Denník N

Slnko a staré kultúry Ameriky

Inkovia, ale aj Aztékovia, sa považovali za deti Slnka. Slnko je hlboko zakorenené v našej kultúre. Prečítajte si niektoré povesti a presvedčenia našich ľudí, ktoré súvisia so Slnkom.

Inkovia

Inkovia sa považovali za deti Slnka. Šľachta sa obliekala tak, že mali kusmi zlata ozdobené oblečenie, jedli z tanierov zo zlata a pili z pohárov zo zlata. Keď prišli prví Španieli do mesta Cusco (čítajte: Kusko), z diaľky videli, ako sa od Coricancha  (čítajte: Korikanča) – chrámu Slnka a zlata, odrážali lúče slnka. Tento hlavný Chrám Slnka bol pokrytý platňami zo zlata. Kusy zlata boli slzami Inti (Slnka), ktoré padli na Zem. Kusy striebra boli slzami matky – Mama Quiclla (čítajte. Mama kikja) – mesiaca.

Pôvod Inkov

Pred dávnymi časmi boh INTI (Slnko), vidiac, v akých podmienkach žili ľudia na svete, zľutoval sa a rozhodol sa poslať svoje deti na Zem. Manco Cápac (Manko Kapak) a Mama Ocllo (Mama Okjo), súrodenci a zároveň manželia, vyšli z jazera Titicaca na juhu peruánskych Ánd. Manco Cápac niesol zlatý prút, ktorý sa mal zaboriť do zeme. Miesto, kde by sa prút zaboril, malo byť zvolené na založenie hlavného mesta impéria. Manco Cápac a Mama Ocllo chodili mnoho dní a skúšali na mnohých miestach či sa prút zaborí, až došli na územie kde sa dnes rozprestiera mesto CUZCO (Kusko). Tu sa vďaka úrodnosti územia zlatý prút zaboril, a tak tu podľa príkazu založili hlavné mesto. Manco Cápac naučil mužov obrábať pôdu a chovať zvieratá. Mama Ocllo naučila ženy variť a tkať. Takto nejako sme vznikli my, Peruánci.

Pôvod Aztekov

Aztékovia si mysleli, že ľudia pochádzajú z krvi piateho Slnka. Predtým existovali 4 iné Slnká, nežili ľudia, ale iné bytosti, ktoré zanikli spolu so Slnkami. Cykly v ríši Aztékov trvali 52 rokov. Ak Aztékovia prežili poslednú noc jedného cyklu, zasýpali pôvodnú pyramídu a postavili okolo nej ešte väčšiu. Aztékovia, aby pomohli Slnku žiť, museli mu vrátiť vlastnú krv. Aztékovia si prepichovali ruky, nohy, ale aj pohlavné údy a takto odovzdali bohom svoju krv. Aby Slnko mal dostatok krvi, často obetovali iných ľudí.

Huitzilopochtli – piate Slnko

Huitzilopochtli

Bol hlavný boh Aztékov, bol aj boh vojny. Huitzilopochtli je syn bohyňe Coatlicue (Matka Zem). Coatlicue bola oplodnená takto: raz keď zametala z neba vyletela modrá bavlna, bohyňa sa jej dotkla a otehotnela. Bohyňa Coyolxauhqui (mesiac), dcéra Coatlicue spolu so svojimi 400 bratmi chceli popraviť nevlastného brata hneď, ako sa narodí. Huitzilopochtli sa narodil oblečený a vyzbrojený a v bitke on zabil sestru a bratov. Sestru zhodil z hory, kde bojovali. Pri páde sa jej odtrhli hlava, ruky a nohy. Huitzilopochtli chytil jej hlavu a hodil ju vysoko do neba a takto vznikol mesiac. Huitzilopochtli zabil aj bratov a ti sú teraz hviezdami.

Aztékovia obetovali zajatcov pred chrámom, ktorý je venovaný Huitzilopochtlimu. Vytrhli im za živa Srdce, aby mal boh dostatok sily a zhodili telá po schodoch, aby si pripomínali to, čo sa stalo Coatlicue. Kronikári písali o tisícoch obetiach. (Ja som rád, že som Peruánec)

Intiwatana – Tam, kde Inkovia uviazali Slnko

Intiwatana Carlos

21. júna je slnovrat a slnko je najďalej od Zeme. Dovtedy sa každý deň odďaľuje, ale sme si istí, že sa raz zastaví? Keď istota je guľomet, Inkovia vymysleli miesta, kde ho priviazať, aby nešlo ďalej a vznikli „Intiwatana“. Najznámejšie je v Machu Picchu. Na najvyššom mieste je vytesaný kameň, ktorý vytŕča z kopca. Voľakedy sme sa ho mohli dotknúť. V súčasnosti je tam človek, ktorý dáva pozor, aby sa ho nik nedotkol. Môžete k nemu len priblížiť vaše ruky a cítiť tú obrovskú energiu, ktorá prúdi od Slnka k Matke Zemi. Inkovia to tak vymysleli a ja tam každý rok chodím načerpať tú energiu.

Slnko spôsobilo večné putovanie celého etnika

Mario Vargas Llosa, peruánsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, píše v knihe Rozprávač, o amazonskom etniku Machiguenga (čítajte: Mačigenga). Mačigengovia sú kočovný národ. Putujú v malých skupinách po pralese. Rozprávač je zvláštny člen tohto etnika. On putuje sám, až kým nestretne nejakú takúto skupinu. Keď ju stretne, pridá sa k nej a rozpráva im povesti tohto etnika, jeho históriu a mytológiu. Ale je aj takým poštárom, lebo jedine on stretáva rôzne skupiny putujúcich Mačigengov. Rozprávač rozpráva, kde koho videl, kto vytvoril novú skupinu, komu sa narodilo dieťa, kto zomrel. Mačigengovia, podľa ich mytológie, musia neustále putovať, lebo keby sa oni zastavili, zastavilo by sa spolu s nimi aj slnko a potom by nastal obrovský chaos na svete. Mačigengovia sú veľmi zodpovední a teraz,  keď čítate tento článok, myslite na to, že to možno robíte vďaka tomu, že skupina indiánov, ďaleko v peruánskom amazonskom pralese, berie vážne svoju povinnosť a nikdy, ale NIKDY sa nezastaví….

Teraz najčítanejšie

Carlos Arturo Sotelo Zumaran

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 14 rokov. Som certifikovaný turistický sprievodca a majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave a CK Eslovaquia Travel. Viac ako 10 rokov sprevádzam Slovensko, Peru, Bolívia, Ekvádor s Galapágmi a Mexiko. Napísal som knihu: „Eslovenčina je ťažká“. [email protected] travel. eslovaquia.sk