Slovensko je plné ekonomických migrantov a takmer nikomu to nevadí
Celé Slovensko je v panike z „ ekonomických migrantov “, ktorí k nám prúdia zo severu Afriky. Zároveň si ale vôbec nevšímame ekonomických migrantov, ktorí obsadili Slovensko a prisali sa naň. Prečo im nepovieme, že ich tu nechceme ?
Ekonomický migrant parlamentný
Pod pojmom politik si predstavujem človeka, ktorý má určité hodnoty, myšlienky a vlastný názor, o správnosti ktorého má snahu presvedčiť verejnosť a v prípade úspechu vo voľbách presadiť tieto hodnoty v parlamente do legislatívy. Politik by mal mať vlastný úsudok a hodnotovo konzistentné myšlienky.
Na Slovensku však nemáme mnoho politikov, teda ľudí, čo sú v politike pre hodnoty, názor a myšlienky. V slovenskej politike je častejší výskyt ekonomických politických migrantov.
Ako inak nazvať politika, ktorý po zistení, že jeho materská strana, na ktorej chrbte doteraz sedel v parlamente, padne v prieskumoch na nezvoliteľné percentá hádže udičky do iných strán ? Pokúša sa prisať na strany, ktorým prieskumy nejaké poslanecké mandáty predpovedajú. A tak začína ekonomická migrácia smerom do, podľa prieskumov, silnejších strán, často bez ohľadu na programové zameranie cieľovej strany( migruje sa napr. v smere SDKU-DS – MOST, SDKÚ DS – KDH, SDKU-DS- ŠANCA atd. ). Môžeme ich nazvať politickými prostitútkami, ale s kľudným svedomím a ekonomickými migrantami.
Ekonomický migrant obecný
Najpočetnejšia vlna politických ekonomických migrantov sa v súčasnosti ( a hlavne pred komunálnymi voľbami ) presúva smerom k SMERu aj na lokálnej úrovni. Budúci kandidát či obchodný partner štátu či samosprávy ( na všetkých volených či biznis úrovniach ) rád vsadí na „istoty“ značky SMER. V zmysle ich mentálnej výbavy je to ( pre nich ) úplne pochopiteľné konštatovanie, že keď si v správnej strane ( rozumej aktuálne alebo potenciálne vládnúcej ) žije sa ti ľahšie, v štýle vyhraj voľby môžeš všetko. Však podľa slovenských politických zvyklostí sa po straníckej linke lepšie vybavujú dotácie, získavajú zákazky alebo trasujú diaľnice. Kašlať na nejaké princípy, hodnoty či morálku.
Zamyslime sa.
Tých, čo dnes väčšina spoločnosti nazýva „ ekonomickými migrantmi“ by sme mali začať nazývať ich pravým menom – utečenci.
Utečenci na rozdiel od politických migrantov utekajú pred vojnou z rozbitej krajiny, kým politickí migranti či už na národnej alebo lokálnej úrovni utekajú len v ústrety ďalšej trafike, alebo teplej parlamentnej či starostovskej stoličke. Touto logikou sa riadia aj podnikatelia, ktorí robia biznis v štýle pravidiel biznisu so štátom z čias HZDS, ktorý rýchle implementovali do dnešnej reality s novou štátostranou.
Nájsť riešenie na súčasnú utečeneckú krízu v Európe bude trvať mesiace, možno roky a musia sa ňou intenzívne zaoberať odborníci, nie politici zo všetkých dotknutých krajín a určite to nebude bezbolestné. Práve preto ju však treba riešiť s chladnou hlavou a hlavne hlavou odborníkov.
Problém politických migrantov na Slovensku však možno vyriešiť rýchlejšie. Napríklad tak, že pri každých voľbách budeme nad urnou rozmýšľať a voliť toho čo nemení názor na veci verejné podľa aktuálneho hlasu ulice.
Skúsme nevoliť vo voľbách politických ekonomických migrantov a biznis politikov, ale ľudí, čo majú na veci jasný názor na ktorom trvajú a neriadia sa len prieskumom verejnej mienky.