Sloboda v školách.

Svet sa delí na ľudí a na robotov. Aj Slovensko.

Ja to vidím v škole. Pred desiatimi rokmi to také viditeľné nebolo. Rodičia chceli vedomosti s ľudskou tvárou. Ale to sa zmenilo.

Aby som to ukázal, trochu zmením optiku. Baví ma sledovať školské systémy, najmä tie odvážne. Južná Kórea a Fínsko sú reprezentanti najvyhranenejších školských systémov. Kórea produkuje v školách dokonalých robotov – odkaz.

Typickými znakmi sú: dlhý čas trávený v škole, veľa domácich úloh, dôraz na jazyky a prírodovedné predmety, testovanie, dôraz na výkon, kontrola a hodnotenie, silný tlak na žiakov zo strany učiteľov aj rodičov.

Fínske školstvo je zase známe plošnou produkciou ľudí – odkaz

Typickými znakmi sú: deti začínajú školskú dochádzku neskôr a trávia v škole pomerne málo času, žiadne domáce úlohy, žiadne testovanie, prvých šesť rokov v žiadnej základnej škole vo Fínsku žiakov neznámkujú, dôraz na výchovy rovnako, ako na prírodovedné predmety a na jazyky, žiadny tlak na výkon žiakov, žiadne centrálne riadenie školstva – vo Fínsku nemajú ani školskú inšpekciu, dôraz na vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi,  silný dôraz na záujmy žiakov  škole.

Na Slovensku jasne dominujú školy s kórejským prístupom. Pozoruhodný je tiež fakt, že Slovensko patrí medzi posledné krajiny v Európe, kde zatiaľ nevznikla žiadna Slobodná demokratická škola typu Summerhill. V Európe ich je asi 50 a celosvetovo cca 250 – odkaz.  Dokonca aj waldorfská škola prežila len o opičí chlp. A waldorf je považovaný za celosvetový štandard – existuje viac ako 2000 škôl tohoto druhu.

Fínskych škôl na Slovensku veľa nie je. Ja ale tvrdím, že máme stále viac rodičov, ktorí by ich chceli. Ukazuje to aj počet detí v domácom vzdelávaní. Napriek tomu, že ide o pre rodičov extrémne náročnú formu vzdelávania, každý rok sa ich počet strojnásobí. Tento rok je ich cca 100. Pred tromi rokmi ich bolo 15. A to je len vrchol ľadovca.

Silným spojencom fínskych škôl na Slovensku sú problémové deti. Tých je v školách asi tretina, no počas školskej dochádzky si prechádzajú problémovými obdobiami až dve tretiny detí. Tie všetky sa v kórejských školách vo svojich problémoch utopia a sebou stiahnu aj učiteľov.

Je otázkou času, kým si riaditelia škôl uvedomia, ako sa rodičia na Slovensku polarizujú. Kórejskí dračí rodičia budú s chuťou tlačiť do detí vedomosti za každú, doslova za každú cenu aj naďalej. Fínski rodičia na Slovensku budú stále viac dôverovať deťom, že to, čo robia prirodzene, pre nich má väčší význam. Tí budú svoje deti brániť pred tlakom v škole za každú cenu, doslova za každú cenu. Aj napriek juvenilnej justícii.

Myslím si, že jediným východiskom z tejto situácie je, aby štát umožnil školám ísť oboma smermi, a teda školy sa budú môcť výraznejšie profilovať. Aby sa mohli školy jasne rozhodnúť, či idú fínskym, alebo kórejským smerom.  Potrebujeme takého ministra školstva, ktorý začne dôverovať riaditeľom a učiteľom na školách. Konkrétne to znamená:

1. dovolí školám nehodnotiť žiakov
2. školy dostanú viac hodín v školskom programe, s ktorými budú môcť naložiť po svojom – ja to vidím na tretinu povinných a dve tretiny voliteľných
3. dovolí rodičom určiť si rok nástupu do školy aspoň v rozpätí 6-8 roku života dieťaťa
4. trošku oseká právomoci školskej inšpekcie, pretože tá môže škole dosť zavariť nezávisle od vzdelávacej politiky štátu – každý inšpektor si môže do istej miery presadzovať svoju politiku

Naše školstvo je stokou európskeho školstva. A ja som presvedčený, že práve sloboda pre učiteľov a pre riaditeľov škôl je východiskom z tejto stoky. Ja rodičom, učiteľom a riaditeľom v Slovenských školách verím.