BLOG
Milan Krajniak
Milan Krajniak
37 123

Slovenské kone ťahajú dobre, ale západný život majú iba jazdci, ktorí na nich sedia

Prečo v životnej úrovni dobiehame západnú Európu tak pomaly, aj keď všetci tvrdia, že naša ekonomika šliape ako hodinky? Kde robia naši „soudruzi“ chybu?

Vždy som bol rebel a nikdy som sa nebál ísť v protismere k takzvaným nezvratným megatrendom. Na Slovensku dnes mnohí veria, že keď súčasnú oligarchickú ekonomiku nahradí pravicovo-liberálna ekonomická politika, všetci ľudia sa budú mať ekonomicky lepšie. Nebudú. Liberálna ekonomická politika totiž nedokáže chrániť zamestnancov voči veľkým firmám.

Aj keď je doba hoaxov a fakenews, o to viac som presvedčený, že veľa ľudí na Slovensku chce poznať fakty. Myslím si, že ľudia majú záujem o logické zváženie faktov, aby si v súlade so zdravým sedliackym rozumom mohli urobiť svoj názor. Preto vám chcem teraz ponúknuť niekoľko údajov o vývoji slovenskej ekonomiky po roku 1989.

Porovnanie Slovenska, Nemecka a Rakúska

Podľa Svetovej banky bol v roku 1992 hrubý domáci produkt prepočítaný na jedného obyvateľa Slovenska 7.100 USD.  V tom istom roku bol HDP na hlavu v Nemecku 21.700 USD a v Rakúsku 21.200 USD. Zjednodušene teda môžeme povedať, že výkonnosť slovenskej ekonomiky bola v roku 1992 približne tretinová v porovnaní s Nemeckom a Rakúskom.

V roku 2006 dosiahol HPD na hlavu Slovenska úroveň 18.900 USD. Nemecký HDP na hlavu bol v tom istom roku 34.300 USD a rakúsky HDP na hlavu bol 37.500 USD. Z týchto čísel vyplýva, že pred desiatimi rokmi výkonnosť slovenskej ekonomiky prekročila 50 percent výkonnosti nemeckej a rakúskej ekonomiky.

V roku 2016 bol už slovenský HDP na hlavu na úrovni 30.600 USD. Rakúsky HDP na hlavu bol v tom istom roku 50.000 USD a nemecký 48.800 USD. Minulý rok teda slovenská ekonomika svojou výkonnosťou prekročila úroveň 60 percent výkonnosti rakúskej a nemeckej ekonomiky.

V produktivite práce dosiahlo Slovensko v roku 2016 úroveň 82 percent priemeru EÚ. Nemecko dosiahlo úroveň 106 percent a Rakúsko úroveň 116 percent priemeru EÚ. Z týchto údajov vyplýva, že Slováci majú dnes 77 percentnú produktivitu práce v porovnaní s Nemcami a 71 percentnú produktivitu práce v porovnaní s Rakúšanmi.

Porovnanie platov

V roku 2016 dosahovala priemerná čistá mzda na Slovensku približne 700 eur. V Rakúsku to bolo približne 2.000 eur a v Nemecku približne 2.200 eur. Slovenské platy sú teda v porovnaní s nemeckými a rakúskymi iba tretinové. Ako je to možné? Kde sa stráca ten rozdiel medzi výkonnosťou slovenskej ekonomiky a platmi slovenských občanov?

Problém je v nespravodlivom prerozdeľovaní

Ak je výkonnosť slovenskej ekonomiky približne dvojtretinová v porovnaní s rakúskou a nemeckou ekonomickou – v porovnaní HDP na hlavu a produktivity práce – ale slovenské platy sú iba tretinové, niekde musí byť logická chyba. Kde? V prerozdeľovaní každoročne vyprodukovaného národného bohatstva (HDP) medzi štát, platy ľudí a kapitál (firmy).

