Denník N

Skutočná správa o Impériu, kde vraj zajtra znamenalo už včera

Brilantný text o bývalom ZSSR, ktorý sa miestami tvári ako cestopis, inokedy zase ako dejepis, či publicistika a funguje aj s odstupom času, nakoľko v Poľsku vyšla kniha ešte v roku 1993.

Autor sa s týmto Impériom stretol prvýkrát vo veku sedem rokov, keď v roku 1939 jeho poľské (dnes dokonca už bieloruské) mestečko Pinsk okupovali sovietske vojská. Na domácej pôde zažíva priame dôsledky okupácie cudzím impériom, ktoré v záujme boľševizácie získaného územia neváha na domáce obyvateľstvo použiť širokú škálu útrap a teroru.

Kapuściński, jeho krajania a rovesníci majú priamo skúsenosť s hladom, násilím a deportáciami, pričom podľa autorových slov, v ich detských predstavách bola tým najdesivejším obrazom strašidelnej krajiny – nekrajiny, Sibír. Tam totižto boli deportovaní aj Kapuścińského susedia a spolužiaci. Školské lavice postupne osireli a nakoniec Sibír pohltila aj jeho učiteľa.

Sibírou strašili niektoré poľské matky svoje vlastné deti, tak ako sa to v našich končinách ešte donedávna robilo pohrozením predaja do cirkusu alebo drotárom. Kapuściński a jeho rodina však mali šťastie. Mohli načas zostať a on tú démonicko-mýtickú Sibír navštívil nakoniec až ako dospelý novinár a cestovateľ.

Bol to vlastne jeho druhý stret s Impériom (ZSSR). Vtedy cestoval z Pekingu do Moskvy tisíce kilometrov po Transibírskej magistrále. Počas cesty pozoroval rozľahlosť, prázdnotu, jednoliatosť krajiny a zároveň, ak mal tú možnosť, zaznamenával svoje skúsenosti s ostatnými multi-etnickými pasažiermi vlaku.

obalka_imperiumAutor však už v tejto časti knihy (Impérium) veľmi autenticky a sugestívne vykresľuje aj paradoxy veľkosti a rozľahlosti, ktoré sú na jednej strane akýmsi atribútom majestátu, no zároveň tiež príčinou nejednotnosti, neefektivity a aj vlastnej nemohúcnosti.

V porovnaní s malými národmi, Kapuściński veľmi trefne odhaľuje zdrojový kód impérií, ktoré často dokazujú svoju silu najmä šírkou, na rozdiel od štátov s menšou rozlohou, ktorých národy si kompenzujú svoj pocit šírky, pocitom hĺbky, to znamená, že vždy musia siahať hlboko do dejín, aby dokázali svoju silu a význam, pričom tento intenzívny pocit hĺbky im dovoľuje zachovať si dôstojnosť aj bez aktivizovania inštinktu šírky.

Podľa mňa jedna z najsilnejších myšlienok, ktorou Kapuściński ako novinár s prehľadom a čisto zadefinoval podstatu štátnosti tak, ako sa to možno nepodarilo ani mnohým historikom a teoretikom štátu.

Ďalší osobný a živý kontakt so ZSSR autor získal v roku 1989. Impérium snažiace sa o perestrojku ho zaujíma a priťahuje. Predsa len, jeho prerod môže mať ďalekosiahly dopad aj na jeho vlasť. Zo sovietskej tlače a médií však nadobúda pocit, akoby sa prestavba odohrávala iba v Moskve. Kapuściński však chce zachytiť tento proces vo väčšej šírke, keďže aj samotné sovietske impérium sa dlhodobo prezentovalo hlavne svojou rozľahlosťou, na úkor vlastnej dejinnej hĺbky.

Autor je preto rozhodnutý precestovať všetkých jeho pätnásť zväzových republík, hoci si uvedomuje svoje limity, keďže sovietska ríša vtedy zaberá rozlohu viac ako 22 miliónov kilometrov štvorcových a jej suchozemská hranica je dlhšia ako rovník, pretože meria vyše štyridsaťdvatisíc kilometrov a je zároveň aj najdlhšou zadrôtovanou hranicou sveta.

Impérium obývajú ľudia s rozkošatenými geneaologickými rodostromami, ktorí pochádzajú z rôznych národnostných skupín, ale ich príslušnosť definuje skôr vzťah k sovietskemu štátu. Tento homo sovietikus je podľa autora produktom dejín ZSSR a tiež sociálneho inžinierstva, ktoré vypĺňajú intenzívne migrácie, násilné premiestňovania, presídľovania a potulky obyvateľstva.

Ďalšie desiatky miliónov sovietskych občanov niekoľko desaťročí konajú svoje mučenícke púte do nespočetných táborov a väzení roztrúsených po celom území ríše a tiež sa ocitajú na cudzom prostredí, odkiaľ už často ani po prežití gulagu nie je cesty späť. Všetci títo ľudia sú obeťami Stalinovej šachovnice, ktorý rozsídlil celé národy, preto na sklonku Impéria nie možné pohnúť ani jedným národom, aby ste zároveň neukrivdili tomu susednému.

Aj preto sa na území Impéria v 90. rokoch 20. storočia, po páde komunizmu, odohráva niekoľko desiatok (autor uvádza 36 a možno aj viac) pohraničných konfliktov, prerastajúcich do ozbrojeného násilia a vojen, ktorých svedkom je žiaľ ešte aj človek raného 21. storočia.

Kapuściński sprostredkováva dojmy z tých konfliktov, ktorých je počas jeho ciest pozorovateľom. Na základe osobných skúseností, stretnutí s obyčajnými ľuďmi a tiež vlastných znalostí potom podáva ich kompaktnejší obraz, zložený z príčin a následkov. Aj preto sa z jeho knihy stáva brilantný text, ktorý sa miestami tvári ako cestopis, inokedy zase ako dejepis, či publicistika a funguje aj s odstupom času, nakoľko v Poľsku vyšla kniha ešte v roku 1993.

Vzhľadom na to, že nosnou témou je totalitarizmus a tiež následky imperializmu, ide o veľmi silné čítanie, tobôž ak si predstavíme, že v 21. storočí, často aj mladí ľudia bez reálnych skúseností s diktatúrami sovietskeho typu, volajú po oživení podobných obludností, nevidiac v slobode žiadnu hodnotu, okrem samozrejme vlastnej potreby bezbrehého hlásania všakovakých bludov a myšlienok, ktoré by vo svojej najbrutálnejšej podstate neváhali obmedzovať slobodu iných.

 

Ryszard Kapuściński: Impérium, Vydavateľstvo: Absynt, 2016, Edícia: Prekliati reportéri, Preklad: Jozef Marušiak 

Teraz najčítanejšie