Blog
piatok

Slovensko je západ

Prepis môjho včerajšieho príhovoru na zhromaždení na podporu euroatlantickej spolupráce. Pre tých čo nemohli prísť.

Keď hovoríme o slobode slova, napadá mi jeden starý vtip, ktorý zvykol rozprávať ten herec béčkových filmov, o ktorom tu hovoril Peter Osuský:

V časoch hlbokej studenej vojny sa hádajú Rus a Američan o slobode slova.
Američan hovorí: „U nás je zaručená sloboda slova. Kľuďne môžem prísť do Bieleho domu, tresknúť päsťou po stole a povedať: Pán prezident, mne sa veľmi nepáči, ako riadite našu krajinu!“
Rus na to hovorí: „To môžem aj ja!“
Američan prekvapene: „Naozaj? Neverím!“
Rus: „Samozrejme. Aj ja môžem kľudne prísť do Kremľa, tresknúť päsťou po stole a povedať: Súdruh generálny tajomník, mne sa veľmi nepáči, ako americký prezident riadi svoju krajinu!“

Na druhom konci tohto námestia stoja ľudia, ktorí tam môžu stáť a deklarovať svoje názory najmä vďaka tomu, že Slovenská republika rešpektuje základné právo slobody prejavu. Nemám vôbec nič proti tomu, aby tak robili. Majú na to právo a som pripravený toto ich právo brániť. Aj keď s nimi vášnivo nesúhlasím. Lebo aj o tom je demokracia.

Oni ale svojim konaním podporujú režim, ktorý nič také ako slobodu prejavu nepozná. Ak by na Slovensku panoval režim, ako v nimi tak obdivovanom a obhajovanom putinovskom Rusku, tak by ich do piatich minút zbalili policajti a zavreli by im ústa pokutou za výtržníctvo. Tých nezbednejších by pre istotu zavreli úplne, prípadne zastrelili priamo na ulici.

Podporujú režim, ktorý, keď sa mu to hodí, zneužije akékoľvek prostriedky na pošpinenie svojich domnelých, či skutočných oponentov. Režim, ktorý nemá problém zabíjať vlastných občanov a vinu za ich smrť následne hodiť na krk komukoľvek, koho si chce takpovediac „podať“. Režim, ktorý najprv drzo tvrdil, že s konfliktom na Ukrajine nič nemá a dnes financuje masívnu mediálnu kampaň, aby nasadil druhej strane psiu hlavu, lebo nos medzi očami, teda ruských vojakov na Ukrajine, už skutočne nemá šancu zaprieť.

Podporujú režim, ktorý vytrvalo zatvára a umlčuje každé ústa, ktoré o ňom hovoria pravdu.

Demonštrujú proti základniam NATO. Teda proti niečomu, čo od Slovenska aj tak nikto nechce. Je to ako keby demonštrovali proti Európskej únii, lebo nás núti na žitnom ostrove vo veľkom pestovať ryžu, alebo citrusy. Nezmyselný protest proti neexistujúcej požiadavke.

Demonštrujú za vystúpenie z NATO. Je to asi rovnako logická a opodstatnená požiadavka, ako keby ste od vojaka na fronte žiadali, aby odovzdal pušku, prilbu a uniformu a išiel sa nahý prejsť medzi zákopy.

Členstvo v NATO je jediná šanca pre Slovensko, aby v tomto konflikte medzi západom a východom, medzi demokraciou a novou totalitou, medzi životom v slobode a životom v otroctve, biede a strachu nezostalo Slovensko nahé medzi zákopmi. Ľahká korisť pre toho, kto sa nebude hanbiť obsadiť a podrobiť si ho.

Lebo si musíme uvedomiť a musíme sa aj snažiť vysvetliť to každému, kto je ochotný počúvať, že otázkou nie je, či budeme niekedy vo vojne. My už vo vojne dávno sme.

Najneskôr od obsadenia Krymu sme v studenej, informačnej a propagandistickej vojne s krajinou, ktorá u nášho suseda protiprávne obsadila časť územia a dlhodobo podporuje separatistov, ktorí sa snažia odtrhnúť kus suverénneho štátu. Štátu, ktorého územnú celistvosť v roku 1994 garantovala.

S krajinou, ktorá už v 80. rokoch minulého storočia financovala a masívne podporovala väčšinu takzvaných mierových hnutí v západnej Európe s jediným cieľom - rozbiť jednotu spojencov. S cieľom oslabiť ich odhodlanie nedovoliť komunizmu zvíťaziť na celom Európskom kontinente či inde na svete. Vďaka tejto jednote a odhodlaniu, vďaka rozhodnému pomenovaniu Sovietskeho zväzu ako ríše zla, tu dnes môžeme stáť, ako občania členskej krajiny NATO, môžeme slobodne hovoriť svoje názory, môžeme slobodne vyznávať svoje náboženstvá, venovať sa napĺňaniu našich snov bez trvalého dohľadu a riadenia straníckych aparátov.

Je teraz na nás, aby sme toto odhodlanie aj naďalej udržali pri živote. Aby sme ukázali, že sme skutočnými členmi NATO, že sme bezvýhradne pripravení plniť naše záväzky voči našim spojencom a priateľom. Že sme pripravení brániť svoju slobodu a slobodu našich partnerov.

Ďakujem vám, že ste sem prišli. Že ste svojou prítomnosťou dali najavo, kde stojí Slovensko a kde chce stáť aj v budúcnosti.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Človek, občan, manžel, otec. Pre tých, ktorí to náhodou ešte nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Napriek tomu, alebo možno práve preto, názory, ktoré tu píšem, sú len a len moje vlastné, podobnosť s názormi iných ľudí je čisto náhodná, ale potešiteľná.

Blogy

|

Už viac ako 96185 z vás dostáva správy e-mailom