Sloboda a voľba dnešnej spoločnosti

Prezidentská debata minulý večer by sa dala asi najpresnejšie vyjadriť slovami: Cynická voľba. Obaja kandidáti sú viac nenávidení než akceptovaní, obaja kandidáti nereprezentujú väčšinu ani veľkú menšinu populácie. Clintonová reprezentuje 17 miliónov ľudí a establishment parlamentného systému a kapitalizmu, Trump, sám člen kapitalistickej triedy, reprezentuje 14 miliónov v krajine 226 miliónov oprávnených voličov. Už len tieto fakty a fakt, že človek, žijúci v USA a/alebo s US-americkým občianstvom je nútený si vybrať medzi týmito dvoma zástupcami, najlepšie symbolizuje a je vyjadrením skutočného problému, ktorý nás priviedol do tejto situácie. Ešte viac než rasizmus, ktorý je inherentnou súčasťou americkej spoločnosti od jeho vzniku, rasizmus, ktorý sa naplno vyjadruje vo voličskej základni Donalda Trumpa a ktorý mu priniesol jeho víťazstvo v primárkach Republikánskej strany, paradoxne, tej, ktorá vznikla práve preto, aby zrušila vlastníctvo ľudí ako strojov a zdrojov najlacnejšej pracovnej sily a bojovala proti rasizmu. Jeho voličská základňa je presne tá istá, tí ľudia a generácie, ktoré s presvedčením bojovali, zomierali a zabíjali v občianskej vojne pred 150 rokmi, pred šiestimi generáciami. Títo ľudia potom počas rekonštrukcie zničili efektívne ústavné a zákonné výdobytky občianskej vojny, zabránili čiernym Američanom voliť a iné práva a terorom udržiavali rasizmus a vykorisťovanie tejto skupiny až do 60. rokov. Demokratická strana USA v tomto období vďaka týmto zločinom sa v podstate stala organizáciou rasistického násilia a vykorisťovania a najsilnejšou stranou juhu až do rokov 1948-1960. V progresívnom období sa ale začala pretvárať vnútorne a naberať voličov zo severu, až kým si nevymenila politické pozície s Republikánskou stranou v priebehu rokov 1912-1932. V 50. až 60. rokoch potom títo Dixiecrati, konzervatívni Demokrati, títo ľudia, podporujúci segregáciu, prešli do Republikánskej strany. Tieto hlasy potom boli tiché, najmä kvôli tomu, že ich hnev a šovinizmus sa presmeroval na Sovietsku úniu, na Clintona a neskôr na nových nepriateľov. Islamofóbiou Bushovej administratívy a fanatizmom, rozpútaným kandidatúrou Sary Palinovej v roku 2008 sa vytvorila najlepšia pôda pre Trumpa. Táto kandidatúra je len logickým následkom Reaganovej demagógie, Demokratickej strany, kedy bola rasistická a systému otroctva.

Donald Trump svojimi názormi aj bázou reprezentuje túto malú menšinu, nanajvýš 10 % amerického obyvateľstva, ktorý sa ale kvôli americkému systému môže stať menšinou, ktorá bude diktovať politiku väčšine obyvateľstva USA a nepriamo väčšine prvého sveta. Nie je to ale len prejavom sprostého amerického volebného systému caucusov, primárok a väčšinového volebného systému, spolu so stranami, ktoré de facto fungujú ako súkromné spoločnosti, ale je aj prejavom obmedzenosti a neuveriteľnej neefektívnosti zastupiteľskej demokracie.

Zastupiteľská demokracia, hlavne taká, kde si volíme diktátora na štyri roky, má za hlavný predpoklad to, že funguje zo smeru strán na smer voličov. Voličská kampaň je proces, v ktorom politické strany súťažia o hlas voliča. Namiesto toho, aby volič tvoril politiku, tvoria ho politické strany a jeho členovia, ktorí sú vždy menšina obyvateľstva, aj aktívnych voličov. Jeden priamy následok toho je, že strany musia robiť kompromisy medzi názormi a robiť katalóg návrhov zákonov a politiky, pokiaľ vôbec nejaký konkrétny program majú a nielen vágne afektívne bláboly. Politické strany teda nikdy nemôžu ani nevedia, aj keby chceli, odraziť názorovú pluralitu verejnosti, ale prezentujú kompozitný obraz návrhov, ktoré sú častokrát len arbitrárne vybraté. Druhý následok je, že voľby sú viac než voľba politiky, len voľba medzi ľuďmi, ktorí rozprávajú dobre, ktorí nás vedia presvedčiť, ktorí sú nám sympatickí, ktorí nás zabávajú. Voľby sú súťaž o voliča a o moc, nie proces vlády voliča.

Voľba medzi Trumpom a Clintonovou nie je demokratická voľba. Nie je to voľba ani len podobná predstave osvieteneckých filozofov, voľby zástupcov so svedomím. Je to voľba medzi rasistickým klamárom a klamárkou. Je to voľba, medzi ľuďmi, o ktorých nevieme, či splnia svoje sľuby, na ktorých rozhodnutia nemáme žiadny priamy vplyv, medzi ľuďmi, ktorým nemôžeme a nemáme dôverovať. A tiež je to voľba medzi programami, ktoré si nevybrala väčšina.