V roku 2016 išlo na platy ľudí na Slovensku iba 39 percent HDP, ale 51 percent HDP išlo firmám. V Nemecku a Rakúsku bol tento pomer presne opačný. Na platy zamestnancov išlo v Nemecku približne 51 percent HDP a v Rakúsku približne 50 percent HDP.

Darmo teda slovenské ekonomické kone (zamestnanci) ťahajú o dušu, čoraz rýchlejšie a kvalitnejšie, keď väčšinu vyprodukovaného HDP si rozdelia tí, ktorí si ľudí osedlali a jazdia na nich -  teda štát a veľké firmy!

Ekonomika štátu má pomáhať 5 a pol miliónu ľudí

Výkonnosť našej ekonomiky je dnes taká, že každý pracujúci Slovák je platovo podhodnotený v priemere o cca 200 eur mesačne v čistom. To je totiž rozdiel medzi 39 percentami HDP, ktoré idú na slovenské platy dnes a 50 percentami HDP, ktoré by mali ísť na Slovensku na platy podobne, ako je to normálne a slušné v Nemecku a Rakúsku.

Súčasný oligarchický štát v podobe vlády Fico, Danko, Bugár sa o túto nespravodlivosť nestará, pretože majú úplne iné ekonomické priority - horných 10 tisíc ľudí na Slovensku. Ale ani liberálna ekonómia tento problém nevie riešiť, pretože to necháva na trh, do ktorého štát nemá zasahovať. A trh dnes znamená iba 39 percent slovenského HDP na platy ľudí.

Liberálne ekonomické riešenia - zníženie daní a odvodov - pomôžu domácim malým a stredným podnikateľom. Určite to treba urobiť, pretože malí a strední podnikatelia sa potom budú môcť nadýchnuť a zdvihnúť platy aj svojim zamestnancom. Ale manažérom globálnych korporácií sú platy ľudí na Slovensku hlboko ukradnuté. Zaujímajú ich iba štvrťročné bonusy a platy ľudí sú pre nich iba nákladové položky, ktoré im bránia dosiahnuť ešte vyššie bonusy. Ešte menej zaujímajú slovenské platy anonymných akcionárov nadnárodných koncernov - tí chcú každý štrťrok lepšie ekonomické čísla, aby cena ich akcií pekne stúpala.

Ak chceme lepšie platy pre ľudí, potom potrebujeme Starostlivý štát, ktorý do ekonomiky zasahuje, pokiaľ trh ľuďom škodí. Starostlivý štát nenechá jazdcov – oligarchov a veľké nadnárodné koncerny – aby poháňali slovenské koníky do čoraz väčšieho cvalu, ale pritom sa nepodelili o ekonomické víťazstvá, ktoré im tí poctiví slovenskí ťahúni pomáhajú vyhrávať.

Staré ekonomické poučky v globalizovanej ekonomike prestávajú platiť. Čísla o ekonomickom raste štátu a ziskovosti firiem nič neznamenajú, ak sa tento zisk spravodlivo nerozdelí aj ľuďom. Nie, nechcem žiaden ekonomický socializmus. Chcem len to, čo už dávno funguje v nemeckej alebo rakúskej ekonomike. Ako sa to dá dosiahnuť? Napríklad oveľa vyšším zdanením energetických monopolov a oligopolov typu banky, poisťovne alebo telekomunikační operátori. Prečo by oligopoly a monopoly mali platiť rovnaké dane ako malí a strední podnikatelia, ktorí musia denno-denne bojovať o ekonomické prežitie?

Ekonomika štátu by mala slúžiť ľuďom. Nikomu nebráňme, aby mohol byť úspešný. Ale štát by mal myslieť nielen na horných pol milióna ľudí, ktorí sa vedia o seba postarať a stačí im, keď im štát nehádže polená pod nohy. Starajme sa konečne aj o tých, ktorí nechcú podnikať, ale chcú za svoju kvalifikovanú prácu dostať doma na Slovensku slušný plat, primeraný výkonnosti našej ekonomiky. Lebo zamestnancom aj živnostníkom-samoživiteľom dnes štát svojou nečinnosťou ekonomicky krivdí.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.

Blogy

|