Denník N

Slovenské školstvo zaostáva za EÚ (infografika)

Podľa správy Európskej Komisie má školstvo na Slovensku viacero nedostatkov.

Zdroj foto: paycom.com

V októbri vydala Európska Komisia správu s názvom Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015. Správa čerpá z údajov Komisie ako aj zo štúdií OECD a Eurostatu. V tomto blogu rozoberám prvú časť správy a výzvy, ktorým podľa nej slovenské školstvo čelí.

Monitor 2015 Infografika 1

Vedomosti

15-roční Slováci dosiahli podpriemerné výsledky v testoch PISA. Tie sú postavené na slovných úlohách, praktických situáciách a na schopnosti dávať si poznatky do súvislosti. Výsledky Slovákov sú podľa správy čoraz horšie a dôvodom je zrejme spôsob výučby.

Výsledky naznačujú, že naši žiaci nevedia prakticky využívať svoje poznatky. Žiaci nie sú vedení k samostatnému zmýšľaniu a k prepájaniu poznatkov z rôznych oblastí. Možno sa pozrieť na iné krajiny, napríklad na Fínsko. Fínski žiaci takmer nepoznajú testy či domáce úlohy a dosahujú výborné výsledky (predbehli nás vo všetkých 3 oblastiach). Učia sa hlavne na hodinách, kde sú vedení skôr k samostatnému rozmýšľaniu, než k memorovaniu a dosahujú lepšie výsledky.

Zamestnanosť a absolventi VŠ

Rozdiel medzi Slovenskom a EÚ v zamestnanosti je len marginálny, no stále pretrvávajú regionálne rozdiely v nezamestnanosti (napríklad Prešov – Bratislava), ktoré vznikajú v dôsledku slabej podpory regionálneho rozvoja. Riešením je aj výraznejšia podpora malých a stredných podnikateľov na aj prostredníctvom daňových úľav, ktorá prinesie viac pracovných miest a v konečnom dôsledku viac financií do štátnej kasy.

Čo sa týka absolventov, stále nedosahujeme cieľ Európy 2020, podľa ktorého má mať až 40% 30-34-ročných vysokoškolské vzdelanie. To však možno v slovenskom kontexte vnímať ako plus. Trh práce je dnes presýtený prekvalifikovanými ľuďmi. Tento cieľ plánu Európa 2020 je pre nás diskutabilný, keďže nateraz nemáme priestor pre veľké množstvo absolventov.

Ukončenie školskej dochádzky

Tu je Slovensko nad priemerom EÚ, hoci cieľ Európy 2020 je dosiahnuť, aby len 6% žiakov predčasne opúšťalo školy. Výsledky študentov síce pokrivkávajú, no vychovávame z nich disciplinovaných ľudí, ktorí dotiahnu školskú dochádzku dokonca. Správa ale spomína nelichotivý fakt: až 83% rómskych detí predčasne ukončuje školskú dochádzku.

Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je nadmerné a niekedy nesprávne zaraďovanie rómskych žiakov do špeciálnych tried a segregácia v rámci škôl. Tento problém môžu vyriešiť funkčné systémové opatrenia na integráciu rómskych žiakov a ich začlenenie do bežného školského života. Tie by mohli napomôcť mladým Rómom dokončiť školskú dochádzku a potenciálne ich motivovať ďalej byť súčasťou produktívneho pracovného života.

V ďalšom blogu sa pozrieme na druhú časť správy Monitor vzdelávania a odbornej prípravy.

Prečítajte si aj: Školstvo podľa OECD: Slovensko a svet 2015 (Infografika)Ako je to s fínskymi školami?

Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny

Teraz najčítanejšie