Slovenská politika. Šmejdi, ktorí nás pokladajú za šprintérov.
Predavači dažďa a dúhy, výrobcovia slnečných dní v lete a sneženia v zime. Konštruktéri nášho slastného a hlavne bezstarostného života, keď nikto nebude musieť nič robiť a všetci sa budeme mať dobre! Architekti poriadku, stavitelia bariér voči „násilníkom“ zvonku, ochrancovia života, rodiny, národnostných menšín. Ale hlavne a predovšetkým, vlastne len a len, ochrancovia svojich výhod a bankových kont, krstní otcovia garážových a schránkových firiem, kriesitelia tupej nenávisti a buditelia tých nahorších pudov voči ľuďom inak zafarbeným, inak sa modliacim, v prípade potreby aj nemodliacim! Zhrnuté do krátkeho hodnotenia – Šmejdi ako z príručky.
To sú oni! Výrobcovia „blahobytu, slovenskej dobrosrdečnosti a kresťanstva“ na objednávku. A každému na mieru, podľa jeho želania. Kto chce byť kresťanom, pôjdu s ním do kostola. Kto chce byť ateistom, pôjdu s ním na seminár vedeckého komunizmu o tmárstve cirkví, komu sa páči fašizmus, vezmú ho Tisovmu hrobu, komu je smutno za komunizmom, položia spolu s ním kyticu k Biľakovej buste. Zloženie účastníkov zájazdu bude vždy iné, sprievodca rovnaký. Slovenský politik.
Blíži sa 6. marec a to je deň, keď nás všetkých pozvú dokonca na atletické preteky. Každý z nás dostane štartovný lístok, ktorý si síce nepripne na prsia, ale vhodí ho do volebnej urny. A keď vhodíme ten, podľa nich správny, zvíťazíme!
Každý z nás sa stane v tom prípade šampiónom v šprinte. Takým, akým bol Manfred Kokot, šprintér z bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorý je dodnes držiteľom európskeho halového rekordu v behu na 50 metrov.
O východonemckých atlletických bossoch bolo verejným tajomstvom, že šport chápali ako politickú prestíž a doping v NDR bol rovnakou súčasťou prípravy atlétov, ako závod samotný.
Naši politickí bossovia dnes hľadia na nás z televízií, novín, bilbordov a onedlho aj z chladničiek a dopujú nás“láskyplnými a všeobjímajúcimi“ pohľadmi a sľubujú nám, že splnia to, čo nám sľúbili už pred rokmi. Tie isté tváre nám už viac ako dve desaťročia sľubujú yššie platy, bezplatné zdravotníctvo, nižšie dane, otvorené srdce a náruč pre tých, ktorí ich budú voliť. Aby potom, po voľbách, doširoka otvorili peňaženku. Chybičkou je, že tá peňaženka je naša…
Proste, drvivá väčšina našich politikov, nás pokladá za Manfredov…
