Slovensko mení daňovú politiku: Už chce dane aj od športovcov v Monaku

Rozsiahla novela zákona o dani z príjmov, ktorá pred dvomi týždňami prešla v parlamente prvým čítaním, nadväzuje na niekoľkoročné úsilie medzinárodných inštitúcií o zlepšenie daňovej spravodlivosti (projekty BEPS, MLI aj ATAD). Zákon zavedie podrobné pravidlá s “cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia SR” (citát z dôvodovej správy). Spolu má novela zákona cez sto bodov, medzinárodného aspektu daňovej rezidencie fyzických osôb sa týka hneď ten prvý (zhrnutie ďalších nájdete na konci článku).

Doterajšie pravidlá vyžadovali zdanenie celosvetových príjmov fyzickej osoby len vtedy, ak tu mala trvalý pobyt alebo strávila viac než 183 dní v kalendárnom roku. Dá sa povedať, že o dane často cestujúcich športovcov, umelcov alebo obchodníkov, ktorí na Slovensku nemali formálne registrovaný trvalý pobyt a trávili u nás menej než 183 dní (ďalej svetobežníci), náš štát jednoducho nemal záujem.

Ani keď sa tu pravidelne zdržiavali, žili s rodinou a ich deti chodili do školy, alebo inak využívali infraštruktúru štátu (ktorej kvalitu pravdaže môžeme kritizovať). Na rozdiel od ostatných spoluobčanov teda na ňu neboli nútení prispievať. A keďže dane neplatí dobrovoľne a rád ani ten najpoctivejší z nás, veľa z nich daň z príjmov na Slovensku legitímne ani neplatilo.

To sa má od 1.1. 2018 zmeniť. Nové kritérium pre určenie daňovej rezidencie fyzickej osoby bude bydlisko, ktorým sa rozumie “možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu, pričom možno predpokladať zámer sa v tomto bydlisku trvale zdržovať”.

Dôvodová správa k tomu stručne uvádza, že za trvalý účel sa nepovažuje príležitostné ubytovanie z dôvodu krátkodobých návštev napríklad pracovná cesta, turizmus alebo rekreácia.

V zákone uvedená terminológia pritom vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ten vyžaduje v prípade konfliktu primárne skúmať kde má osoba bydlisko.

Ak ho má v oboch štátoch, pričom nerozhoduje právne vlastníctvo ale či má k dispozícii byt, potom nasledujú ďalšie kritériá, z ktorých v praxi rozhodne zvyčajne stredisko životných záujmov. V európskych krajinách zvyknú mať pri určovaní strediska prednosť osobné (a rodinné) vzťahy pred hospodárskymi.

Čo to bude znamenať v praxi?

Ak bude úspešný slovenský športovec-svetobežník používať byt v Monaku, čo je krajina s ktorou Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, stačí ak bude pri návštevách Slovenska na prespatie používať byt alebo dom rodičov, bude mať povinnosť zdaniť svoje celosvetové príjmy na Slovensku. Bez ohľadu na to, v ktorej krajine bude deklarovať stredisko životných záujmov, bez ohľadu na to, kde sa narodí jeho dieťa resp. bude chodiť do školy.

Ak bude úspešný slovenský umelec-svetobežník používať byt na Malte, čo je krajina s ktorou Slovensko má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a pri návštevách Slovenska na prespatie svoj druhý byt tu alebo dom rodičov, rozhodovať o daňovej rezidencii v zmysle medzinárodnej zmluvy bude najpravdepodobnejšie stredisko životných záujmov.

V tomto prípade môže byť napríklad rozhodujúce, kde budú deti chodiť do školy a aký druh príjmu podľa medzinárodnej zmluvy bude takémuto svetobežníkovi plynúť (zo zamestnania, z podnikania resp. z autorských práv).

