Sloboda&Daniel Lipšic

Rozbehla sa nám taká debata o hraniciach slobody prejavu. Jej najnovšími advokátmi sú Daniel Lipšic a konzervatívne kruhy okolo Postoja. Keďže som sa do nej sám zaplietol, niekoľko poznámok.

Čo je zdrojom našej slobody? Podľa advokáta Lipšica konsenzus spoločnosti. Ak sa spoločnosť v referende rozhodne, že nejaké právo nám nepatrí, tak nám nepatrí. Demokracia. Ja si dovolím tvrdiť, že práva nám náležia prirodzene z povahy našej ľudskosti. Každému človeku, rovnako. Ak sa partička právnikov rozhodne, že mi ich nedajú do zákonov, tak mi len odopierajú niečo, načo mám nárok, bez ohľadu nato čo je na papieri. Pravdupovediac, dosť sa čudujem, že konzervatívno-kresťanské kruhy, podľa ktorých sú ľudskosť, práva a povinnosti dané od Boha, bez výnimky tomuto tlieskajú. Rovnako sa veľmi čudujem, že celá táto téza ostala bez väčšieho povšimnutia.

Perzekvovanie kresťanov. Vraj len na toto sa to zneužíva. Neviem, tento výrok v týždni znie až mierne ironicky  nakoľko jediná žaloba, ktorá v tejto veci padla prišla na ľavicovo-liberálneho Havrana. O tom, že by niekto naháňal objekty z blogov p. Benčíka, ktoré sa vyhrážajú kadečím, naopak neviem. Prosím, toto nepovažujme len za detail, je to dosť podstatné.

Začalo to slovom

Naša spoločnosť má obrovský problém s hrubosťou a dehumanizáciou názorových oponentov prostredníctvom verejných prejavov. Existuje tona literatúry o tom, ako sa toto stáva predvojom a nutnou podmienkou na to, aby sa prešlo aj k činom. Neveríte? Choďte sa pozrieť do SNG na propagandistické plagáty. Budete mat zimomriavky. Čo je reakcia D. Lipšica? Myknutie plecom, že to sa dá jedine diskusiou poriešiť. Čo je reakcia Postoja? Myknutie plecom, že naozaj Lipšic na tento problém odpoveď nenúka. No nenúka a je to dosť veľký prúser. Väčší ako pocit komfortu popieračov Holokaustu. To, že niektorí konzervatívci nevnímajú toto bytostné ohrozenie, či dokonca koketujú s národno-sociálnymi interpretáciami demokracie, je pre mňa až alarmujúce. Pozrite sa, kto vám najviac tlieska.

Ak tomu správne rozumiem, nadšenie niektorých konzervatívcov pre tento prístup spočíva v tom, že sa boja toho ako im liberálna väčšina zoberie ich práva. Last time I checked, ochrana rodiny bola v Ústave a akýkoľvek náznak práv pre páry rovnakého pohlavia v nedohľadne. Ak nastal v tejto spoločnosti akýkoľvek politický posun, tak to bolo bližšie ku konzervatívnym riešeniam (za radostnej podpory ľudí ako Kotleba či Krajniak), než od nich. Takže o čom sa tu bavíme? Betónovaní vlastných pozícií?

Rovne a slušne

Ak je to však o tom, že si niekto chce udržať právo urážať homosexuálov a nazývať ich perverzákmi a pedofilmi, tak sa ospravedlňujem, ale nemyslím si, že si niečo také ochranu zaslúži. (Rovnako ako keby niekto niečo také povedal na adresu katolíckeho kléru.) Nechápem ako môže niekto obhajovať právo neubytovať homosexuálny pár vo svojom penzióniku. Rovnako ako by som nechápal, že tu obhajujeme právo neubytovať žida, Róma, alebo osobu čiernej pleti.

O čom to celé je? O rovnosti v prístupe k ľuďom. Všetkým. A o postavení sa vulgárnej hrubosti, proti ktorej stojí prepytujem, praobyčajná slušnosť a úcta (najnovšie nazývaná politická korektnosť). Postaviť sa za tieto veci nie je žiadna hanba, vzhľadom na vývoj sa z toho pomaly stáva nutnosť pre každého demokrata dobrej vôle.