku človek, ktorý by mal väčší vplyv na generáciu budúcich prvovoličov (a možno aj tých súčasných). Na Youtube je ešte ďaľších 7 mladíkov s počtom followerov nad 100 tisíc. Na Facebooku je to viac o klasických celebritách, v poradí podľa počtu followerov (čísla sú zo socialbakers a počítajú len followerov zo SR, pod followermi myslím v prípade Facebooku lajky na fan page): Rytmus (273k), Majk Spirit (265k), Junior a Marcel (261k), Latinák (238k), Adela a Sajfa (206k), Sagan (196k), Cibulková (194k), Dara Rolins (197k)…z typicky internetových celebrít spomeniem ešte humoristku Evelyn (125k). Špeciálne vplyvná je Adela Banášová, ktorá sa k spoločenským témam aktívne vyjadruje, má priestor v rádiu aj v televízii a jej články v HN-kách sú veľmi populárne. Smutné je, že zrovna ona, ktorá je z tých angažovanejších, sa označila za Zem a Vek pozitív…

Gogo sa hecol a pred voľbami zverejnil video, v ktorom vyzýva na účasť vo voľbách a náznakovo sa dištancuje od Smeru.

Množstvo mladých gogových fanúšikov si odkaz videa zjavne interpretovali po svojom, pretože najčastejšie spomínaným menom v komentároch pod videom bol Kotleba. Keby som to mal povedať slovami druhého najväčšieho kráľa slovenského internetu: “Si zmobilizoval bŕacho!” Video malo dokopy cca milión videní (700k Facebook + 300k Youtube) a otázka za milión znie: o koľko percent menej by získal Kotleba vo voľbách, ak by sa Gogo voči nemu dôrazne vymedzil? Neviem to odhadnúť a ani to nepreceňujem, ale zásah toho videa bol masívny, prekryv cieľoviek zjavný a Gogove slovo môže mať väčší vplyv na časť mladých kotlebových voličov než čokoľvek, čo bolo kedy publikované na Denníku N.

Každopádne, Kotlebov úspech sme naozaj nikto nečakali, takže by nebolo fér toto Gogovi vyčítať. Naopak, svojím videom urobil pre tieto voľby viac, respektíve sa o to aspoň snažil, ako väčšina ostatných influencerov. S výnimkou Evelyn, ktorá vyzvala na účasť k voľbám a v komentároch aj prezradila koho volila a Lukáša Latináka, ktorý sa angažoval v kampani “Hrame o veľa”, Facebooky najvplyvnejších ľudí slovenského internetu vyzerali v čase okolo volieb väčšinou nejako takto:

Rytmus_fb MajkSpirit_fb AdelaASajfa_fb

Pritom v zahraničí je bežné, že aj top hviezdy podporia konkrétneho kandidáta, prípadne sa aj aktívnejšie angažujú. Ema Watson sa pravidelne venuje právam žien, Angelina Jolie zase humanitárnym témam a ľudským právam, Leonardo Dicaprio systematicky upozorňuje na klimatické zmeny atď. Môžeme sa baviť o ich motiváciach, iste je to zároveň ich osobný marketing, ale milióny ľudí to sledujú a vidia, že ich idoly majú témy a názory, za ktoré sa zasadzujú a na Facebooku neriešia len smiešne videjká.

USA_celebrity

Úplne opačný prípad je britský youtuber, ktorý sa vybral do Severenej Kórey a natočil tam videá, na ktorých počuješ samé „fokin emejzin“ a „inkredibly bjutifl“ a pokojne by mohli byť oficiálnou propagandou režimu. Ak vás do Severnej Kórey pustia, tak dostanete sprievodcu a vidieť budete len veľmi selektívne vybraté potemkinovské časti krajiny. V tomto prípade napríklad pláže, surfovanie, akvapark a fajnové večere. Koncentračné tábory ukazovať nezvyknú a chalanka ani nenapadne niečo podobné v tých videách spomenúť

Na vlnu kritiky potom reagoval s tým, že on nie je investigatívec a nejaké socio-politické otázky nerieši. Treba proste veľa cestovať, veľa sa usmievať, vyžarovať pozitívnu energiu, mať fasa dredy a ten svet sa potom už nejako sám spraví krajší. Ak chceš prvý krát v živote správne použiť výraz „slniečkar“, tak teraz je tá možnosť.

north-korea-louis-cole-idiot-propaganda

Ctení slovenskí youtuberi a internetové celebrity, vlastnými zásluhami ste tam kde ste a ťažko vám ja môžem hovoriť, čo by ste so svojím výtlakom mali robiť. Jednu vec ale poviem. V čase, keď sú fašisti v parlamente a extrémizmus sa šíri po Európe ako mor, byť ako tento britský youtuber a tváriť sa, že sa ma to netýka, že s tým nič nemám, už proste nie je cool. Je nejaká hranica, po ktorú vám reči, že “politiku neriešim” ešte prejdú, ale od určitého bodu sa skrátka stávate predposratými alibistami. Vypočítavať si o koľko fanúšikov prídem, ak sa vymedzím voči názorom, ktoré nepatria do tohto storočia, nepôsobí sebavedomo a hviezdne, ale provinčne a pokakane.

Nikto nečaká politologické elaboráty, iba vás žiadam, aby ste sa vedomí si svojho vplyvu a zodpovednosti, v zlomových momentoch prihlásili na stranu 21.storočia. Tak ako to robí napríklad rapper Strapo, naposledy v rozhovore Jana Kirschner alebo úplne pravidelne Katarzia. Úplne vážne, chalani a baby z youtubu, nikto tu na mladých nemá väčší vplyv ako vy, rozmýšlajte nad tým, váš hlas tu je naozaj treba.

Ešte jedna vec tu musí odznieť. To, že som dával do kontrastu počet followerov Havrana, Hvoreckého a Sama Marca s počtom followerov 20-ročných chalanov z Youtubu, vôbec neznamená, že sa chcem zviesť na trendy vlne marginalizovania mienkotvorcov. Články týchto troch pravidelne čítajú desaťtisíce ľudí, z ktorých mnohí sami publikujú, tvoria a angažujú sa. Prečítajú si to napríklad reportéri z RTVS, ktorých to môže ovplyvniť a ich prácu potom uvidia ďalšie státisíce ľudí. Vplyv mienkotvorcov je síce limitovaný, ale zásadný.

Netreba to podceňovať, rovnako ako netreba znevažovať expertov, vysmievať sa intelektuálom, zosmiešňovať štúdie, vedu, vzdelanie a odbornosť, aj keď je to niekedy nudné a má to málo lajkov, nerobme to prosím vás, pretože je to diaľnica do pekla.

A už fakt posledná vec: Andrej Kiska, ľudia v jeho tíme a ľudia, ktorí ho stvorili v kampani spolu s jeho Facebookom, sú absolútni frajeri a podľa mňa im všetci dlžíme jedno pivo. Áno, náš prezident je dnes skutočný kraľ slovenského mienkotvorného internetu. Žiadne žiaľbohu, ale chvaľabohu za to, lebo za ním je to bieda.

kiska

Teraz najčítanejšie

Jakub Goda

Publicisticky, analyticky a aktivisticky sa venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní. Vytvára reklamné vizuály, animácie a vizuálne efekty. Študoval na Fakulte managementu UK a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v UK. Pracuje pre ministerstvo zdravotníctva, kde má na starosti boj s dezinformáciami. Novinárske ceny Nadácie otvorenej spoločnosti:
  • Najlepší príspevok uverejnený na blogu (2016) za sériu blogov