Skutočná príhoda z vojenského života jedného horlivého kapitána,
pre ktorého nadovšetko bola vojenská hodnosť a slepá disciplína …
Pamätám si zo svojich študentsko-vojenských čias jedného veľmi horlivého kapitána,
pre ktorého vari nadovšetko bola vojenská hodnosť a obrovská, až slepá disciplína …
Aj na tú hanbu, ktorú v jedno ráno, keď slúžil ako dozorný istej vojenskej školy, utŕžil;
potom, čo celý večer aj v noci vyžadované raňajšie hlásenie náčelníkovi tej školy sa učil
a v jednom kuse, hádam neustále, tie slová, ktorá mal v pozore ráno veliteľovi zahlásiť
opakoval, opakoval, opakoval, … v snahe oznámiť to bezchybne a hlásenie nepokaziť.
Predmetom toho vojenského hlásenia bolo oslovenie nadriadeného, predstavenie sa
a strohá, úplne bežná informácia, že počas jeho dozornej služby nič vážne nestalo sa.
Nuž a tak, chodiac po vestibule školy, si opakoval: “Súdruh plukovník tu kapitán G…..“,
“Súdruh plukovník tu kapitán G…..“, “Súdruh plukovník tu kapitán G…..“, (vážne!!!)
„Počas mojej dozornej služby nič vážne sa nestalo! … nič vážne sa nestalo, sa nestalo!“
“Súdruh plukovník, tu kapitán G….., počas mojej dozornej služby nič vážne sa nestalo!“
Opakoval si to hádam nekonečne krát, aby dokázal, že je dôstojník na správnom mieste,
a veril, on veril, že časom aj za to absolútne bezchybné hlásenie ho povýšenie čaká zaiste.
Po hodinách svedomitého nacvičovania hlásenia fanatickým kapitánom nadišlo to ráno
a hoci počas jeho dozornej služby vskutku nič vážne sa nestalo, počas toho hlásenia áno!
Od horúčkovitej presústredenosti, premotivovaní, dôstojnícke hodnosti v hlásení si pomýlil
a tak prísneho náčelníka školy v ňom na kapitána degradoval a seba na plukovníka povýšil.
Za „odmenu“ dostal to dozorovanie päťkrát navyše v priebehu niekoľkých týždňov si zopakovať,
no vonkoncom netuším či nakoniec, po rokoch, aj tým plukovníkom podarilo sa mu stať …
22.01.2017
Obrázok, zdroj: http://omestach.sk/bb/foto/hpim7460maxi.jpg