K tomu, čo sa považuje v konkrétnych prípadoch za bydlisko a ako sa v individuálnych prípadoch preukazuje stredisko životných záujmov na Slovensku chýba prirodzene prax aj judikatúra. Ak sa pozrieme na medzinárodný kontext, myslím že bude užitočné aj zábavné uviesť pár ilustratívnych príkladov z iných európskych krajín.

Kľúč od domu rodičov a detská izba

Úspešný nemecký tenista-svetobežník deklaroval svoju daňovú rezidenciu v Monaku. Keďže napriek tomu pravidelne navštevoval svojich priateľov a rodinu v Nemecku, finančný úrad sa rozhodol zistiť, kde sa tento úspešný športovec zvykne ubytovať. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri dokazovaní bydliska v dome rodičov bola skutočnosť, že má naďalej kľúč a pravidelne prespáva vo svojej detskej izbe.

Šatník

Úspešný taliansky operný spevák – svetobežník sa rozhodol odhlásiť svoju daňovú rezidenciu v Taliansku. Miestne úrady nesúhlasili a pri preverovaní zisťovali aj to, kde sa spevák zvykne pri návštevách Talianska prezliekať. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri dokazovaní jeho bydliska bol šatník.

Zubná kefka v byte frajerky

Úspešný nemecký futbalista z nemeckého Bavorska deklaroval svoju daňovú rezidenciu v Rakúsku, čo preukazoval bytom aj strediskom životných záujmov v Salzburgu. Rakúsko bolo v tom čase z pohľadu daňového zaťaženia významne výhodnejšie. Nemecký finančný úrad sa stredisko životných záujmov rozhodol preverovať miestnym zisťovaním skutočného bývania. Futbalista nebol ženatý a nemal ešte deti, jedným z argumentov finančného úradu pri dokazovaní bolo, že mal k dispozícii byt svojej frajerky v Bavorsku a v jeho kúpeľni zubnú kefku.

Poľovnícka chata

Úspešný rakúsky podnikateľ sa odsťahoval z Rakúska a deklaroval, že tam už nemá daňovú rezidenciu. Rakúska daňová správa to nechcela akceptovať a jedným z hlavných bodov v spore sa stala poľovnícka chata, do ktorej sa tento úspešný rakúsky podnikateľ a vášnivý poľovník naďalej pravidelne vracal.

Zhrnutie najdôležitejších zmien novely v oblasti firemných daní

Vyššie spomínaný bod novely je len jedným z mnohých, v oblasti medzinárodného zdanenia sa jedná o najrozsiahlejšiu novelu od zavedenia rovnej dane, ktorá je vďaka v tejto oblasti skúseným odborníkom z MF SR z technického hľadiska na vysokej úrovni, aj keď diskusií s verejnosťou bolo málo.

Jednoznačne pozitívne zmeny z pohľadu podnikateľov sú

• Nové oslobodenie pre využívanie nehmotných aktív (tzv. Patent box)
• Rozšírenie odpočtu výdavkov na vedu a výskum.

Najvýznamnejší prínos do štátneho rozpočtu môžu mať podľa mňa nasledovné zmeny:

• Rozšírenie zdaňovania príjmov nerezidentov vrátane stálych prevádzkarní
• Obmedzenie daňovej neutrality pri rôznych formách reorganizácií
• Zavedenie zdaňovania pri odchode zo Slovenska (tzv. EXIT taxation)
• Pravidlá pre kontrolované spoločnosti (tzv CFC rules).

V prípade posledného menovaného nového inštitútu (CFC) bolo jedným z pôvodných zámerov zdaniť fyzické a právnické osoby s daňovou rezidenciou na Slovensku, ktoré sú majiteľmi firiem v daňových rajoch (častokrát len schránkových). Vzhľadom na zavedenie registra partnerov verejného sektora a evidencie konečných užívateľov výhod, to dávalo zmysel. Návrh, ktorý prešiel prvým čítaním sa na prekvapenie mnohých týka len právnických osôb.

Podrobnejší prehľad s odborným názorom uverejníme po definitívnom schválení novely (plánované je v októbri) na našom webe.