Denník N

Sladký život na hrane

Čokoláda, cukríky, limonáda, ovocné džúsy, ale tiež chlieb a mliečne či mäsové výrobky. Spoločným pre všetky vymenované potraviny je cukor. Rozlišujeme však cukor od cukru. Zložité cukry sú pre naše telo nenahraditeľné. Na rozdiel od nich cukry jednoduché, ktoré obsahujú aj vyššie spomenuté potraviny, sú pre naše telo z pohľadu nutričných hodnôt zbytočné a vo veľkej miere takisto nebezpečné.

Závislosť na sladkom?

Viem, že ho nepotrebujem, ale predsa po ňom túžim. Taký je cukor. Na otázku prečo je to tak odpovedá naše telo. V kombinácii s tukom totiž vyplavuje serotonín a dopamín, ktoré spôsobujú, že sa cítime šťastne.  A tak si rýchlo na sladkosti navykneme a siahame po nich najmä, ak sme smutní, nervózni, alebo len tak z nudy. Existuje mnoho výskumov, ktoré sa venujú závislosti na cukre. Najnovšie štúdie MIT (Massachusetts Institute of Technology)  odhaľujú, že našu nutkavú a neprirodzenú „chuť“ na cukor ovládajú úplne iné nervové obvody, ako sú tie, ktoré sa zapínajú pri vyhľadávaní bežnej potreby jedla. Tento objav nám ešte bližšie odhaľuje skutočnosť závislosti na cukre, napriek tomu, že o tejto závislosti sa hovorí už takmer polstoročie.

Dôvodom prečo je také ťažké sa tejto závislosti zbaviť, je predovšetkým fakt, že rafinovaný cukor sa nachádza takmer v každom priemyselne upravenom produkte. Preto si na neprirodzene intenzívnejšiu sladkú chuť rýchlo podvedome navykáme. Znamená to, že ak sa chceme zbaviť závislosti na cukre, musíme zmeniť celý životný štýl, od základu. Nebude to drahšie, vyžaduje to ale silnú vôľu a najmä presvedčenie. Jani Půlpánová, zakladateľka projektu  JAPŮ, ktorý tvorí a predáva hotové zdravé jedlá, hovorí: „Ľudia majú radi sladké a sladká chuť je najmä v ovocí. Je však hlúposť nahradzovať sladidlá niečím rovnako sladkým. Ak budeme znižovať postupne mieru sladkého, naše chute budú citlivejšie. Človek si na to rýchlo zvykne a začne vnímať úplne iné chute“.

Instantný cukor

Trstinový cukor, repný, kukuričný či glukózovo-fruktózový cukor sú nielen v sladkostiach, ale aj v ďalších potravinách. Rozdiel medzi týmito cukrami a cukrom prírodným je v spôsobe rozkladu v našom tele a následných účinkoch naň.

Rafinovaný cukor zaraďujeme medzi tzv. „rýchle“ cukry. Názov je odvodený od rýchlosti šírenia v našom tele, kde sa premieňa na fruktózu a glukózu. Na rozdiel od cukru, ktorý sa nachádza v ovocí či zelenine, rafinovaný cukor sa do krvi vyplavuje rýchlejšie. Rýchlosť a vysoké množstvo v rade následných procesov spôsobujú hypoglykémiu, ktorá vplýva negatívne najmä na mozgové bunky, pretože telo nemá dostatok energie na ich prenos. Okrem toho však vysoké množstvo cukru znižuje aktivitu niektorých enzýmov a pri jeho nadbytku sa premieňa na podkožný tuk.

Nebezpečnejšie ako tuk na bruchu sú chronické choroby, ktoré nadmerná konzumácia cukru spôsobuje. Typickým príkladom je cukrovka 2. typu. Tú dnes podľa lekári považujú za jednu z najrozšírenejších civilizačných chorôb vo svete. Cukor možno označiť za vinníka aj pri srdcovo-cievnych ochoreniach či niektorých typov rakoviny.

Problémom je množstvo

„Prvé čo si musíme uvedomiť je, že cukor potrebujeme. Náš mozog získava energiu výhradne z cukrov. Takže ak nemáme dostatok cukru, trpí najmä náš mozog,“ hovorí Cecília Marinová, odborníčka na prevenciu a liečbu detskej obezity. Platí teda známe slovné spojenie; zlatá stredná cesta. Ako napísal tím vedcov v časopise Nature v článku Toxická pravda o cukre: „Málo, nie je problém, ale veľa cukru zabíja – pomaly“. Dnes sa len ťažko úplne vyhneme konzumácii rafinovaného cukru, ale môžeme ju obmedziť. Predovšetkým zmenou stravovacích návykov.

Príkladom toho, že to ide – dokonca s malými deťmi – je Andrea Culková. Režisérka filmu Sugar Blues sa po skúsenosti s tehotenskou cukrovkou rozhodla zdokumentovať ako nás cukor môže „pomaly“ zabíjať a ako vlastne celý cukrový priemysel funguje. „Najťažšie je uvedomiť si, že celková zmena jedálnička je behom na dlhú trať. Ale znamená to byť tiež šťastnejší, mať viac energie a napokon – aj ušetriť peniaze. Takže sa to vyplatí. Najťažšie je rozhýbať sa a začať.“ Ako začať poradí sama režisérka v diskusii po premietaní dokumentu na festivale Jeden svet v rámci sekcie Môj život inak.

Anna Semberová

Teraz najčítanejšie

Jeden svet

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet prináša slovenské a zahraničné dokumenty o ľudských právach, sociálnych témach, aj o rôznych životných štýloch a environmentálnych otázkach. 19. ročník festivalu Jeden svet nesie tému SHUT UP! a vyzýva k tomu, aby sme neboli ticho. Začína v Bratislave (11. - 16. 10. 2018) a v Košiciach (15. - 18. 10. 2018). Nasledovať budú regionálne festivaly po celom Slovensku. Ak sa chcete tiež zapojiť do premietania, môžete si zapožičať dokumenty v rámci programu Premietaj aj ty. Viac informácií získate na webe www.jedensvet.sk.